Aktivačný príspevok a daň z príjmu: Komplexný pohľad na sociálne dávky a ich zdanenie

Príjmy, ktoré fyzické osoby dosiahnu, podliehajú zdaneniu podľa zákona o dani z príjmov. Avšak nie všetky príjmy sú predmetom dane, pričom mnohé z nich sú od dane oslobodené. Je dôležité sledovať všetky príjmy a určiť, ktoré z nich nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane. Medzi príjmy oslobodené od dane patria aj sociálne dávky a pomoc štátu vybraným skupinám daňovníkov.

Tento článok sa podrobne zameriava na aktivačný príspevok, jeho daňové aspekty a súvisiace sociálne dávky, ako aj na problematiku hmotnej núdze a posudzovania príjmov.

Sociálne dávky a ich oslobodenie od dane

Zákon o dani z príjmov definuje rozsiahly zoznam príjmov, ktoré sú oslobodené od dane. Medzi ne patria:

• Dávky, podpory a služby z verejného a individuálneho zdravotného poistenia.
• Dávky, podpory a služby z nemocenského a úrazového zabezpečenia.
• Dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia zo starobného dôchodkového sporenia.
• Dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, vrátane aktivačného príspevku.
• Sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie.
• Štátne dávky a štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa).
• Osobitný príspevok baníkom poskytovaný baníckymi organizáciami.

Ak sú dávky vyplácané štátom, s ktorým má Slovenská republika zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení v súlade s príslušnými článkami konkrétnej zmluvy.

Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky. Aktivačný príspevok, ako súčasť pomoci v hmotnej núdzi, spadá pod toto oslobodenie. To znamená, že aktivačný príspevok, ktorý občan dostáva, nepodlieha dani z príjmov a neuvádza sa v daňovom priznaní.

Príklad: Rodičovský príspevok a prídavok na dieťa z Českej republiky

Ak daňovníčka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v Českej republike podľa českých vnútroštátnych predpisov, tento príjem je štátnou sociálnou dávkou. Pri zdanení sa postupuje aj podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia.

Hmotná núdza a podmienky jej posudzovania

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Započítavanie príjmov

Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze považujú:

• Príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu po odpočítaní poistného a preddavku na daň.
• Príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb okrem prijatých náhrad škôd, nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a zodpovednosti za škodu (okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu).
• Sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40% nároku na stravné.
• Náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom o cestovných náhradách.
• Ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Za príjem sa nepovažujú:

• Jednorazové štátne sociálne dávky.
• Peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov, okrem príspevku za opatrovanie.
• Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
• Jednorazová dávka v hmotnej núdzi.
• Štipendiá.
• Príspevok na stravu podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
• Resocializačný príspevok podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
• 25% z príjmu zo závislej činnosti, starobného dôchodku, materského, invalidného dôchodku a pod.
• Prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa.
• Nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou.
• Príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané za 12 mesiacov.
• Príjem žiaka strednej školy a študenta vysokej školy študujúceho dennou formou štúdia, ak neprevyšuje 1,2 násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.
• Náhrada časti cestovných výdavkov a náhrada cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie.
• Príspevok na náhradu cestovných výdavkov na konanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne.
• Úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa zabezpečuje vzdelávanie a príprava pre trh práce.
• Príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa stará o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky.
• Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
• Zamestnanecká prémia a daňový bonus.
• Štipendium podľa osobitného predpisu.
• Dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím.
• Príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
• Podpora alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia účelovo určené pre jednotlivca na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi najviac do výšky 12-násobku životného minima získaných v bežnom roku.
• Príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad SR.
• Odmena za produktívnu prácu žiakovi, ktorý v rámci praktického vyučovania vykonáva produktívnu prácu.
• Hmotné zabezpečenie žiaka, ktoré slúži na úhradu nákladov spojených s jeho odborným vzdelávaním.
• Odmena za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie.
• Vrátený preplatok dane z príjmov a preplatok na preddavkoch na daň z príjmov v sume najviac 50 Eur.
• Vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie v sume najviac 50 Eur.
• Suma zvýšenia dôchodkovej dávky za obdobie od 1. januára do dňa, ktorý predchádza výplatnému termínu splátky dôchodkovej dávky v januári.
• Úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa poskytujú odborné poradenské služby.

Príjem sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.

Životné minimum a jeho význam

Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorú sa nesmie dostať fyzická osoba, aby neupadla do hmotnej núdze. Jeho účelom je garantovať, že človek má zabezpečené aspoň úplné minimum - najzákladnejšie podmienky na dôstojný život.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR) spustilo od 1. apríla 2024 Projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných. Cieľom je, aby dlhodobo nezamestnaní vykonávali menšie služby pre mestá a obce, samosprávne kraje a organizácie. Ak chce uchádzač poberať aktivačný príspevok, musí odpracovať minimálne 64 hodín mesačne.

Od 1. januára 2025 sa suma aktivačného príspevku upravuje v nadväznosti na úpravu súm životného minima. Aktuálne sa navrhuje úprava sumy aktivačného príspevku na 88,40 eur.

Aktivačný príspevok sa poskytuje v rôznych výškach v závislosti od aktivity:

• 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy.
• 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu.
• 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje na projektoch a programoch, ktoré zodpovedajú aktivačnej činnosti.

Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi, ak mu patrí príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa zákona o službách zamestnanosti.

Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak:

• Občan je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu.
• Úrad zistí, že občan nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Nárok na aktivačný príspevok vznikne znovu po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku na základe vyššie uvedených dôvodov.

Zvýhodnené započítavanie príjmov a aktivačný príspevok po zamestnaní

Aktivačný príspevok po zamestnaní sa zvyšuje nároky na dávky v hmotnej núdzi človeku, ktorý je zamestnaný a má príjem aspoň polovicu minimálnej mzdy. Aktivačný príspevok po zamestnaní sa zvyšuje nároky na dávky v hmotnej núdzi človeku, ktorý je zamestnaný a má príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy. Mzdová kalkulačka dokáže namodelovať konkrétne domácnosti, či budú poberať dávky v hmotnej núdzi po zamestnaní sa.

Ďalšie príspevky v hmotnej núdzi

Okrem aktivačného príspevku existujú aj ďalšie príspevky, ktoré sú súčasťou pomoci v hmotnej núdzi:

1. Dávka v hmotnej núdzi: Na zabezpečenie základných životných podmienok. Od 1. januára 2025 sa navrhuje suma pre jednotlivca 86,50 eur. Od januára 2026 sa zvýšila na 89,70 € mesačne pre jednotlivca.
2. Ochranný príspevok: Na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem. Od 1. januára 2025 sa navrhuje suma 88,40 eur. Od 1. septembra 2025 ochranný príspevok už nebude časovo limitovaný na 12 mesiacov v priebehu 4 rokov.
3. Príspevok na nezaopatrené dieťa: Na zabezpečenie potrieb nezaopatreného dieťaťa. Od 1. januára 2025 sa navrhuje suma 24,20 eur. Od 1. septembra 2025 bude poskytovaný mesačne vo výške 24,20 eur.
4. Príspevok na bývanie: Na úhradu nákladov spojených s bývaním. Pre domácnosť s jedným členom sa od 1. januára 2025 navrhuje suma 97 eur.

K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj príspevky (príspevok na bývanie, ochranný príspevok, aktivačný príspevok atď.), čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje v prípade nedodržania liečebného režimu, nesplnenia povinnosti doručiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, odmietnutia ponuky vhodného zamestnania alebo nedostavenia sa na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.

Legislatíva stanovuje, že nespolupráca pri sprostredkovaní vhodného zamestnania bude mať za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o 86,50 eur za každého plnoletého člena domácnosti. Opakované porušenie týchto povinností môže viesť k zníženiu dávky až na tri mesiace po sebe.

Daňové priznanie a nezamestnanosť

Občania, ktorí boli v priebehu zdaňovacieho obdobia nezamestnaní a poberali dávky v hmotnej núdzi (vrátane aktivačného príspevku), môžu počas roka poberať aj zdaniteľné príjmy. Ak daňovník bol časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Ak daňovník bol časť roka nezamestnaný a časť roka dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce presahujúce sumu 2 876,90 eur, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy, o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2026.

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. prenájom) nemá nárok na nezdaniteľnú časť.

tags: #aktivacny #prispevok #a #dan #z #prijmu