Mentálne postihnutie je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje kognitívne, sociálne a adaptívne funkcie. Deti s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s učením, komunikáciou, riešením problémov a adaptáciou na nové situácie. Našťastie, existuje množstvo pomôcok, ktoré im môžu pomôcť dosiahnuť svoj plný potenciál. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o formách čítania pre mentálne postihnuté deti, pokrýva rôzne oblasti vývinu a špeciálne potreby.
Špeciálnopedagogická didaktika a jej formy
Špeciálnopedagogická didaktika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami, prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a vek vyučovaných.
Členenie didaktiky
Didaktika v jednotlivých učebných predmetoch sa označuje ako metodika a delí sa na:
- didaktiku zrakovo, sluchovo, telesne postihnutých a zdravotne oslabených,
- didaktiku žiakov s narušenou komunikáciou,
- detí psychosociálne narušených,
- detí s poruchami učenia, správania,
- detí s viacnásobným postihom a detí výnimočne nadaných a talentovaných.
Obsah vzdelávania
Pri zohľadňovaní sprostredkovaného obsahu vzdelávania možno hovoriť o:
- didaktike (metodike) všeobecnovzdelávacích predmetov (na špeciálnych školách),
- didaktike odborných predmetov,
- didaktike pracovného vyučovania,
- didaktike odborného výcviku (na odborných učilištiach).
Špecializované didaktiky sa sústreďujú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, narušenia alebo potreby - napr. používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich, posunkovej reči pri vyučovaní nepočujúcich.
Didaktiky predmetov špeciálnych škôl
Didaktiky predmetov špeciálnych škôl rozpracúvajú spôsoby vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov s ohľadom na cieľ, obsah, podmienky a prostriedky výchovno-vzdelávacieho procesu na špeciálnych školách. Didaktiky možno členiť podľa:
- druhu a stupňa postihnutia - napr. žiakov telesne postihnutých, slabozrakých,
- jednotlivých predmetov - napr. slovenský jazyk, telesná výchova, zemepis, hudobná výchova, chémia,
- šírky ponímania predmetu alebo skupiny predmetov - napr. didaktiky elementárnej triedy, všeobecného vzdelávania predmetov, odborného výcviku.
Osobitosťou didaktík predmetov špeciálnych škôl je aj to, že v rámci nich sa uplatňujú spravidla špeciálne metódy, reedukácie alebo rehabilitácie.
Metódy vyučovania a ich klasifikácia
Metódy vyučovania sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov zahŕňa:
- všeobecné metódy,
- modifikované metódy - metódy používané u intaktných žiakov, ktoré sú upravené pre potreby postihnutých,
- špeciálne metódy - používané len pre špeciálne školy.
Ďalšie delenie metód
Ďalšie delenie je podľa:
- logického postupu - podľa ktorého sa rozvíja učivo. Sem patria: metóda analytická a syntetická; metóda induktívna a deduktívna; metóda genetická a dogmatická.
- prostriedkov a zámerov - ktoré pri vyučovaní prevládajú. Rozdeľujeme ich na: metóda samostatnej práce; mimovoľného učenia; fixačné; diagnostické a klasifikačné.
Pri adaptácii týchto metód na druh a stupeň postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva. Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách:
- úvodné (vstupné) práce,
- bezprostredné pozorovanie toho, o čom sa deti učia (napr. zber jabĺk),
- konkrétna expresia (vyjadrenie v rôznych formách), napr. vystrihovania.
Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach - ročných, mesačných, týždenných, denných.
Metódy rozvoja komunikačných spôsobilostí
Metódy, akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí, t.j. rozprávania, písania, čítania, počítania, zahŕňajú:
- Britská metóda - spočíva v globálnom odzeraní slov a viet, v napodobovaní výslovnosti (vyslovovania); v oprave chybnej artikulácie.
- Belgická metóda - cvičenie rozprávania hrovou formou; nácvik ideo-vizuálneho čítania; globálne odzeranie cvičenie hovoridiel (dýchacie); cvičenie rečových celkov písanie slov a viet, ktoré s už predtým naučili vyslovovať.
- Materinská metóda - vychádza z toho, aby dieťa pochopilo, „čo je to rozprávať“ (hovoriť) a aby zachytilo rytmus reči.
Sprostredkovanie informácií
Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:
- metóda viacnásobného opakovania informácie,
- metóda nadmerného zvýraznenia informácie (inštrukčnými médiami a pod.),
- metóda optimálneho kódovania,
- metóda zapojenia viacerých kanálov do prijímania informácií,
- metóda spätnej väzby,
- metóda algoritmizácie obsahu vzdelávania.
Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:
- metóda slovného sprostredkovania,
- metóda sprostredkovania pohybom (rúk mimikou a pod.), inštrukčnými médiami a technickými prostriedkami (elektrické zosilňovače a pod.),
- metóda kombinovaná (z uvedených foriem).
Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Ide tu o špeciálnopedagogické metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o špeciálnopedagogické metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.
Formy vyučovania
Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:
- miesto, kde sa realizuje výučba - môže ísť o vyučovanie na špeciálnej škole, v špeciálnej triede pri bežnej škole, v triede na školskom pozemku, v školskej dielni, v laboratóriu, v prírode, vo výrobnej organizácii.
- počet súčasne vyučovaných žiakov - individuálne, hromadné, zmiešané.
- Individuálne vyučovanie - na nemocničnom lôžku alebo doma, alebo popri vyučovaní v heterogénnej triede, kde postihnutého žiaka doučuje špeciálny pedagóg; alebo s individuálnym vzdelávacím programom.
- Hromadné vyučovanie, pri ktorom učiteľ a žiak postupujú rovnako.
- Skupinové vyučovanie pozostáva z priamej práce s určitými žiakmi a nepriameho zamestnávania (samotnej práce) ostatných žiakov.
- Zmiešané vyučovanie - pri ktorom vyučovacia činnosť učiteľa s intaktnými žiakmi sa uskutočňuje niekedy paralelne s individuálnym vyučovaním postihnutého žiaka so špeciálnym pedagógom.
- dĺžka vyučovania - časové trvanie vyučovacej hodiny v triede, vyučovacia jednotka v školskej dielni, na pozemku, v laboratóriu, odborného výcviku.
- stupeň homogenity žiakov - homogénna trieda, čo sa týka druhu a stupňa postihnutia; heterogénna trieda pozostávajúca z intaktných žiakov, s ktorými sa v rámci integrovanej výchovy vyučujú aj postihnutí žiaci s rovnakým stupňom a druhom postihnutia; homogénna trieda postihnutých žiakov, rozdelená na skupiny, podľa úrovne vedomostí, schopností a zručností; heterogénna trieda, v ktorej sa intaktní žiaci vyučujú spolu s postihnutými s rôznym druhom a stupňom postihnutia.
- obsah vzdelávania.
Medzi organizačné formy patrí aj rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu a stupňa postihnutia, či mimo nej, napr. - najschopnejší, priemerní, podpriemerní. Z hľadiska tempa postupu žiakov môže ísť o organizačné formy, kde sa postupuje rovnakým tempom (všetci žiaci) a formy individuálnym tempom.
Daltonský plán
Najradikálnejšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán. Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné - materinský jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie - telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporadúvaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky je program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene. Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.
Metóda M. Grzegorzewskej
Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metóda M. Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo - predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.
Obsah vzdelávania (curriculum)
Curriculum tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný predmetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia, napr.:
- individuálna logopedická starostlivosť,
- tyflopedická starostlivosť pre zrakovo postihnutých,
- rytmicko - pohybová výchova pre nepočujúcich,
- dorozumievacia zručnosť a špeciálna telesná výchova pre telesne postihnutých,
- prispôsobenie mentálnym danostiam žiakov pre mentálne postihnutých.
Pomôcky pre žiakov so špecifickými potrebami
Inkluzívne vzdelávanie vychádza z modelu, ktorý tvrdí, že prekážky vytvorené spoločnosťou (ekonomické, architektonické, psychické atď.) sú dôvodom zdravotného postihnutia. Vzdelávacie inštitúcie sa snažia minimalizovať tieto bariéry, aby žiaci so zdravotným postihnutím mohli využívať zdroje spoločnosti. Štúdie ukazujú, že inkluzívne vzdelávanie je potrebné približne pre 1/5 školskej populácie. Na splnenie tejto potreby sú nevyhnutné špeciálne edukačné pomôcky pre jednotlivé dysfunkcie.
Terapia detí s mentálnym postihnutím: Edukačné potreby pre predškolákov
Deti s mentálnym postihnutím potrebujú zvýšenú pozornosť a podporu, aby sa naučili všetko potrebné. Aktívne sa rozvíja zmysel pre dotyk a vizuálne vnímanie okolia.
Pomôcky pre žiakov so zrakovým postihnutím
Pre žiakov so zrakovým postihnutím je dôležité zabezpečiť pomôcky, ktoré im umožnia prístup k informáciám a aktívnu účasť na vyučovaní.
Kategórie zrakového postihnutia
- Nevidiaci: Žiaci, ktorí nevnímajú svetlo alebo majú len minimálne zvyšky zraku.
- Slabozrakí: Žiaci so zníženou zrakovou ostrosťou.
- Binokulárne chybní: Žiaci s tupozrakosťou alebo škúlením.
Pomôcky pre nevidiacich
- Učebnice s bodovým písmom (Braillovo písmo): Umožňujú nevidiacim žiakom čítať a písať.
- Zvukové knihy: Poskytujú prístup k literatúre a informáciám prostredníctvom počúvania.
- Hmatové pomôcky: Modely, mapy a iné pomôcky, ktoré umožňujú nevidiacim žiakom spoznávať svet prostredníctvom hmatu.
- Vibračno-zábleskový budík alebo náramkové hodinky: Uľahčujú orientáciu v čase.
Pomôcky pre slabozrakých
- Zväčšovacie lupy a ďalekohľady: Umožňujú slabozrakým žiakom lepšie vidieť text a obrázky.
- Špeciálne osvetlenie: Zlepšuje viditeľnosť a znižuje únavu očí.
- Interaktívna tabuľa: Umožňuje zväčšovať text a obrázky a prispôsobiť farby pre lepšiu viditeľnosť.
Všeobecné pomôcky pre žiakov so zrakovým postihnutím
- Gramatické tabuľky, kalkulačka, názorné pomôcky: Uľahčujú učenie a spracovanie informácií.
Pomôcky pre žiakov s poruchami učenia
Poruchy učenia sú neurologické poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť učiť sa a spracovávať informácie.
Dyslexia
Neschopnosť naučiť sa čítať. Ťažkosti s čítaním, porozumením textu a reprodukovaním textu.
Pomôcky:
- Špeciálne upravené učebnice a texty.
- Počítačové programy na podporu čítania.
- Záložky a podložky s pomocnými linajkami.
Dysgrafia
Neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Ťažkosti s tvarmi a poradím písmen, nedodržiavanie hraníc slov, vynechávanie diakritických znamienok.
Pomôcky:
- Špeciálne upravené písacie potreby.
- Počítač/notebook s korekciou gramatiky.
- Podložky s pomocnými linajkami.
Dysortografia
Porucha pravopisu. Ťažkosti s rozlišovaním hlások a písmen, zamieňanie krátkych a dlhých samohlások.
Pomôcky:
- Špeciálne upravené učebnice a texty.
- Počítačové programy na podporu pravopisu.
- Gramatické tabuľky.
Dyskalkúlia
Porucha počítania. Ťažkosti s matematickými operáciami, číslami a geometrickými tvarmi.
Pomôcky:
- Počítadlá, kocky a iné manipulačné pomôcky.
- Kalkulačka.
- Špeciálne upravené učebnice a pracovné listy.
Všeobecné pomôcky pre žiakov s poruchami učenia
- Gymnastická lopta: Pomáha zlepšiť koncentráciu a znižuje nepokoj.
- Ďalšie pomôcky odporúčané poradenským zariadením: Individuálne prispôsobené pomôcky podľa potrieb žiaka.
Pomôcky pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou
Narušená komunikačná schopnosť môže mať rôzne formy, napríklad dysláliu, dyzartriu, zajakavosť, brblavosť, dysfáziu, mutizmus, afáziu, palatoláliu, poruchy hlasu a autizmus.
Pomôcky pre rozvoj komunikačných schopností
- Logopedické hry: Pomáhajú deťom precvičovať výslovnosť a rozvíjať slovnú zásobu.
- Názorné pomôcky (zrkadlo): Umožňujú deťom pozorovať svoj hovorený prejav.
- Hračky: Podporujú komunikáciu a interakciu.
Alternatívne a augmentatívne komunikačné systémy (AAK)
- Piktogramy, fotogramy, kartičky so slovami: Umožňujú deťom vyjadrovať svoje potreby a pocity, ak nemôžu hovoriť.
- Komunikačné tabuľky a zariadenia: Umožňujú deťom vytvárať vety a komunikovať s okolím.
Senzorická integrácia a multisenzorické prostredie
Senzorická integrácia je proces, pri ktorom mozog spracováva informácie zo zmyslov a organizuje ich tak, aby mohli byť použité na interakciu s prostredím. Efektívnosť vyučovacieho procesu na základných a stredných školách v SR je možné podstatne zvýšiť aplikáciou niektorých súčasných koncepcií vyučovacieho procesu. Pojem koncepcia vyučovacieho procesu je širším pojmom ako pojem metóda vyučovacieho procesu. Zahŕňa v sebe systematické používanie viacerých metód vyučovacieho procesu a rieši aj problematiku jeho niektorých ďalších činiteľov, napr. podmienok vyučovacieho procesu, jeho cieľov, výberu učiva, didaktických zásad, organizačných foriem i materiálnych prostriedkov. Ak určitá teória rieši komplexne problematiku všetkých rozhodujúcich činiteľov vyučovacieho procesu v ich vzájomnej súvislosti a podmienenosti, (podmienok, cieľov, didaktických zásad, osobnosti učiteľa i žiaka, procesov vyučovania a učenia sa, metód, organizačných foriem i materiálnych prostriedkov vyučovacieho procesu, ako i zisťovania jeho výsledkov), potom hovoríme o didaktickom systéme.
Problémové vyučovanie
Problémové vyučovanie je veľmi rozšírená koncepcia vyučovania a to vo väčšine štátov (USA, Rusko, Poľsko). Pojem problémové vyučovanie zahŕňa viacero názvov vyučovacích postupov a stratégií, napr. heuristické vyučovanie, tvorivé vyučovanie, discovery learning - učenie objavovaním. Z uvedeného vyplýva aj podstata problémového vyučovania: je to vytváranie postupného radu problémových situácií a riadenie činnosti žiakov pri viac - menej samostatnom riešení problémových úloh. Pri realizácii problémového vyučovania treba vychádzať z toho, že tvorivosť sa v nijakej činnosti nemôže rozvíjať pod nátlakom, na príkaz. V kolektíve žiakov triedy môže byť niekoľko jednotlivcov veľmi nadaných alebo takých, ktorí sa učia dopredu, a v úlohe im bude všetko známe. Pre ostatných zas bude všetko neznáme, pretože sa systematicky neučia. Obidve tieto kategórie žiakov nebudú stáť pred problémom, lebo v ich vedomí nevzniklo protirečenie medzi známym a neznámym. Čo z toho vyplýva? Potreba diferencovaného prístupu k žiakom.
Kooperatívne vyučovanie
Podstata kooperatívneho vyučovania spočíva v tom, že žiaci triedy na vyučovaní pracujú v malých skupinkách - riešia úlohy, osvojujú si vedomosti, vykonávajú rôzne praktické činnosti v atmosfére rovnoprávnosti a spolupráce. V prospech realizácie kooperatívneho vyučovania hovoria viaceré závažné sociologické i psychologické dôvody. Každý zložitejší spoločenský produkt je dnes výsledkom spolupráce väčšieho počtu ľudí. Táto spolupráca je o to efektívnejšia, o čo lepšie sú na ňu ľudia pripravení. Je známe, že ľudské schopnosti, teda aj schopnosť spolupracovať, možno formovať len v činnosti. Nik sa nenaučí naozaj spolupracovať a žiť s inými len tým, že bude opakovať heslá a poučky o potrebe spolužitia a spolupráce ľudí. Podľa J. Piageta „je kooperatívnosť, spolupráca rozhodujúcim prostriedkom formovania racionálneho myslenia, je rozhodujúca pre rozumový vývoj detí.“ Je dôležité posilňovať osobnú zodpovednosť členov skupiny (učiteľ by sa mal presvedčiť o práci všetkých členov v skupine).
Alternatívny systém ITV (Integrované Tématické Vyučovanie)
Program ITI znamená „Integrated Thematic Instruction“ v našom preklade „Integrované Tématické Vyučovanie“ a teda budeme používať skratku I-T-V, ako systémovú inováciu vzdelávania založenú na eklektickom, ale integrovanom systéme, ktorú vypracovali Susan J. Kovaliková a Karen D. Olsenová z Kalifornie. Autorky uskutočnili niekoľko seminárov aj na Slovensku a prvé dve školy tohto typu začali činnosť od 1.IX. Bloomova koncepcia kognitívnych cieľov sa tu dopĺňa a spája s teóriou siedmich inteligencií H. Gardnera.
Princípy ITV
- Efektívny výklad by mal trvať maximálne 16 minút - povedia sa kľúčové pojmy a myšlienky.
- Zahrievací čas zahŕňa dohovor žiakov o práci v skupine, rozdelenie úloh.
- Kooperatívne učenie znamená, že sa žiaci učia navzájom, kladú si otázky a radia si a vysvetľujú.
- Aktívne vyučovanie znamená, že učiteľ je tiež žiakom na hodine, pripravuje úlohy, podmienky a spolu so žiakmi objavuje.
- Faktické a emocionálne hodnotenie nie je len zo strany učiteľa, ale najmä zo strany žiakov. Hodnotí sa nielen to, čo vedia alebo sa naučili, ale aj to ako sa cítili, čo prežívali.
- Praktické využitie - je to napojenie učenia na život, prax žiakov, na obec, okolie, rodinu.
- Dôležité je, že sa žiaci neučia oddelene predmety, ale rozoberajú tému. Téma je integrovaná, napr. „náš potok“ a preberá sa z hľadiska fyziky, biológie, jazykov, matematiky, umenia atď. Nepreberú sa na jednej hodine, toto vyučovanie nepozná vyučovacie hodiny a trieštenie času. Téma sa má podávať tak, že rozvíja všetky kognitívne funkcie, rozvíja všetky druhy inteligencie, a pritom sa zohľadňujú otázky „humanizácie“ vzťahu učiteľ - žiak najmä pomocou vyučovacích stratégií, ktoré sú v mnohom podobné stratégiám C. tvorba poznávacích potrieb.
Štruktúra hodiny v systéme ITV
Druhá časť hodiny obsahuje poznávaciu a osvojovaciu činnosť žiakov. Takto usporiadaná časť hodiny predpokladá rozdelenie látky do častí, ktoré vysvetľuje učiteľ a potom je individuálne alebo v skupinkách študujú žiaci. Udržiava sa pozornosť rozdelením do cyklov - študuje sa z učebnice, ale častejšie z inštrukčných listov. Pri individuálnom a skupinovom štúdiu učiteľ vyzýva žiakov, aby si radili, vysvetľovali, našepkávali, skúšali sa. Tretia časť hodiny je časťou kontroly a korektúr učebnej činnosti. Priebežný test si na každú takúto hodinu vypracuje učiteľ osobitne. Neznámkuje sa, ale boduje a každý žiak si svoj výsledok vyhodnotí a zapíše do prehľadu bodov. Po teste žiaci diskutujú o odpovediach, chybách.
Zsolnayova metóda
Výskum tejto alternatívy sa robí od roku 1970. V roku 1986 prof. Zsolnay napísal knihu, v ktorej vysvetľuje ontológiu pedagogiky a pedagogickú tvorivosť. Základné úlohy Zsolnayho školy sú integrácia narušených detí do štandardných škôl a koncepcia školy tak, aby žiaci neprepadávali. Okrem toho celej koncepcii ide o to, aby každé dieťa bolo v niečom dôležité. Stredobodom záujmu je rozvoj schopností, talentu detí. Pestuje sa tu individuálno-psychologické zameranie na osobnosť žiaka. V triedach sú delení žiaci do skupín podľa dosiahnutých výsledkov. Vyučuje sa 5 cudzích jazykov na spomínanej škole a to ruský jazyk, japončina, nemčina, angličtina a francúzština. Popri jazyku sa vyučuje aj kultúra týchto národov. Silný dôraz sa kladie na umeleckú výchovu, učia sa tu filmovať, robiť s video záznamom, učia sa fotografovať, robia grafiku atď. - sú tu prvky waldorfskej školy, ale kladie sa dôraz aj na prírodovedné predmety a informatiku. V popredí celého systému stojí komunikácia. Žiaci sa učia komunikačnej kultúre. Najmä v škole v Torobálinte je táto otázka dobre rozpracovaná. Dobrá komunikácia dáva žiakovi pocit istoty. Všetky systémy školstva by sa mali zmeniť, podľa prof. Zsolnaya, z pohľadu komunikácie. Rozpracovaný komunikačný systém sa učil v roku 1991 v 2800 triedach a v 60 školách v Maďarsku, kde všade sa Zsolnayova metóda zavádza.
Hodnotenie a zapojenie rodičov
Skúšky na škole sú až z dvadsiatich predmetov a napr. skúška z tanca je verejná a nakrúca sa na video, na skúšku sa môžu pozerať aj rodičia. Od 2. ročníka sú aj klasické známky, ale aj netradičné hodnotenie. V niektorých školách tohto typu je celodenný výchovný systém a Zsolnayovská alternatíva sa uplatňuje až po ôsmy ročník. Niektorí žiaci sú na internáte, ale sú aj takí, ktorí dochádzajú do školy. Majú svoje špecifické učebnice. Denný režim si robí každá škola sama. Rodičia detí hovoria do toho, kto má na týchto školách byť učiteľom a kto nie. Rodičia môžu požiadať o revíziu činnosti učiteľa. Rodičia majú právo sa pozrieť, ako prebieha výučba.
Sugestológia podľa G. Lozanova
Už v roku 1965 započal Lozanov prvé experimenty s touto metódou. V roku 1973 bol prvý medzinárodný kongres sugestológie v Sofii. Odvtedy sa sugestológia rozšírila skoro do celého civilizovaného sveta, vznikli inštitúty sugestológie v Nemecku, Kanade, USA a inde. Žiaľ, u nás je táto metóda skoro neznáma. Jednoduchí ľudia, ktorí vôbec nevedeli napr. francúzsky, po 12 dňoch plynulo rozprávali a po 23 dňoch výcviku v týchto kurzoch sa absolventi naučili 2300 slovíčok, ako aj gramatiku a naučili sa slová používať v hovorových súvislostiach. Účastníci len naoko sedia v pohodlných kreslách a počúvajú hudbu a len v pozadí počúvajú tiež vlastnú učebnú látku. Účastníci sú uvedení do stavu theta, v ktorom sa stupňuje ich vnímavosť, schopnosť vštepiť si látku do pamäti. Uvoľnenie a zotrvanie v stave theta je alfou a omegou tejto metódy a dosahuje sa aj za pomoci použitia vhodnej hudby, správneho dýchania, sugesciami, fyzickým uvoľňovaním, motiváciou k učeniu. Lozanov hovorí o tom, že aktivizáciou podvedomia (nevedomia), sa môžu vyťažiť veľké rezervy, ktoré sú v každej osobnosti. Uvoľnenie, aktivizácia podvedomia, sa dá dnes sledovať pomocou biofeedbackových prístrojov a udržiavať stav psychiky pri učení v rozmedzí hladiny aktivity mozgu od 4 do 7 Hz, čo je hladina theta alfa vĺn. Pomocou autosugescie, ale aj hudby cvičenia a podobne (napr. relaxácie, autogénneho tréningu) sa človek navodí do stavu alfa alebo theta a v tomto kontrolovanom stave vníma učebnú látku.
Princípy sugestopédie
- dvojplánovosť pôsobenia - ide o to, že sa pripisuje veľký význam pôsobeniu „druhého plánu" - v prvom pláne učiaci sa vníma napr. slovíčko, ale v druhom pláne na neho pôsobia také faktory akým je: hudba, dynamika reči, mimika, svetlo, dynamika dekorácie, pohodlie, atď.
- intonácia reči - je natoľko dôležitá, že sa sleduje osobitne. Znaky, ktoré má intonácia podporiť, sú: autorita a motivácia.
- rytmus - je ďalším fenoménom sugestívneho pôsobenia pri učení. Rytmus určuje pauzy, významnosť ticha, ale aj usporiadanie blokov učebnej látky a rýchlosti ich osvojovania si do pamäti. Ide o psychickú relaxáciu, nie relaxáciu centier, ktoré asociujú, prijímajú informácie.
Experimentálne dôkazy o efektívnosti učenia sa v stave zvýšeného prijímania informácií pomocou sugescie sa rýchle rozšírili aj na iné oblasti. Tak napr. A.G. Kovalev aplikoval sugescie na zmenu niektorých čŕt osobnosti žiaka, A. Lakjurski aplikoval sugestopédiu na matematiku a jej vyučovanie, sám Lozanov referoval o použití sugestopédie vo všetkých predmetoch vyučovaných v 10. triede, analyzoval sa vzťah hypnopédie a sugestopédie. Podľa G. Lozanova je aktivita v učebnom procese chápaná nie ako činnosť, ale ako vzťah! Sugestopedické vyučovanie sa uplatňuje aj u postihnutých detí a mentálne retardovaných, sledoval sa efekt vyučovania cudzích jazykov špecificky u neurotikov, H. Kohler a H. J. Wild vypracovali aktívnu terapiu ako modifikáciu autogénneho tréningu, kde sú prvky sugestológie silne zastúpené, L. Tec skúšal použitie sugestológie v terapii rodín. Na základe tohto prehľadu, ohlasu metódy vo svete, môžeme dnes hovoriť o alternatívnom školstve, alebo presnejšie, o možnosti alternatívneho vzdelávania v škole pomocou koncepcie, systému, ktorý využíva najmä prvky sugescie, uvoľnenia, relaxácie. Efektívnosť tohto systému bola experimentálne i empiricky dokázaná a popísaná v mnohých štúdiách v Bulharsku, ale aj v zahraničí.
tags: #alternativne #formy #vyucovania #mentalne #postihnutych