Zásady poskytovania predlekárskej starostlivosti do príchodu záchrannej zdravotnej služby

Poskytnutie predlekárskej starostlivosti je kritický krok pri záchrane života a minimalizovaní následkov úrazu alebo náhlej choroby. Tento článok poskytuje podrobný postup, ako poskytnúť predlekársku starostlivosť do príchodu záchrannej zdravotnej služby (RZP).

Úvod do prvej pomoci

Prvá pomoc je bezprostredná pomoc poskytnutá zranenej alebo chorej osobe. Ide o súbor opatrení, ktoré sa poskytujú postihnutému ešte pred odborným zdravotníckym ošetrením. Neposkytnutie prvej pomoci môže znamenať zbytočnú smrť! Prvá pomoc na mieste nehody a ochorenia je základom pre liečbu v nemocnici.

Hlavné zásady poskytovania prvej pomoci:

• Bezpečnosť pri poskytovaní prvej pomoci (záchranca, postihnutý)
• Zhodnotenie situácie
• Zhodnotenie úrazu alebo ochorenia
• Volanie odbornej pomoci (112, v prípade len zdravotného problému linku 155)
• Poskytnutie prvej pomoci
• Odovzdanie postihnutého odbornej pomoci (zložky IZS)

Laicky poskytnutá prvá pomoc je lepšia ako žiadna pomoc! Poskytnutie prvej pomoci vedie k:

• záchrane života,
• zabráneniu vzniku komplikácií,
• a k urýchleniu zotavenia.

Vybavenie na poskytnutie prvej pomoci

Vaše ruky, auto - lekárnička a ak je k dispozícií AED - automatický externý defibrilátor.

Zabezpečenie miesta nehody a vlastnej bezpečnosti

Prvým a najdôležitejším krokom je zabezpečiť miesto nehody a vlastnú bezpečnosť. Predtým, ako začnete poskytovať akúkoľvek pomoc, uistite sa, že vám ani zranenému nehrozí žiadne nebezpečenstvo. To môže zahŕňať:

• Odstránenie hroziaceho nebezpečenstva (napr. vypnutie motora vozidla, odstránenie prekážok).
• Použitie výstražného značenia (napr. výstražný trojuholník).
• Oblečenie reflexnej vesty.
• Uistite sa, že ste v bezpečnej vzdialenosti od premávky alebo iných potenciálnych nebezpečenstiev.

Zhodnotenie situácie a volanie na tiesňovú linku

Po zabezpečení miesta nehody je potrebné zhodnotiť situáciu a určiť rozsah zranení alebo zdravotných problémov. Dôležité je:

• Zistiť počet zranených osôb.
• Identifikovať najzávažnejšie zranenia alebo zdravotné problémy.
• Zistiť mechanizmus úrazu (napr. pád z výšky, dopravná nehoda).

Hlavnou úlohou integrovaného záchranného systému (ďalej IZS) je poskytovanie pomoci osobám v tiesni, preto v prípade ak dôjde k mimoriadnej udalosti, pri ktorej sa zranili osoby, je v prvom rade potrebné privolať pomoc. Na to slúži číslo tiesňového volania 112, kde operátor na základe informácií poskytnutých volajúcim vyhodnotí situáciu a následne na miesto udalosti vyšle potrebné záchranné zložky IZS (zdravotníkov, hasičov, prípadne policajnú hliadku). Následne treba volať tiesňovú linku záchrannej služby na čísle 155 alebo číslo 112.

Zásady správneho poskytovania informácií pri volaní na číslo tiesňového volania 112:

• Čo sa stalo (druh udalosti, aké sily a prostriedky je potrebné vyslať)
• Kde sa stalo (obec, objekt, lokalita, okres, kraj)
• Komu sa stalo (postihnutí, poškodenie majetku, ohrozenie životného prostredia)
• Kedy sa stalo (dátum a čas)
• Poskytnutie ďalších doplnkových informácií (identifikácia kto volá, uvedenie telefónneho čísla pre spätné volanie)

Záchrannú zdravotnú službu voláme vždy, pokiaľ prišlo k náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život alebo niektorú zo základných životných funkcií, spôsobuje náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo sa spozorujú náhle zmeny správania a konania, pod vplyvom ktorých osoba priamo ohrozuje seba alebo svoje okolie. Po aktivácii záchranných zložiek na tiesňovej linke 155/112 sa riaďte vždy pokynmi operátora. Ak je to nevyhnutné, poskytnite prvú pomoc v spolupráci s operátorom. Po príchode záchranárov konajte podľa ich pokynov a spolupracujte s nimi. Ak budú potrebovať vašu pomoc, vyzvú vás k tomu.

Poskytnutie základnej prvej pomoci

Po ohlásení udalosti na tiesňovú linku začnite s poskytovaním základnej prvej pomoci. Zamerajte sa na riešenie život ohrozujúcich stavov. Medzi základné životné funkcie patrí vedomie, dýchanie a krvný obeh. Bez ich prítomnosti dochádza bez okamžitej prvej pomoci k úmrtiu postihnutého. Ak je súčasťou takéhoto postihnutia zdravia ohrozenie života, potom je súčasťou prvej pomoci aj neodkladná resuscitácia - oživovanie. Najdôležitejšie pri poskytovaní prvej pomoci sú rýchlosť, účelnosť, rozhodnosť. Ak je to možné, treba zavolať niekoho na pomoc. Môže pomôcť s manipuláciou s postihnutým a v prípade potreby aj s KPR, ktorá je pri jej dlhšom trvaní fyzicky značne náročné. Na otázky operátora tiesňovej linky treba odpovedať trpezlivo a presne.

Život zachraňujúce úkony:

• Uvoľnenie, spriechodnenie dýchacích ciest (záklon hlavy - Manéver „prst - brada“).
• Zástava dychu: Skontrolujte dýchacie cesty a v prípade potreby ich uvoľnite. Ak zranený nedýcha, začnite s umelým dýchaním z úst do úst alebo pomocou resuscitačného vaku.
• Zástava srdca: Ak zranený nedýcha a nemá pulz, začnite s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Stláčajte hrudník v strede hrudnej kosti frekvenciou 100-120 stlačení za minútu do hĺbky 5-6 cm. Kombinujte stláčanie hrudníka s umelým dýchaním v pomere 30:2 (30 stlačení hrudníka a 2 vdychy). Aj samotná masáž srdca bez dýchania je život zachraňujúci úkon.
• Silné krvácanie: Zastavte krvácanie priamym tlakom na ranu. Použite obväz alebo čistú látku. Ak krvácanie neustáva, aplikujte tlakový bod na prívodnú tepnu.
• Šok: Uložte zraneného do protišokovej polohy (na chrbát so zdvihnutými nohami). Zabezpečte mu teplo a komfort.

Pacient je v polohe na chrbte na zemi. Záchranca si kľakne kolmo k hrudníku, položí si hranu dlane na stred hrudníka, druhú ruku položí na ňu a s vystretými rukami následne stláča hrudník do hĺbky 5 až 6 cm frekvenciou 100/min. Uvoľnenie hrudníka po stlačení má byť rovnaké ako stlačenie. Po 30-tich stlačeniach majú nasledovať 2 vdychy. Vdych do postihnutého prevádzame pri zaklonenej hlave, uzavrieme nosné dierky a prevedieme vdych až do zdvihnutia hrudníka, uvoľníme nosné dierky a zopakujeme vdych. Bez omeškania znova začíname stláčať hrudník.

Špecifiká KPR u detí:

• U novorodencov (do jedného mesiaca od narodenia) a všeobecne u detí začíname piatimi úvodnými vdychmi. Trvanie jedného vdychu je jedna sekunda, rovnako ako u dospelých. U malých detí vdychujeme iba obsah našej ústnej dutiny.
• Následne prejdeme k stláčaniu hrudníka - u novorodencov stláčame sternum (hrudnú kosť) do hĺbky najmenej jednej tretiny predozadného priemeru hrudníka (4 cm u dojčiat, 5 cm u detí) v úrovni prsných bradaviek jedným prstom pri polohe na chrbte na pevnej podložke, alebo obchytením hrudníka oboma rukami pri položení dieťaťa na chrbát na našu nohu.
• Používajú sa 2 prsty, dlaň jednej ruky alebo dlane oboch rúk (v závislosti od veľkosti dieťaťa).
• U dieťaťa - začína sa 5 úvodnými vdychmi, ak naďalej nie je prítomné dýchanie začínate 30 (stlačení) : 2 (vdychy) u všetkých detí.

Ďalšie dôležité kroky:

• Udržujte zraneného v teple: Použite deku, bundu alebo inú prikrývku, aby ste zabránili podchladeniu.
• Upokojujte zraneného: Hovorte s ním pokojným a upokojujúcim hlasom. Vysvetlite mu, čo sa deje a uistite ho, že pomoc je na ceste.
• Nehýbte so zraneným, pokiaľ to nie je nevyhnutné: Ak nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, nehýbte so zraneným, aby ste nezhoršili prípadné poranenia chrbtice.
• Monitorujte vitálne funkcie: Pravidelne kontrolujte dýchanie, pulz a stav vedomia zraneného.
• Poskytnite RZP informácie: Po príchode RZP im poskytnite všetky relevantné informácie o situácii, zraneniach a poskytnutej prvej pomoci.

V prípade, že u postihnutého je porucha vedomia pri zachovaní dýchania a nepredchádzal mu úrazový dej (napr. pád z výšky, poranenie skeletu letiacim predmetom) ukladáme postihnutého do stabilizovanej polohy. Dolnú končatinu (nohu) treba pokrčiť čo najviac, uľahčí to otočenie postihnutého. V stabilizovanej polohe je postihnutý zabezpečený proti aspirácii (vdýchnutiu) zvratkov a má zabezpečené dýchacie cesty.

Špecifické situácie a ich riešenie

Poranenia chrbtice

Pri podozrení na poranenie chrbtice je dôležité minimalizovať pohyb zraneného. Ak je to možné, fixujte mu hlavu a krk v neutrálnej polohe. Nehýbte s ním, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné pre jeho bezpečnosť.

Zlomeniny

Pri zlomeninách znehybnite postihnutú končatinu pomocou dlahy alebo improvizovaného obväzu. Zabezpečte, aby bola končatina podopretá a aby sa s ňou nehýbalo.

Popáleniny

Pri popáleninách ochladzujte postihnuté miesto studenou vodou po dobu 10-20 minút. Nepoužívajte ľad ani masť. Zakryte popáleninu sterilným obväzom.

Otrava

Pri otrave sa riaďte pokynmi dispečera tiesňovej linky. V žiadnom prípade nevyvolávajte zvracanie, pokiaľ to nie je výslovne odporúčané.

Alergická reakcia

Pri alergickej reakcii (anafylaktickom šoku) podajte zranenému adrenalínové pero (ak ho má pri sebe). Ak zranený nedýcha, začnite s umelým dýchaním.

Cievna mozgová príhoda (CMP)

Pri podozrení na CMP sledujte príznaky ako ochrnutie tváre, slabosť končatín, poruchy reči a videnia. Volajte na tiesňovú linku a informujte dispečera o podozrení na CMP.

Infarkt myokardu

Pri podozrení na infarkt myokardu sledujte príznaky ako bolesť na hrudi, dýchavičnosť, potenie a nevoľnosť. Volajte na tiesňovú linku a informujte dispečera o podozrení na infarkt myokardu. Zranenému podajte nitroglycerín (ak ho má predpísaný) a uložte ho do polosediacej polohy.

Železničné nehody

V posledných rokoch dochádza v Slovenskej republike k častým nehodám na železničných priecestiach. Ak došlo k nehode alebo nastane situácia, ktorá môže viesť k nehode (napr. porucha zabezpečovacieho zariadenia, uväznené motorové vozidlo na priecestí a pod.) je nutné na čísle tiesňového volania 112 alebo čísle Polície 158, oznámiť jednotné identifikačné číslo železničného priecestia, ktoré je pridelené každému železničnému priecestiu a nesie identifikačné údaje o danom priecestí. Jednotné identifikačné číslo je umiestnené na strane výstražného kríža (Dopravné značky A 30a, A 30b) zo strany od železničnej trate, prípadne ak je dopravná značka poškodená je možné fóliu nalepiť na skriňu výstražníka zo strany od koľaje.

Postup ohlásenia mimoriadnosti na priecestí:

Osoba, ktorá spozoruje na železničnom priecestí nehodu, resp. inú nebezpečnú situáciu, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť na železničnej trati alebo v blízkosti priecestia, zavolá na linku tiesňového volania 112, alebo na linku Polície 158 pomocou mobilného telefónu resp. miesta najbližšieho telefonického spojenia. Súčasne nahlási službukonajúcemu operátorovi aj JIČ priecestia - napr. SP2727. Každé priecestie je označené písmenami SP (slovenské priecestie) a 4 - miestnym číslom. Z databázy údajov zasielaných na koordinačné stredisko IZS a PZ SR operátor podľa JIČ lokalizuje dotknuté priecestie. Z databázy údajov zistí telefónne číslo a upozorní príslušného výpravcu alebo dispečera s požiadavkou na prijatie potrebných opatrení pre zamedzenie nehodovej udalosti (napr. zastavenie vlaku, vypnutie trakčného vedenia a pod.). Operátor má k dispozícii aj ostatné potrebné údaje (GPS súradnice, elektrifikácia trate, názov komunikácie, železničný km, cestný km, príp. iné). Operátor pošle na výjazd IZS a nehodu následne oznámi Polícii.

Dôležitosť školení a certifikácií

Účasť na kurzoch prvej pomoci a získanie certifikácie je neoceniteľné pre každého, kto chce byť pripravený poskytnúť účinnú predlekársku starostlivosť. Tieto kurzy poskytujú praktické zručnosti a vedomosti, ktoré môžu zachrániť život. Odporúča sa pravidelne absolvovať opakovacie kurzy, aby ste si udržali aktuálne vedomosti a zručnosti.

Právne aspekty poskytovania prvej pomoci

V Slovenskej republike je poskytnutie prvej pomoci morálnou a zákonnou povinnosťou každého občana. Neoprávnené odmietnutie pomoci v život ohrozujúcej situácii môže byť trestné.

Psychologická podpora po udalosti

Poskytovanie prvej pomoci môže byť emocionálne náročné. Po udalosti je dôležité vyhľadať psychologickú podporu, ak cítite, že to potrebujete.

tags: #poskytnuta #predlekarska #starostlivost #do #prichodu #rzp