Nie všetky deti majú to šťastie vyrastať vo svojej biologickej rodine. Ak rodičia nemôžu, nevedia alebo nechcú zabezpečiť zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin dieťaťa, vstupuje do procesu sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela (SPODaSK). Táto oblasť sa zaoberá možnosťami náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, ktoré majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Čo je sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela?
Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela (SPODaSK) je súbor opatrení úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na zabezpečenie ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a rešpektuje jeho najlepší záujem podľa Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa. Ide o systém opatrení zameraných na zabezpečenie zdravého vývinu dieťaťa a ochranu jeho práv. Ak rodičia z rôznych dôvodov nie sú schopní plniť si svoje rodičovské povinnosti, štát vstupuje do procesu, aby zabezpečil dieťaťu vhodné prostredie pre jeho vývoj. SPODaSK sa v zmysle Zákona č. 36/2005 Z. z. § 54 a § 55 zaoberá možnosťami náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, ktoré majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Základným cieľom opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je poskytnutie potrebnej pomoci rodinám tak, aby deti mohli vyrastať v starostlivosti svojich rodičov.
Právne základy
- Zákon č. 305/2005 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 643/2008 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z.
Orgány a subjekty sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny), Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, obec, vyšší územný celok, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená akreditácia a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa.
Medzi subjekty vykonávajúce opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately patria:
- Orgány štátnej správy (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny).
- Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
- Akreditovaný subjekt, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zákonom stanovených prípadoch.
- Sociálny pracovník vykonávajúci samostatnú prax sociálneho pracovníka výkonom zákonom stanoveného opatrenia.
- Obce a vyššie územné celky.
Pôsobnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je upravená podľa § 73 zákona č. 305/2005 Z. z., kde plnia aj funkciu kolízneho opatrovníka (napr. vymáhajú náklady spojené so zabezpečením návratu alebo premiestnenia dieťaťa podľa § 28 ods. 1, 2, 3, 4, 5, a, b, c, d, e, f, g). Pôsobnosť obce je upravená podľa § 75 zákona č. 305/2005 Z. z. v bodoch 1, 2, 3.
Prostredia výkonu opatrení
Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú v rôznych prostrediach:
- Prirodzené prostredie: Domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Ak je to vhodné a účelné, opatrenia sa vykonávajú aj v širšom sociálnom prostredí dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby a v domácnosti fyzických osôb, ktoré sú s nimi v príbuzenskom vzťahu alebo ktoré majú s nimi blízky vzťah.
- Náhradné rodinné prostredie: Domáce prostredie plnoletej fyzickej osoby, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti v zmysle Zákona o rodine, alebo ktorej bolo dieťa dočasne zverené rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do dočasnej starostlivosti v zmysle Zákona o rodine.
- Otvorené prostredie: Každé verejné priestranstvo, verejný objekt alebo komunikácia, ktoré sú pre jednotlivcov a skupiny prirodzeným sociálnym prostredím, kde sa zvyčajne zdržiavajú, a mobilné alebo stále priestorové zázemia jednotlivcov a skupín.
- Prostredie utvorené a usporiadané na výkon opatrení: Podľa Zákona č. 305/2005 Z. z.
Zásada rovnakého zaobchádzania
Pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania ustanovenej v Antidiskriminačnom zákone č. 365/2004 Z. z. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického zmýšľania alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného pôvodu alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Právo dieťaťa na pomoc
Každý je povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa! Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zriadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.
Všetky tieto orgány, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. To platí aj vtedy, ak dieťa nemôže vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť požiadať o pomoc samo, ale prostredníctvom tretej osoby.
Náhradná rodinná starostlivosť
Náhradná starostlivosť je komplexná oblasť, ktorá sa snaží zabezpečiť deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine, vhodné a stabilné prostredie pre ich vývoj. Náhradná rodinná starostlivosť je definovaná Zákonom o rodine č. 36/2005 Z.z. ako starostlivosť, ktorá dočasne nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť vzniká len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Základným cieľom náhradnej starostlivosti je zabezpečiť pre dieťa rodinné prostredie, ktoré mu umožní zdravý vývoj a uspokojovanie jeho potrieb.
Formy náhradnej rodinnej starostlivosti
Existuje niekoľko foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré sa líšia svojou povahou, rozsahom práv a povinností a cieľom:
- Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
- Pestúnska starostlivosť
- Poručníctvo
- Osvojenie (Adopcia)
Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
Je to starostlivosť o dieťa mimo biologickej rodiny. Prakticky sa často využíva na prechodné preklenutie starostlivosti o dieťa členom širšieho príbuzenstva. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a osoba, ktorej má byť dieťa zverené, musí spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom.
- Podmienky pre uchádzačov: Osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne).
- Rozsah práv a povinností: Osoba, ktorej bolo dieťa zverené, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
- Práva rodičov: Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
- Zánik: Náhradná osobná starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou dieťaťa, smrťou osoby, ktorej bolo dieťa zverené, právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Pestúnska starostlivosť
Upravuje ju Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a č. 265/1998. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.
- Podmienky pre uchádzačov: Osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť.
- Práva a povinnosti pestúna: Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach.
- Práva rodičov: Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.
- Rozdiely oproti adopcii: Dieťa nestráca spojenie s biologickou rodinou, ak je to v jeho záujme. Rodičia sa môžu s dieťaťom stretávať. Ak sa ich situácia preukázateľne zlepší, súd môže ukončiť pestúnsku starostlivosť a vrátiť dieťa do rodiny.
Poručníctvo
Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Osvojenie (Adopcia)
Je najvýznamnejšia forma náhradnej starostlivosti. Podľa zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Osvojiteľom sa môže stať fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie je teda trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Osvojenie právne upravuje §97 až §109 Zákona o rodine. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005).
Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.
Ústavná starostlivosť
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Centrum pre deti a rodiny a jeho úloha
Centrum pre deti a rodiny poskytuje rôzne odborné metódy a pomoc:
- Odborné metódy na prispôsobenie sa novej situácii.
- Odborné metódy práce na úpravu rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa.
- Odborné metódy práce na podporu riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch.
- Odborné metódy na podporu obnovy alebo rozvoja rodičovských zručností.
- Poradensko-psychologická pomoc rodinám so špecifickým problémom a pri krízových situáciách.
Profesionálna náhradná rodina
Profesionálna náhradná rodina nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale formou ústavnej starostlivosti. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine). Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.
Starostlivosť o dieťa po rozvode manželstva
Rozvod manželstva často prináša otázky týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti. Slovenský právny systém ponúka rôzne formy starostlivosti, ktoré je možné prispôsobiť individuálnym potrebám dieťaťa a situácii rodiny.
Formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa
Zákon o rodine upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
- Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov.
- Striedavá osobná starostlivosť.
- Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov.
Výlučná osobná starostlivosť
Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj v prípade, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti len jedného z nich. Ak má dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školy alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča. Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinný informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa dieťaťa, ako je zdravotný stav alebo školské výsledky. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť znamená, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení. Ďalšími podmienkami sú spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť a to, že striedavá starostlivosť je v najlepšom záujme dieťaťa a zaistí všetky jeho potreby. Čo sa týka výživného, neplatí absolútne, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 1. januára 2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Aj pri tejto forme starostlivosti musí byť naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča.
Deti cudzincov a sociálnoprávna ochrana
Opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately sa môžu vzťahovať aj na deti, mladistvých, mladých dospelých a taktiež na plnoleté fyzické osoby - cudzincov s povoleným pobytom na území SR bez ohľadu na druh pobytu (obvyklý pobyt) a štátne občianstvo vrátane maloletých detí bez sprievodu, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska. Pre cudzincov a ich rodiny môže byť život na Slovensku úplne novým prostredím s veľkým množstvom kultúrnych odlišností. Môže ísť napríklad aj o rôzne rodičovské práva, systém a spôsobu vzdelávania či výchovy a podobne. V istých prípadoch sa tak môže zdať, že cudzinci si svoje rodičovské povinnosti neplnia tak, ako by mali.
Príkladom môže byť vietnamská komunita, najmä Vietnamci pracujúci na trhoch alebo v reštauráciách, ktorí počas dňa veľmi dlho pracujú. Samotné vietnamské deti to niekedy interpretujú tak, že ich rodičia sa obetovali a ťažko pracovali, aby oni mali v novej krajine lepší život. Napriek tomu, že vietnamskí rodičia svoje deti majú veľmi radi, nemajú čas sa im toľko venovať. Častokrát možno vietnamské deti vidieť s rodičmi v práci alebo sa o viac detí stará niekto z komunity alebo opatrovateľka.
Rodiny cudzincov sa môžu ocitnúť vo veľmi stresujúcich situáciách, ktoré môžu byť umocnené jazykovou či kultúrnou bariérou. Takéto situácie sa môžu objaviť napríklad v súvislosti so vzdelávaním: meškanie dieťaťa na vyučovanie, jeho absencia na vyučovaní, neplnenie si školských povinností a pod. Z hľadiska našej kultúry to môže naznačovať zanedbávanie starostlivosti. A to by mohlo viesť k tomu, že by situáciu začali riešiť orgány sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Avšak pri bližšom pohľade môže ísť len o iné kultúrne zvyklosti vo vzťahu k školskej dochádzke a nedostatočnej komunikácii o platných pravidlách medzi školou a rodinou. Je preto nevyhnutné už od začiatku nadviazať spoluprácu s rodičmi dieťaťa, poskytnúť im informácie v zrozumiteľnej forme, dohodnúť si podmienky vzájomného fungovania, uistiť dieťa, že je v bezpečnom prostredí, pracovať na jeho adaptácii a akceptácii v triede.
V prípadoch, keď sa vyžaduje rozhodnutie súdu, je potrebné ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa budú spravovať rodinné vzťahy s medzinárodným prvkom, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich. V týchto prípadoch je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
Deti cudzincov sa nachádzajú o to v náročnejšej situácii, keďže nemusia hovoriť slovensky. Je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby tieto deti mali prístup k informáciám, kde hľadať pomoc, na koho sa možno obrátiť a to v jazyku, ktorému rozumejú. O pomoc pri ochrane svojich práv môže požiadať aj dieťa samotné bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa oň osobne stará. Rodič a osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa môže taktiež žiadať o pomoc pri výkone svojich práv a povinností. Veľmi dôležitá je aj spolupráca so všetkými zainteresovanými subjektmi vrátane cudzineckých komunít a vytvorenie siete tlmočníkov.
Na koho sa dieťa môže obrátiť?
- Na akýkoľvek subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
- Na školu.
- Na školské zariadenie.
- Na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Dobrá prax a projekty
- Nadácia Milana Šimečku a organizácia CVEK pripravili pomocný materiál pre pedagógov a pedagogičky Vzdelávanie detí cudzincov.
- Česká organizácia META spracovala informácie pre rodičov v rôznych jazykových mutáciách, ktoré uľahčujú prvé dni v škole nielen rodičom - cudzincom a ich deťom, ale aj všetkým pracovníkom v škole.
- Šanca na návrat: Je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).