Vplyv príjmu na výšku nemocenských dávok a náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť (DPN) je stav, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. V takomto prípade má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu pomáha preklenúť toto obdobie. Jednou z foriem tohto zabezpečenia je nemocenské, dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.

Čo je nemocenské?

Nemocenské je dávka, ktorá má kompenzovať stratu príjmu počas obdobia, keď poistenec nemôže pracovať kvôli chorobe alebo úrazu. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa. Kým do roku 2026 Sociálna poisťovňa vyplácala zamestnancom nemocenskú dávku od 11. dňa, od roku 2026 ju vypláca až od 15. dňa. To znamená, že prvých 14 dní práceneschopnosti musí zamestnancovi vyplácať náhradu mzdy jeho zamestnávateľ. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o náhradu mzdy počas PN, avšak zákony definujú náhradu príjmu a nemocenské samostatne. V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 je pre lekárov povinné vystavovať elektronickú práceneschopnosť (ePN). ePN plne nahrádza predchádzajúce päťdielne papierové potvrdenie. Vystavenie ePN lekárom sa automaticky považuje za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022, kedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

Ako funguje elektronická PN (ePN)?

Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Po vystavení ePN už zamestnanec nemusí doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. ePN prináša zjednodušenie pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Komunikácia medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom sa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ si potrebné informácie nájde v e-Službách Sociálnej poisťovne.

Vznik a uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí chorobu alebo úraz, ktorý vyžaduje, aby zamestnanec nepracoval. Ak lekár poskytne zdravotnú starostlivosť až po odpracovaní pracovnej zmeny, práceneschopnosť začína plynúť od nasledujúceho kalendárneho dňa. Ošetrujúci lekár posudzuje spôsobilosť na prácu, pričom berie do úvahy vplyv práce a pracovného prostredia na zdravotný stav osoby. Rozhodujúce je, akým spôsobom vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak vám lekár vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku.

Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na náhradu príjmu, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré spĺňajú podmienky podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.

Výpočet náhrady príjmu

Výška náhrady príjmu sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Prvé tri dni vo výške 25 % a ďalších 7 dní vo výške 55 % hrubej mzdy. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Príklad výpočtu náhrady príjmu:

Žena s hrubým príjmom 1 500 eur, bude chorá 15 dní. Zamestnanec ochorel dňa 15.05.2025 a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Náhrada za 1. až 3. deň práceneschopnosti predstavuje 25 % denného vymeriavacieho základu. Náhrada za 4. až 10. deň práceneschopnosti predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu.

Nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu poskytuje Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Nemocenské dávky sú určené pre širokú skupinu poistencov. Nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Podmienky nároku na nemocenské

Medzi základné podmienky nároku patrí:

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo karanténneho opatrenia.
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla po zániku poistenia. Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní koľko trval pracovný pomer.

Výška nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka. Od 1. do 3. dňa DPN je to 25 % DVZ alebo PDVZ (pre SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty) a od 4. dňa DPN je to 55 % DVZ alebo PDVZ. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenského

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ závisí od dĺžky trvania nemocenského poistenia. Vo všeobecnosti platí, že ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december). Ak nemocenské poistenie trvalo kratšie, rozhodujúce obdobie sa posudzuje individuálne.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
• Dňom smrti poistenca.

Uplatnenie nároku na nemocenské

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. Zamestnanec odovzdá II. Diel potvrdenia pobočke iba v prípade ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. Diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Povinnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi najdôležitejšie patria:

• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu.
• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolu posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Sociálna poisťovňa má právo vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Vychádzky počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár môže spravidla pri prvom kontrolnom vyšetrení dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky v prípade, ak to povaha choroby umožňuje a zároveň počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti môže čas vychádzky zmeniť alebo vychádzky zrušiť. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Sankcie za porušenie povinností

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zmena miesta pobytu počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Ošetrujúci lekár môže na základe požiadania zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Výplata dávok

Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Tie musia byť pobočke Sociálnej poisťovne predložené spravidla do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa dávka vypláca. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Premlčanie nároku na dávku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Neoprávnene vyplatené dávky

Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. neoznámil zmenu adresy) a Sociálna poisťovňa mu vyplatila dávku neoprávnene, je povinný túto dávku vrátiť.

Zvýšenie nemocenskej dávky od januára 2025

Od januára 2025 došlo k výraznému zvýšeniu maximálnej nemocenskej dávky, čo ovplyvní tisíce poistencov na Slovensku, informuje portál Finsider. Sociálna poisťovňa oznámila, že v rámci pravidelného prepočtu maximálnych súm sociálnych dávok porastú aj nemocenské príspevky.

Aké sú nové maximálne sumy nemocenského?

Od 1. januára 2025 sa maximálna denná nemocenská dávka zvýšila na 51,72 eura. Prvé tri dni PN-ky sú však hradené nižšou sumou. Poistenec dostane počas tohto obdobia maximálne 23,50 eura na deň. Od štvrtého dňa sa vypláca plná výška dávky, teda spomínaných 51,72 eura denne. Tieto sumy sa určujú na základe priemerného vymeriavacieho základu, ktorý sa každoročne prepočítava. To znamená, že poistenec, ktorý bude práceneschopný celý mesiac, môže dostať až 1 466,80 eura pri 30-dňovom mesiaci a 1 518,50 eura pri 31-dňovom mesiaci. Oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast o niekoľko desiatok eur, čo môže byť významná pomoc najmä pre dlhodobo práceneschopných.

Pre ilustráciu zmien uvádzame nasledujúcu tabuľku:

Ako sa počíta nemocenské?

Výška nemocenskej dávky závisí od vymeriavacieho základu poistenca. Sociálna poisťovňa stanovila na rok 2025 maximálny denný vymeriavací základ na 94,0274 eura, píše portál Peniaze.sk. Poistenci dostávajú 55 % z tejto sumy ako nemocenskú dávku. Priemerná nemocenská tak môže byť výrazne nižšia, ak má poistenec nižší vymeriavací základ.

tags: #aky #prijem #na #vplyv #na #nemocenske