V literárnej teórii a kritike sa často stretávame s pojmom „sociálny typ“. Tento koncept vychádza z literárneho žánru známeho ako sociálny román. Sociálny román zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín, do ktorých patria.
Tvorbou sociálnych románov autori dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ. Tento typ postavy nie je len individuálnou individualitou, ale reprezentuje širšie spoločenské vrstvy alebo skupiny.
Definícia a charakteristika sociálneho typu
Sociálny typ - je to literárna postava, ktorá stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva. Tieto znaky sa stali jeho živým symbolom, stelesňuje obyvateľstvo.
Postava sociálneho typu je nositeľom typických vlastností svojej sociálnej vrstvy. Napríklad, postavy z nižších vrstiev sú často zobrazované ako tvrdé, čestné, ale zároveň sú schopné strpieť aj poníženie od pánov, pretože vedia, kam sociálne patria.
Literárne zobrazenie sociálnych rozdielov sa výrazne zvýraznilo napríklad v období socialistického realizmu, kde každý robotník musel byť zobrazený ako kladná postava, zatiaľ čo bohatší gazda či fabrikant bol vykreslený ako záškodník a vykorisťovateľ.
Príklady sociálnych typov v literatúre
Významnými autormi, ktorí vo svojich dielach zobrazovali sociálne typy, sú napríklad Martin Kukučín a Honoré de Balzac.
Martin Kukučín a jeho diela
Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr) bol kľúčovou postavou slovenského realizmu. Narodil sa v rodine slobodných sedliakov v dedine Jaseňová na Orave. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ, neskôr študoval medicínu a napokon pracoval ako lekár na ostrove Brač a neskôr v Južnej Amerike.
V jeho diele „Dom v stráni“ sa stretávame s postavou Katicy Beracovej - najmladšej a najmilšej dcéry Mateho Beraca. Je roztopašná, samopašná, márnivá. V láske k Nikovi Dubčičovi vidí možnosť, ako preniknúť do sveta pánov. Týmto konaním stelesňuje ambície a túžby častí spoločnosti, ktoré sa snažia o sociálny vzostup.
Ďalším významným dielom je „Keď starý otec zomrie“ (v texte „Keď Báčik z Chochoľova umrie“). V tomto románe vystupuje postava Aduša Domanického - skrachovaného zemana, ktorý nemá nič, ale radšej vráti ukradnutý desiatok, než by mal poškodiť pamiatku svojich blízkych. Hoci nie je priamo sociálnym typom v zmysle reprezentácie vrstvy, jeho konanie reflektuje dobové morálne a sociálne normy.
V diele „Roľná hlava“ (v texte „Sedliacky poviedky“ alebo „Matka“ kde sa vyskytuje podobný motív) sa môžeme stretnúť s postavou Mateho Beraca, klasického sedliaka, silno pripútaného k pôde. Je to zidealizovaná postava, hlava rodiny, ktorá tvrdo dodržiava tradície a nevie pochopiť mladú generáciu odchádzajúcu za prácou do mesta. Mate Berac je presvedčený, že medzi ľuďmi sa nedajú zotrieť spoločenské rozdiely a tvrdí: „Nie sme rovnakí, ani nebudeme. Boh dal, že sú mocní, ktorí rozkazujú a sú nízki, ktorí poslúchajú." Jeho postava reprezentuje tradičné sedliacke hodnoty a zmýšľanie.
Román „Dom v stráni“ zobrazuje rozklad myslenia sedliackej rodiny, kde mladšia generácia je zhýčkaná a už nechce tvrdo pracovať na poli. Hlavnou myšlienkou diela je rozpor medzi Težarmi (statkármi, zemianstvom) a sedliakmi. Autor tu zachytil rozmanité prostredia, postavy z ľudu, zvyky a tance, zobrazil dobré vlastnosti statkárov i sedliakov, ich pracovitosť. Smrť Mateho Beraca v zime symbolizuje pominuteľnosť všetkých starostí, radostí a životných perspektív, symbolizuje zánik patriarchálneho zriadenia. Atmosféra v okolí umierajúceho, pokora jeho najobľúbenejšej a najspurnejšej Katice, ktorá prijíma lásku od Paška, naznačuje zmierenie postáv. Kukučín podáva netypický záver - nie je harmonický.
Niko Dubčič, mladý statkár a syn šory Anzuly, je ďalšou postavou, ktorá sa v diele „Dom v stráni“ objavuje. Pokiaľ nepoznal Katicu Beracovú, zviedol nejedno dievča. Zaujíma sa o jednoduchý ľud, ale neskôr pochopí, že nie je možné zobrať ženu z nižšej spoločenskej vrstvy a berie si za ženu statkárku Dorícu. Jeho postava ilustruje sociálne bariéry a pragmatické rozhodnutia v kontexte spoločenského postavenia.
Honoré de Balzac a jeho svet
Honoré de Balzac (1799 - 1850) pochádzal z dedinskej rodiny a jeho otec zbohatol počas Francúzskej revolúcie ako vojenský zásobovateľ. Balzac vyštudoval právo, ale venoval sa písaniu poviedok a románov. Aby si zabezpečil nezávislosť, kúpil si tlačiareň, no nedarilo sa mu.
Jeho rozsiahle dielo „Ľudská komédia“ je prierezom francúzskej spoločnosti od najnižších vrstiev po najvyššie. Zobrazuje život Francúzska v období po napoleonskej ére až do polovice 19. storočia, na prelome historických epoch, od aristokratického feudalizmu k meštianskemu kapitalizmu. Zachytáva rôzne životné situácie, rozdelenie mužských a ženských charakterov, rozličné životné štýly, povolania, detstvo a starobu, odlišnú spoločenskú perspektívu, cirkevné prostredie, politiku, súdnictvo atď. Vytvoril cyklus asi sto románov.
Balzac majstrovsky vystihol psychológiu postáv, najmä ženských postáv alebo ľudí posadnutých nejakou vášňou. V diele „Otec Goriot“ je penzión pani Vauquerovej symbolom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti - od šľachty cez buržoáziu až k zločincovi. Čím vyššie otec Goriot postupuje v budove penziónu, tým je chudobnejší, tým nižšie sa sociálne zaradí.
Dej románu „Otec Goriot“ sa odohráva v penzióne vdovy Vauquerovej. Otec Goriot zomiera za prítomnosti cudzích ľudí. Pochovaný je na trovy študentov. Jeho dcéry na pohreb pošlú koč so služobníctvom. Na smrteľnej posteli Otec Goriot vyznáva: „Človek musí umierať, aby spoznal, čo sú deti." Vautrén plánuje odísť do Ameriky, kde chce zbohatnúť na obchode s otrokmi. Posledná veta románu znie: „A teraz uvidíme, kto z koho.“
Porovnanie typov literárnych postáv
Okrem sociálneho typu poznáme aj iné typy literárnych postáv:
| Typ postavy | Vysvetlenie | Charakteristika | Typické obdobia | Príklady diel a postáv |
|---|---|---|---|---|
| Idealizovaný typ | Postava je zobrazená v ideálnej, zveličenej podobe. Často predstavuje morálny vzor alebo symbol nádeje a spravodlivosti. | Výnimočné kladné vlastnosti, hrdinstvo, obetavosť, morálna čistota, hyperbolizácia vlastností. | Stredovek, humanizmus, renesancia, romantizmus | J. Botto - Smrť Jánošíkova (Jánošík), A. Sládkovič - Detvan (Martin, Elena, Matiáš) |
| Charakterový typ | Postava je vystavaná okolo jednej dominantnej charakterovej črty, ktorá ovplyvňuje jej správanie aj konanie. | Jedna hlavná vlastnosť, jednostrannosť, často kritické alebo satirické zobrazenie. | Klasicizmus | Molière - Lakomec (Harpagón - lakomosť) |
| Sociálny typ | Postava je úzko spätá so spoločenským prostredím a reprezentuje konkrétnu sociálnu skupinu. | Realistické správanie, sociálne konflikty, typické vnútorné aj vonkajšie vlastnosti spoločenskej vrstvy. | Realizmus, medzivojnová próza | M. Urban - Živý bič (Okolický), J. C. Hronský - Jozef Mak (človek milión, prostý dedinčan), M. Kukučín - Dom v stráni (Katica - snaha o lepšie postavenie v spoločnosti, závisť a hnev) |
V diele M. Urbana „Živý bič“ je notár Okolický príkladom sociálneho typu, ktorý má vyššie postavenie ako prostý dedinčan a uvedomuje si, že ľudia potrebujú jeho pomoc. Rozhodne sa svoje postavenie zneužiť a znásilní Evu, ktorá prosí o vyreklamovanie Adama. Tento charakterový rys je úzko spojený s jeho sociálnou pozíciou a mocou.
J. C. Hronský v diele „Jozef Mak“ predstavuje Jozefa Maka ako „človeka milióna“, prostého dedinčana, ktorému Boh udelil do vienka ukrižované ruky. Hoci je jeho postava skôr charakterovým typom, jeho život a osud sú neoddeliteľne spojené s jeho sociálnym prostredím a postavením v spoločnosti.
Pochopenie sociálneho typu postavy je kľúčové pre analýzu literárnych diel, najmä tých, ktoré sa zaoberajú spoločenskými problémami a odzrkadľujú realitu určitej doby.