Aktivačný príspevok a dohoda o vykonaní práce: Komplexný sprievodca

Nezamestnanosť je komplexný problém, ktorý ovplyvňuje jednotlivcov aj celú spoločnosť. Slovenská republika sa aktívne snaží riešiť túto situáciu prostredníctvom rôznych nástrojov a projektov. Tento článok sa zameriava na problematiku aktivačného príspevku a dohôd o vykonaní práce v kontexte pomoci v hmotnej núdzi na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, nárokoch a súvisiacich aspektoch týchto foriem podpory.

Ľudia v hmotnej núdzi - infografika

Právny rámec pomoci v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze, poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a nemôžu si ho zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Vlastné pričinenie a príjem

Za vlastné pričinenie na zabezpečení alebo zvýšení príjmu sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov. Pri zisťovaní príjmu sa započítava príjem posudzovaného občana, jeho manžela/manželky, nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti a detí do 25 rokov veku s nízkym príjmom žijúcich s rodičmi.

Za príjem sa nepovažuje napríklad:

  • 25 % z príjmu zo závislej činnosti, starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, materského, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku a vdovského/vdoveckého dôchodku (ak vdova/vdovec dovŕšil dôchodkový vek).
  • Prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa.
  • Nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou.
  • Príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima za 12 mesiacov.
  • Príjem žiaka strednej školy a študenta vysokej školy dennej formy štúdia, ak neprevyšuje 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu za 12 mesiacov.
  • Štipendium.
  • Náhrada cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie.
  • Príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa stará o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky.
  • Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
  • Podpora alebo príspevok z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov účelovo určené pre jednotlivca na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi (najviac do výšky 12-násobku životného minima za rok).
  • Zamestnanecká prémia a daňový bonus.
  • Príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov.
  • Odmena za produktívnu prácu žiaka v rámci praktického vyučovania.
  • Hmotné zabezpečenie žiaka slúžiace na úhradu nákladov spojených s odborným vzdelávaním.
  • Odmena za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie.
  • Vrátený preplatok dane z príjmov a preplatok na preddavkoch na daň z príjmov (najviac 50 eur).
  • Vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie (najviac 50 eur).

Od 1. 7. 2025 sa mení životné minimum: Kto si prilepší a kto prerobí?

Kedy sa neskúma možnosť zabezpečiť si príjem prácou?

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o občana, ktorý:

  • Dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok.
  • Je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
  • Je osamelý rodič starajúci sa o dieťa do 31 týždňov veku.
  • Sa stará o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na opatrovanie.
  • Sa stará o občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného na opatrovanie.
  • Má nepriaznivý zdravotný stav (choroba alebo úraz trvajúci viac ako 30 dní).
  • Sa zúčastňuje na resocializačných programoch.

Majetok a uplatnenie zákonných nárokov

Občan v hmotnej núdzi sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi, ak si on a fyzické osoby, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi svojím majetkom. Za majetok sa považujú hnuteľné a nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty.

Od občana nemožno požadovať predaj alebo prenájom:

  • Nehnuteľnosti užívanej na trvalé bývanie (ak dovŕšil dôchodkový vek, neprihliada sa na primeranosť nehnuteľnosti).
  • Poľnohospodárskej a lesnej pôdy užívanej pre vlastnú potrebu.
  • Hnuteľnej veci tvoriacej nevyhnutné vybavenie domácnosti.
  • Motorového vozidla, ak spĺňa určité podmienky (napr. využívanie na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, hodnota nie je vyššia ako 35-násobok životného minima, vek vozidla je viac ako 10 rokov).

Ak si občan v hmotnej núdzi neuplatní svoje zákonné nároky (napr. výživné, náhradné výživné, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, nároky z pracovnoprávnych vzťahov, dávky výsluhového zabezpečenia a opakované štátne sociálne dávky), nepovažuje sa za občana v hmotnej núdzi.

Dávka v hmotnej núdzi a povinnosti

Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávka sa znižuje, ak člen domácnosti nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo sa nedostavil na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov. Dávka sa znižuje aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Dávka sa znižuje aj z dôvodu nedodržania liečebného režimu, nesplnenia povinnosti doručiť úradu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, alebo ak sa občan bez vážneho dôvodu nezúčastní na menších obecných službách. Dávka sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu.

Znižovanie dávok - prípadové štúdie

Ochranný a aktivačný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou (napr. stará sa o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím). Ak nepriaznivý zdravotný stav trvá dlhšie ako 3 mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká.

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Jeho cieľom je motivovať občanov k aktívnemu hľadaniu zamestnania a zvyšovaniu svojej kvalifikácie.

Výška aktivačného príspevku

Aktivačný príspevok môže mať rôzne výšky v závislosti od konkrétnej situácie:

  • 75,70 eura mesačne pre člena domácnosti.
  • 132,40 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.
  • 63,07 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.

Nárok na aktivačný príspevok nemá člen domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 alebo 12 mesiacov (v závislosti od dôvodu) odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Od 1. 7. 2025 sa mení životné minimum: Kto si prilepší a kto prerobí?

Možnosti privyrobenia si počas evidencie na úrade práce

Počas evidencie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) je možné privyrobiť si, ale je dôležité dodržiavať určité pravidlá a limity, aby nedošlo k vyradeniu z evidencie alebo zníženiu dávky v nezamestnanosti. Nezamestnaný vedený na ÚPSVaR v evidencii uchádzačov o zamestnanie má povinnosť oznámiť uzatvorenie dohody do 8 dní. Ak pracujete na dohodu o pracovnej činnosti (maximálne 10 hodín týždenne), zväčša za vás zamestnávateľ hradí poistné (odvody do Zdravotnej a Sociálnej poisťovne) za každý deň.

Pracovný pomer na kratší úväzok: Ak ste evidovaný na úrade práce, môžete mať aj pracovnú zmluvu na kratší pracovný pomer.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Príležitostné práce možno vykonávať aj na základe dohody uzatvorenej mimo pracovného pomeru. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru umožňujú zabezpečiť plnenie potrieb bez nevyhnutnosti vstupovať priamo do pracovného pomeru. V kontexte aktivačného príspevku je dôležité zdôrazniť, že cieľom je motivovať občanov k aktívnemu hľadaniu zamestnania a zvyšovaniu svojej kvalifikácie. Dohoda o vykonaní práce môže byť v tomto smere užitočným nástrojom, pretože umožňuje občanom privyrobiť si a získať pracovné skúsenosti bez toho, aby boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Pri uzatvorení viacerých pracovných pomerov súčasne totiž existuje niekoľko prekážok. Každý pracovný pomer i každá dohoda sú samostatným právnym vzťahom. To znamená, že preddavky na poistenie, či už sociálne alebo zdravotné sa musia odvádzať samostatne z dohody a samostatne z pracovného pomeru.

Dôležité upozornenie: Je však potrebné dodržiavať stanovené limity a povinnosti, aby nedošlo k zníženiu alebo odňatiu dávky v hmotnej núdzi. Dôležité je tiež informovať sa na úrade práce o aktuálnych podmienkach a možnostiach, pretože legislatíva sa môže meniť.

Typy dohôd o prácach mimo pracovného pomeru

Druhy dohôd

Existuje viacero druhov dohôd:

  1. Dohoda o vykonaní práce:
    • Má vymedzený výsledok.
    • Je určená na výkon nejakej pracovnej úlohy.
    • Môže sa uzatvárať len po dobu 12 mesiacov a s výkonom maximálne 350 hodín v kalendárnom roku u každého zamestnávateľa.
    • Dohoda o vykonaní práce musí dodržiavať hodinovú odmenu, ktorá sa odvíja od minimálnej mzdy.
    • Musí byť uzatváraná písomne a obsahovať vymedzenie pracovnej úlohy, dohodnutú odmenu, dobu výkonu pracovnej úlohy, rozsah práce.
    • Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky na vykonávanie úlohy a zamestnanec tak nemôže vykonávať pracovnú úlohu.
  2. Dohoda o pracovnej činnosti:
    • Zamestnanec môže odpracovať aj 40 hodín týždenne, avšak uzatváraná nie na dlhšie ako na 10 hodín v týždni.
    • Môže ju uzavrieť ktokoľvek, avšak najdlhšie na 12 mesiacov.
    • Musí byť uzatváraná písomne a obsahovať typ dohodnutej práce, výšku dohodnutej odmeny za vykonanú prácu, rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára.
    • Spôsob ukončenia je možné dohodnúť priamo v dohode. Ak spôsob ukončenia dohody nevyplýva z uzatvorenej dohody, je možné ju skončiť výpoveďou s 15-dennou výpovednou lehotou.
    • Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od 1. 1. 2025.
  3. Dohoda o brigádnickej práci študentov:
    • Je možné ju uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá je študentom strednej školy alebo študuje na vysokej škole v dennej forme a nedovŕšila 26 rokov.
    • Odpracovať môže maximálne 20 hodín týždenne.
    • Musí byť uzatváraná písomne a obsahovať typ dohodnutej práce, výšku dohodnutej odmeny za vykonanú prácu, rozsah pracovného času, dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára.
    • Je možné ju uzatvoriť len na dobu určitú, maximálne na 12 mesiacov.
    • Je možné dohodnúť spôsob ukončenia dohody. Ak spôsob ukončenia dohody nevyplýva z uzatvorenej dohody, je možné ju skončiť dohodou účastníkov len výpoveďou s 15-dennou výpovednou lehotou.

Pre uplatnenie výnimky z príjmu do 200 eur je potrebné zamestnávateľovi predložiť tlačivo Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov.

Spoločné podmienky pre dohody mimo pracovného pomeru

Vyššie uvedené osobitosti definujú tú - ktorú dohodu. Zákonník práce však spoločne upravuje ďalšie podmienky, ktoré je nevyhnutné plniť, resp. v týchto pracovných vzťahoch riadiť. Spoločnou charakteristikou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je výnimočný charakter tejto práce, ktorá by nemala nahrádzať prácu v pracovnom pomere.

  • Rozsah práce: Čas, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín u dospelého zamestnanca a 8 hodín u mladistvého zamestnanca.
  • Minimálna mzda: Zamestnanci zamestnaní „na dohodu" majú rovnaký nárok na minimálnu mzdu ako ostatní zamestnanci. Aktuálna výška hodinovej mzdy pre takto zamestnaných v roku 2019 je 2,989 eura na hodinu. Patrí im aj mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, nedeľu či sviatok.
  • Príjem a odmeny: odmena po smrti zamestnanca je súčasťou dedičstva. Ak splnil pracovnú úlohu čo i len sčasti, právo na odmenu nezaniká. Právo na úhradu vynaložených nákladov je zachované ako súčasť dedičstva.
  • Odvody a úľavy: Od druhu dohody závisia aj jednotlivé povinnosti. Pri každej z dohôd je to s odvodmi inak. Študent, ktorý pracuje na dohodu o brigádnickej práci študenta neplatí preddavky do zdravotnej ani Sociálnej poisťovne. Zamestnanec pracujúci na dohodu o vykonaní práce platí odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 9,4 % pri pravidelne vyplácanej odmene a zdravotné poistenie vo výške 4 %. Rovnako to platí pri dohode o pracovnej činnosti. Zamestnanec, ktorý má popri trvalom pracovnom pomere uzatvorenú aj dohodu, si môže uplatniť daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane, avšak iba u jedného zamestnávateľa. Preto je najvýhodnejšie si túto úľavu uplatniť pri tej pracovnej zmluve, kde je príjem najvyšší.
  • Daňové priznanie: Ak nemá zamestnanec okrem príjmu z dohody a z pracovného pomeru iné príjmy, napr. z prenájmu alebo z podnikania, môže jedného zo svojich zamestnávateľov požiadať o ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Musí mu však dodať potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od ostatných zamestnávateľov. Daňové priznanie musí podať vtedy, keď jeho príjmy presiahnu 50% sumy nezdaniteľnej časti základu dane.

Od 1. 7. 2025 sa mení životné minimum: Kto si prilepší a kto prerobí?

Prehľad typov dohôd a ich charakteristiky

Typ dohody Max. hodín/týždeň (kalendárny rok) Max. trvanie Kto môže uzatvoriť Odvody (zamestnanec) Nárok na dovolenku/stravné
Dohoda o vykonaní práce 350 hodín/kalendárny rok 12 mesiacov Ktokoľvek SP: 9,4%, ZP: 4% Nie
Dohoda o pracovnej činnosti 10 hodín/týždeň 12 mesiacov Ktokoľvek SP: 9,4%, ZP: 4% Nie
Dohoda o brigádnickej práci študentov 20 hodín/týždeň 12 mesiacov Študent strednej/VŠ (do 26 rokov) Žiadne (výnimka do 200€) Nie

Výhody a nevýhody práce na dohodu

Práca na dohodu má mnoho výhod. Je časovo flexibilnejšia, väčšinou menej náročná a jej ukončenie je pomerne jednoduché. To, či sa vám popri pracovnom pomere oplatí uzavrieť aj dohodu, musíte zvážiť sami, najmä z časového hľadiska.

Výhody:

  • Študent si môže uplatniť výnimku z platenia odvodov.
  • Flexibilný pracovný čas.
  • Často menej náročná práca.

Nevýhody:

  • Bez nároku na dovolenku a stravné lístky.
  • V prípade výpovede nie je nárok na odstupné.

tags: #aktivacny #prispevok #a #dohoda #o #vykonani