Aktivačné práce, často označované aj ako aktivačná činnosť, predstavujú nástroj aktívnej politiky trhu práce na Slovensku, ktorého cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaných občanov. Majú napomáhať ich opätovnému začleneniu do pracovného procesu.
Príspevky na aktivačnú činnosť poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zároveň poskytuje bližšie a záväzné informácie.
Legislatívny rámec
Aktivačné práce sú upravené predovšetkým v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a v zákone č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti: Tento zákon definuje aktivačnú činnosť ako podporu udržiavania pracovných návykov, získavanie praktických skúseností a podporu rozvoja zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi pre potreby trhu práce.
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi: Tento zákon sa zaoberá problematikou aktivačného príspevku a jeho súvislosťou s dávkami v hmotnej núdzi. Aktivačný príspevok je súčasťou dávok v hmotnej núdzi.
Formy aktivačnej činnosti a príspevkov
Aktivačný príspevok môže mať rôzne formy, pričom medzi najčastejšie patria:
Menšie obecné služby pre obec (§ 52 Zákona o službách zamestnanosti)
Táto forma aktivačnej činnosti je určená pre dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Spočíva vo vykonávaní prác, ktoré sú určené na:
zlepšenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych podmienok obce,
tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce,
starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva,
podporu vzdelávania, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností obce v sociálnej oblasti,
rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže a na rozvoj a podporu komunitnej činnosti.
Menšie obecné služby vykonáva dlhodobo nezamestnaný občan nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne (okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala), s možnosťou jej opakovaného vykonávania najviac počas ďalších šiestich kalendárnych mesiacov. Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Obec môže pri organizovaní menších obecných služieb spolupracovať s inými obcami na základe zmluvy. Úrad práce poskytuje obci príspevok, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie dlhodobo nezamestnaných občanov, časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb, a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou.
Dobrovoľnícka služba (§ 52a Zákona o službách zamestnanosti)
Dobrovoľnícka služba je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce. Dobrovoľnícku službu vykonáva uchádzač o zamestnanie v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Počas vykonávania menších obecných služieb pre obec sa nemôže uchádzač o zamestnanie zúčastňovať dobrovoľníckej služby. Oblasti dobrovoľníckej služby zahŕňajú sociálnu, zdravotnú, výchovnú, kultúrnu, environmentálnu, humanitárnu, rozvojovú, náboženskú a ochrannú oblasť, ako aj pomoc pri prírodných a ekologických katastrofách, humanitárnu pomoc a civilnú ochranu.
Počas vykonávania dobrovoľníckej služby úrad poskytuje uchádzačovi o zamestnanie paušálny príspevok vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe na úhradu nevyhnutných výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné. Okrem toho úrad poskytuje príspevok aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, u ktorej sa dobrovoľnícka služba vykonáva. Tento príspevok možno použiť na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, na úhradu poplatku za doklad preukazujúci zdravotnú spôsobilosť, na úhradu časti nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu.
Podmienky získania aktivačného príspevku
Podmienky pre získanie aktivačného príspevku sa líšia v závislosti od jeho formy. Vo všeobecnosti platí, že:
Uchádzač musí byť evidovaný na úrade práce.
Uchádzač musí byť dlhodobo nezamestnaný (najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov).
V prípade menších obecných služieb a služieb pre VÚC musí byť uchádzač v hmotnej núdzi.
Hmotná núdza ako základný predpoklad
Hmotná núdza je stav, keď súhrnný príjem členov domácnosti nedosahuje hranicu životného minima a členovia domácnosti nemajú žiadne iné zdroje a možnosti príjmu. Pre posúdenie, či je osoba v hmotnej núdzi, sa berú do úvahy nasledovné sumy životného minima:
| Kategória | Mesačná suma |
|---|---|
| Jedna dospelá osoba | 268,88 € |
| Ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba | 187,57 € |
| Dieťa | 122,77 € |
Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Osoba v hmotnej núdzi je fyzická osoba, ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, okrem člena domácnosti, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s dohodnutým týždenným pracovným časom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času alebo v osobitnom postavení a nie je uchádzačom o zamestnanie.
Aktivačný príspevok je finančná pomoc od štátu, ktorá má motivovať občanov v hmotnej núdzi k zvýšeniu ich šancí na uplatnenie sa na trhu práce. Jeho výška je 63,07 eura mesačne. Pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti, je výška 91,70 eura mesačne (v minulosti 88,40 €). Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorému sa poskytuje príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
Zmeny v legislatíve (apríl 2023)
Od 1. apríla 2023 nadobudla účinnosť novela zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo v praxi znamená ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Na základe tohto ustanovenia sa predtým poskytoval príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberali dávku v hmotnej núdzi a vykonávali menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne.
Od 1. apríla 2023 sa rozbehol projekt „Podpora udržania pracovných návykov (PUPN)“, v rámci ktorého môže uchádzač o zamestnanie, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť. Aktivačná činnosť bude realizovaná formou menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj. Túto činnosť bude môcť uchádzač o zamestnanie vykonávať najviac počas 6 kalendárnych mesiacov v rozsahu najmenej 64 a najviac 80 hodín mesačne (minimálne 16 a najviac 20 hodín týždenne), pričom okrem dávky v hmotnej núdzi dostane aj aktivačný príspevok vo výške 75,70 €. Organizátori budú mať nárok na príspevok na úhradu časti nákladov súvisiacich s výkonom aktivačnej činnosti, ako aj na príspevok na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť v rámci projektu.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak k legislatívnej zmene uviedol, že rezort práce už má pripravenú náhradu za končiaci spôsob vyplácania aktivačných príspevkov. Dodal, že „Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok.“
Alternatívou k tomuto spôsobu aktivačných prác je národný projekt „Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie - Opatrenie č. 2“. Je zameraný na aktiváciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, vrátane dlhodobo nezamestnaných ľudí. Je zameraný na vykonávanie odbornejších pracovných činností akými sú napríklad pomoc v školských, zdravotníckych zariadeniach, administratívna činnosť, pomoc v domovoch sociálnych služieb a podobne. Finančný príspevok sa poskytuje znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie tri až päť mesiacov vo výške životného minima, t. j. pre rok 2023 vo výške 234,42 € mesačne. Okrem toho má nárok na príspevok aj zamestnávateľ, teda mesto, obec alebo nimi zriadené organizácie. Ten slúži na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním aktivácie a na poskytovanie príspevku na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca - koordinátora. Podľa Milana Krajniaka budú mať mnohí nezamestnaní v porovnaní s dneškom lepšie podmienky pri výkone aktivačných prác, budú pre nich motivujúcejšie a vďaka zmene sa podstatne zlepšia ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.
Kritika a návrhy na zlepšenie
Aktivačné práce na Slovensku sú dlhodobo kritizované za ich neefektívnosť a nízky dopad na zamestnanosť. Medzi najčastejšie kritizované aspekty patria:
Nízka motivácia účastníkov: Aktivačné práce sú často vnímané ako povinnosť, nie ako príležitosť na získanie nových zručností a pracovných návykov.
Nedostatočná kvalita prác: Aktivačné práce sú často zamerané na vykonávanie jednoduchých a nekvalifikovaných prác, ktoré neprispievajú k zvýšeniu šancí na zamestnanie.
Zlá organizácia a kontrola: Aktivačné práce sú často zle organizované a kontrolované, čo vedie k ich neefektívnosti a zneužívaniu. Príkladom je obec Včelince, kde sa aktivizovalo vyše 100 ľudí, no nikde ich nebolo vidno, aj keď boli prezenčné listiny podpísané.
Inštitút zamestnanosti podáva pripomienky k nastaveniu zákona a navrhuje inkluzívny trh. Od roku 2007 sa Inštitút zamestnanosti snaží o zmenu aktivačných prác, aby sa aspoň vzdialene podobali práci a zamestnaniu. Navrhuje zazmluvniť aktivačné práce ako štandardný pracovno-právny pomer medzi uchádzačom o zamestnanie a obcou. Zriaďovanie sociálnych podnikov považuje Inštitút zamestnanosti za dobrú náhradu za aktivačné práce, ktoré nezamestnaní doteraz vykonávali ako prostriedok na udržanie pracovných návykov.
Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer dodáva, že napriek inflácii a energetickej kríze neustále vznikajú nové pracovné miesta, pričom nezamestnaní si môžu vyberať z ponuky obsahujúcej viac ako 90-tisíc voľných pozícií. Takmer 9-tisíc z nich je určených pre osoby s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie.