Sociálne podnikanie predstavuje dynamický sektor, ktorý kombinuje ekonomickú činnosť s napĺňaním spoločensky prospešných cieľov. Jeho hlavnou motiváciou je prosperujúca komunita a spoločnosť, ktorá funguje zodpovednejšie, rovnocennejšie a spravodlivejšie. Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť, a očakáva sa, že zohrajú kľúčovú úlohu pri riešení mnohých spoločenských výziev.
V roku 2018 pracovalo v krajinách Európskej únie približne 6 % všetkých zamestnancov v sociálnych podnikoch. Rastúci význam sociálneho podnikania je možné demonštrovať aj zvyšujúcim sa záujmom zákonodarcov, finančných inštitúcií a akademickej obce o túto tému. V ostatných rokoch viaceré krajiny Európskej únie prijali právne normy upravujúce priestor sociálneho podnikania.
Na Slovensku je sociálne podnikanie upravované zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon priniesol ucelenú reguláciu fungovania a podpory sociálnych podnikov a definuje pojem sociálny podnik v oveľa širšom kontexte, než to bolo v predchádzajúcej legislatíve.
Doterajšia legislatíva vymedzovala pojem sociálny podnik primárne ako nástroj podpory pracovnej integrácie. Tento typ sociálneho podniku, aj keď reprezentoval najfrekventovanejšiu podobu sociálneho podnikania v medzinárodnom meradle, niesol riziko zúženia chápania sociálneho podnikania len na oblasť pracovnej integrácie.
Po novom môže sociálny podnik napĺňať množstvo iných spoločensky prospešných cieľov, vysoko nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti. Cieľmi aktivít sociálnych podnikov sú najmä:
- Boj s nezamestnanosťou - sociálne podniky pracovnej integrácie, on-the-job training, chránené dielne, pracovné družstvá, obecné podniky.
- Udržateľný rozvoj - sociálne podniky odpadového hospodárstva a recyklácie, združenia na ochranu prírodných pamiatok, poľnohospodárske družstvá bioprodukcie.
- Integrácia imigrantov a boj proti mestskej chudobe - vzdelávacie združenia, mládežnícke kluby, športové a kultúrne združenia, združenia sociálnej pomoci.
- Regenerácia miest a lokalít - sociálne podniky miestneho hospodárstva, komunálnych služieb, združenia na skvalitňovanie života.
- Zmierňovanie sociálnych nerovností - humanitárna pomoc, rozvojové programy, regionálny rozvoj.
- Vyrovnávanie sa so starnutím populácie - sociálne služby pre seniorov, domáca starostlivosť, opatrovateľské a ošetrovateľské služby.
- Poskytovanie osobných sociálnych služieb - asistenčné služby pomoci a podpory zdravotne handicapovaným, rodinám so sociálnymi problémami a závislými členmi, chudobným, sociálne ohrozeným a podobne.
Sociálny podnik sa svojou podnikateľskou aktivitou snaží v prvom rade riešiť vybraný spoločenský problém. Napríklad integračné podniky volia podnikateľské aktivity, ktorými vytvárajú vhodné pracovné miesta pre znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Tieto tak dostanú prácu a príležitosť znovu sa začleniť do spoločnosti. Spoločenské problémy sú rôzneho charakteru a aj zákon hovorí veľmi jasne, že spoločensky prospešná služba sociálnych podnikov nemusí smerovať len do oblasti pracovnej integrácie.
Sociálne podnikanie je v prvom rade podnikaním, ale s pridaným etickým rozmerom a princípom solidarity. Aj keď vytvoríme zisk, viac ako 50 % z neho musíme znovu reinvestovať do podniku. Tento prístup odlišuje sociálne podnikanie od tradičného podnikania, ktoré je primárne zamerané na zisk.
Legislatívny rámec a registrácia sociálnych podnikov
Sektor sociálnej ekonomiky vrátane sociálnych podnikov legislatívne upravuje zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Na základe aplikačnej praxe, s cieľom posilniť a podporiť priaznivé prostredie pre rozvoj sociálnej ekonomiky, bol tento zákon novelizovaný zákonom č. 494/2022 Z. z. V oblasti sociálnych podnikov sa s účinnosťou od 1. 1. 2023 spresnila definícia znevýhodnenej osoby, určili podmienky dôveryhodnej osoby a podmienky bezúhonnosti, spresnili podmienky použitia 50 % zisku po zdanení a ďalšie možnosti použitia zisku po zdanení. Zaviedla sa tiež fikcia splnenia podmienky minimálneho počtu zamestnancov pre integračný podnik, pokiaľ podnik do 6 mesiacov doplní zamestnancov na požadovaný minimálny počet. Zrušilo sa povinné účtovné obdobie kalendárny rok a povinnosť overenia účtovnej závierky a výročnej správy audítorom.
Na účely poskytovania informácií o sociálnej ekonomike sú zriadené Regionálne centrá sociálnej ekonomiky. Tieto centrá poskytujú bezplatne pomoc pri založení sociálneho podniku a jeho registrácii, informácie o možnostiach podpory pre subjekty sociálnej ekonomiky a následnú pomoc a podporu pri výkone činnosti.
Proces získania štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť podanú Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Žiadosť musí byť písomná a musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie typu registrovaného sociálneho podniku, o ktorý žiadateľ žiada (integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik).
Prílohou k žiadosti o štatút môže byť osvedčenie o splnení podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) až k) zákona o sociálnej ekonomike, vydané organizáciou sektora sociálnej ekonomiky. Ak je takéto osvedčenie predložené, podmienka dôveryhodnosti žiadateľa sa považuje za splnenú, ak nie je preukázaný opak.
Ministerstvo práce zisťuje z úradnej povinnosti splnenie podmienok týkajúcich sa sídla alebo miesta podnikania na území Slovenskej republiky, ako aj splnenie podmienok bezúhonnosti a dôveryhodnosti. Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať požadované podmienky počas trvania platnosti štatútu a každú zmenu je povinný oznámiť ministerstvu do 30 dní odo dňa, keď k zmene došlo. Je tiež povinný uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“ pri svojom obchodnom mene.
Typy registrovaných sociálnych podnikov a ich ciele
Zákon definuje tri základné typy registrovaných sociálnych podnikov:
- Integračný podnik: Jeho hlavným cieľom je zamestnávať znevýhodnené a zraniteľné osoby. Pozitívny sociálny vplyv sa meria percentom zamestnaných znevýhodnených a zraniteľných osôb, pričom musí tvoriť najmenej 30 % z celkového počtu zamestnancov.
- Sociálny podnik bývania: Zameraný na zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám. Pozitívny sociálny vplyv sa meria percentom prenajímaných bytov alebo počtom oprávnených osôb.
- Všeobecný registrovaný sociálny podnik: Môže vykonávať akúkoľvek spoločensky prospešnú službu alebo činnosť za účelom dosiahnutia zisku, avšak hlavným cieľom musí byť dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
Okrem týchto typov existujú aj obecné sociálne podniky (OSP), ktoré sú jedným z nástrojov na efektívne riešenie sociálnych, ekonomických a environmentálnych problémov na lokálnej úrovni. Koncept OSP spája prvky podnikania so sociálnym poslaním, čím poskytuje obciam možnosť podporovať zamestnanosť, inklúziu a zlepšovať kvalitu života obyvateľov.
Výhody a príklady sociálnych podnikov
Sociálne podnikanie prináša viacero výhod, ako napríklad:
- Podpora zamestnanosti: Vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva.
- Rozvoj miestnej ekonomiky: Podpora lokálnych dodávateľov a využívanie miestnych zdrojov.
- Zlepšenie kvality života: Poskytovanie služieb a produktov, ktoré zlepšujú životnú úroveň obyvateľov.
- Finančná stabilita: Generovanie zisku, ktorý môže byť reinvestovaný do rozvoja obce alebo komunity.
- Environmentálne prínosy: Zameranie sa na ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj.
Na Slovensku existuje viac ako 180 registrovaných sociálnych podnikov, ktoré sa venujú rôznym oblastiam. Medzi príklady úspešných obecných sociálnych podnikov patria napríklad Hrhovské služby s.r.o., ktoré vyriešili nezamestnanosť Rómov v obci Spišský Hrhov, alebo Obecný podnik Raslavice, spol. s r.o., ktorý zamestnáva sociálne znevýhodnených občanov.
Spoločnosť Rozvojové služby BBSK, s.r.o. je príkladom sociálneho podniku, ktorý sa zameriava na podporu zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Obecná prevádzkareň, s.r.o. zase demonštruje, ako obecné podniky môžu prispievať k rozvoju miestnej ekonomiky a zlepšovaniu služieb pre obyvateľov.
Pri založení sociálneho podniku je dôležitá identifikácia potrieb komunity, vypracovanie detailného podnikateľského plánu, zabezpečenie podpory a financovania, a následne založenie vhodnej právnej formy a registrácia.
Sociálny podnik má byť sebestačný, konkurencieschopný a udržateľný. Jeho hlavným cieľom nie je generovanie čo najvyšších ziskov, ale spoluúčasť na riešení sociálnych a spoločenských problémov. Sociálne podnikanie do podnikania vnáša etický rozmer a princíp solidarity a je označované aj ako „podnikanie pre 21. storočie“.