Ukončenie pracovného pomeru je často spojené s nárokom na rôzne finančné benefity, medzi ktoré patrí aj odchodné. V tomto článku sa zameriame na to, za akých podmienok zamestnancovi vzniká nárok na odchodné a ako je potrebné postupovať pri jeho uplatnení u zamestnávateľa.
Čo je odchodné a kedy naň vzniká nárok?
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, prípadne predčasný starobný dôchodok. Je dôležité poznamenať, že odchodné sa na rozdiel od odstupného nevypláca pri skončení pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa, ako je napríklad zrušenie zamestnávateľa alebo jeho premiestnenie. Odchodné patrí zamestnancovi len raz počas celého jeho pracovného života.
Základné podmienky pre vznik nároku na odchodné:
- Prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok: Zamestnanec musí požiadať o poskytnutie starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku (v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) a pracovný pomer musí skončiť práve po vzniku nároku na tento dôchodok.
- Včasná žiadosť o dôchodok: Žiadosť o priznanie dôchodku je potrebné podať buď pred skončením pracovného pomeru, alebo najneskôr do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
V prípade, že zamestnanec požiadal o dôchodok po skončení pracovného pomeru, ale do desiatich pracovných dní od jeho skončenia, nárok na odchodné mu vzniká. Toto potvrdzuje aj prax a výklad Zákonníka práce.
Na odchodné má zamestnanec nárok len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Minimálna výška odchodného je zvyčajne v sume priemerného mesačného zárobku, ak nebolo dohodnuté inak. Podľa Zákonníka práce, nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Ako postupovať pri žiadosti o odchodné?
Hoci Zákonník práce nestanovuje, že žiadosť o odchodné musí byť písomná, je to vždy lepšie riešenie. Písomná žiadosť slúži ako dôkaz o tom, že ste o vyplatenie odchodného požiadali. Môže to byť aj správa elektronickej pošty alebo požiadanie o vyplatenie pred svedkami.
Vzor žiadosti o vyplatenie odchodného:
Žiadosť o vyplatenie odchodného
Článok 1: Dôvod žiadosti
Žiadam o vyplatenie odchodného z titulu ukončenia pracovného pomeru.
Článok 2: Informácie o zamestnaní
Súčasná pozícia: [názov pozície]
Dátum nástupu: [dátum]
Dátum ukončenia: [dátum]
Článok 3: Požiadavka na vyplatenie
Žiadam o vyplatenie sumy [výška odchodného] v súlade s platnými pracovnými predpismi a podmienkami zamestnávateľa.
Článok 4: Potvrdenia a dokumenty
K tejto žiadosti priložím nasledovné dokumenty:
a) Kópiu pracovnej zmluvy;
b) Doklady o odpracovaných rokoch;
c) [Ďalšie potrebné dokumenty, napr. rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo potvrdenie o podaní žiadosti o dôchodok]
Článok 5: Potvrdenie prijatia
Prosím o potvrdenie prijatia tejto žiadosti do [stanovený termín].
Vyhotovené v [Mesto], [Dátum].
Podpis žiadateľa: _________________________
Ak zamestnávateľ odchodné nevyplatí dobrovoľne, môžete sumu odchodného vymáhať ako peňažnú pohľadávku voči zamestnávateľovi.
Kedy zamestnávateľ nemusí vyplatiť odchodné?
Existujú situácie, kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné. Jednou z nich je, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, čo zahŕňa napríklad skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Odchodné a viacerí zamestnávatelia
V prípade, že zamestnanec počas svojej kariéry pracoval u viacerých zamestnávateľov a všetky pracovné pomery ukončil v rovnaký deň z dôvodu odchodu do dôchodku, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ. Spravidla ide o zamestnávateľa, s ktorým má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer v najväčšom rozsahu. Ak by pracovné pomery neskončil v jeden deň, odchodné mu vyplatí ten zamestnávateľ, s ktorým skončil pracovný pomer ako prvý.
Ako jednoducho predať nehnuteľnosť
Výpočet priemernej mesačnej mzdy pre účely odchodného
V prípade, že odchodné nie je dohodnuté inak, jeho minimálna výška je stanovená ako priemerný mesačný zárobok zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa počíta podľa pravidiel stanovených v Zákonníku práce. Technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak je potrebný mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Príklady z praxe
Príklad č. 1: Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek a požiadal o starobný dôchodok. Následne požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer bol riadne ukončený. Zamestnanec má nárok na odchodné, pretože splnil zákonné podmienky.
Príklad č. 2: Zamestnanec ukončil pracovný pomer a až následne si podal žiadosť o starobný dôchodok, ale v zákonnej lehote do 10 dní. Aj v tomto prípade má nárok na odchodné, pretože dodržal podmienky stanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Príklad č. 3: Zamestnanec ukončil pracovný pomer, ale nárok na starobný dôchodok mu vznikol až neskôr, po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o odchodné. V tomto prípade zamestnanec nemá nárok na odchodné u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku.
Zákonná úprava a súvisiace predpisy
Podmienky, za ktorých zamestnávateľ môže alebo je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné a odchodné a ich výšku, upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pri odchodnom sa tiež uplatňujú ustanovenia týkajúce sa výpočtu priemernej mesačnej mzdy.
tags: #ziadost #o #odchodne #zamestnavatela