Ako rozpoznať a podporiť zrakovo postihnutých

Zrakové postihnutie definujeme ako stav, kedy jedinec nemôže dosahovať výkony ako normálne vidiaci, a to ani s použitím kompenzačných alebo korekčných prostriedkov. Môže ísť o rôzne stupne a typy postihnutia, od miernej slabozrakosti až po úplnú slepotu. Identifikácia osoby so zrakovým postihnutím nie je vždy jednoduchá, pretože prejavy sa môžu líšiť v závislosti od typu a stupňa postihnutia.

Cieľom asistenčných technológií je odstrániť bariéry vyplývajúce zo zrakového postihnutia a nahradiť chýbajúci zrakový vnem.

Kto sú zrakovo postihnutí?

Pojmom nevidiaci označujeme človeka s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne človeka, ktorý síce vníma svetlo, ale nedokáže lokalizovať jeho zdroj. Prakticky nevidiaci ľudia dokážu vnímať svetlo, či rozmazané obrysy, tvary predmetov. Slabozrakí majú postihnutie, ktoré im znemožňuje vykonávať prácu, pri ktorej je potrebné zapojenie zraku, a to aj napriek korekcii. Špeciálnou skupinou sú ľudia s poruchou binokulárneho videnia, ktorí majú problémy s priestorovým vnímaním.

Zrakovo postihnutí ľudia sa delia do štyroch kategórií podľa závažnosti postihnutia:

• Nevidiaci
• Prakticky nevidiaci
• Slabozrakí
• Ľudia s poruchami binokulárneho videnia (nespolupráca pravého a ľavého oka)

Okrem úplne nevidiacich, ktorí vnímajú len svetlo, väčšina zrakovo postihnutých má aspoň zvyšky zraku, ako sú obrysy, svetelné záblesky alebo farebné škvrny.

Druhy zrakových postihnutí

Zrakové postihnutia sa delia na niekoľko druhov, ktoré sa líšia rozsahom a charakterom poškodenia zraku:

• Poruchy binokulárneho videnia: Patria sem tupozrakosť a škúľavosť, ktoré ovplyvňujú schopnosť správneho videnia oboma očami.
• Slabozrakosť: Znížená zraková ostrosť, ktorú možno korigovať sklami. Popoludní sa prejavy slabozrakosti zhoršujú.
• Zvyšky zraku: Čiastočné videnie, ktoré je prechodom medzi slabozrakosťou a slepotou.
• Slepota: Najťažšie zrakové postihnutie, ktoré zahŕňa absolútnu stratu zraku, zachovanú svetelnú projekciu alebo praktickú slepotu.

Spoločným znakom slabozrakých je znížená schopnosť zrakového vnímania, znížená zraková ostrosť oboch očí - a to aj pri optimálnej korekcii. Prejavuje najmä v oblasti rýchlosti a presnosti zrakového vnímania, v rýchlej unaviteľnosti pri zrakovej práci, v nepresnosti a neúplnosti, alebo v skreslení či deformácii príjmu zrakových informácií. V rôznom rozsahu sú však zachované zvyšky zraku - hovoríme o rôznych stupňoch slabozrakosti. Slabozrakí tvoria najrôznorodejšiu skupinu zrakovo postihnutých.

Príčiny zrakových postihnutí

Dôvody straty zraku sú rôznorodé. Môže ísť o genetické príčiny, následky úrazu, silnú krátko/ďalekozrakosť. Najčastejšou príčinou u starších ľudí býva katarakta (šedý zákal), ktorá sa dá liečiť operáciou.

Zrakové postihnutie môže mať rôzne príčiny, ktoré sa delia na vrodené a získané.

Vrodené príčiny

• Dedičnosť
• Intoxikácie matky v tehotenstve (alkohol, drogy)
• Pohlavné choroby matky (HIV, syfilis)
• Závažné mechanické poškodenie plodu počas tehotenstva

Získané príčiny

• Úrazy hlavy a oka
• Nádorové ochorenia
• Popáleniny alebo poleptanie oka
• Dôsledky iných ochorení (napr. cukrovka)

Pri niektorých ochoreniach ako je napr. glaukóm, alebo pigmentová retinopatia, je potrebné skoré odborné vyšetrenie a diagnostika, čo znamená väčšiu možnosť úspechu v liečbe, ako aj vo voľbe výchovných a vzdelávacích postupov. Tieto ochorenia môžu spôsobiť aj tzv. tunelové videnie.

Príklady ochorení spôsobujúcich zrakové postihnutie:

• Katarakta: Je to nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky spôsobené napríklad očnými chorobami (odlupovanie sietnice, glaukóm, pigmentová retinopatia), dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Kataraktu možno liečiť chirurgicky odstránením zakalenej šošovky, ktorá sa nahrádza okuliarmi alebo voperovaním umelej šošovky.
• Vekom podmienená degenerácia makuly: Je chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice, tzv. žltú škvrnu - makulu. Tá je zodpovedná za centrálnu zrakovú ostrosť. Spôsobuje stratu centrálneho videnia (rozmazaná škvrna v mieste, kam sa človek pozerá). Človek prestáva vidieť detaily, napr. tváre osôb, periférne videnie zostáva zväčša zachované, ale je zvlnené (napr. zaoblené priamky, poprehýbané písmená).
• Pigmentová retinopatia: Je dedičné progresívne ochorenie sietnice, kedy sa na sietnici vytvárajú pigmentové tmavé ložiská. Ochorenie sa prejavuje vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzané napr. myopiou (krátkozrakosťou), kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu (svetloplachosť), tunelové videnie.
• Hemianopsia: Je porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
• Diabetická retinopatia: Sú patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Oslabujú sa krvné cievy vyživujúce sietnicu, ktoré praskajú, rozvetvujú sa, a tým vytvárajú degeneratívne ložiská, ktoré vedú k poruchám videnia. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
• Glaukóm: Je nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Zelený zákal spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.

Spôsob vzniku zrakového postihnutia ovplyvňuje aj psychické vyrovnávanie sa s ním. Pre človeka, ktorý sa so zrakovým hendikepom narodí, je často jednoduchšie prijať situáciu, pretože nemá možnosť porovnania. Naopak, strata zraku v priebehu života predstavuje pre jedinca oveľa ťažšiu psychickú záťaž.

Špecifiká vývinu a vzdelávania

Ťažkosti v poznávaní okolitého sveta na základe zrakového deficitu sa prejavujú aj špecifikami v praktickom živote, pri vzdelávaní, pri utváraní osobnosti. Skoré odborné vyšetrenie a diagnostika znamená väčšiu možnosť úspechu v liečbe, ako aj vo voľbe výchovných a vzdelávacích postupov.

Závažnosť diagnózy, ktorú určí lekár a dôsledky, dopad postihnutia na osobnosť môžu byť často v rozpore - niekedy aj postihnutie ľahšieho charakteru môže mať veľmi závažný dopad na osobnosť postihnutého a naopak.

Narodenie dieťaťa so zrakovým postihnutím je pre rodičov často šokujúcou udalosťou, ktorá si vyžaduje čas na prijatie a adaptáciu. Je dôležité vedieť, že aj napriek zrakovému hendikepu môžu deti žiť plnohodnotný, spokojný a úspešný život. Existuje mnoho organizácií a zdrojov, ktoré môžu rodičom poskytnúť potrebnú podporu, poradenstvo a pomoc pri výchove a vzdelávaní ich dieťaťa.

Dieťa so zrakovým postihnutím môže mať rôzne stupne znížených zrakových schopností, ktoré ovplyvňujú jeho bežný život, priestorovú orientáciu, sebaobsluhu, prístup k informáciám a sociálne vzťahy. Tieto postihnutia sú natoľko vážne, že bežná korekcia pomocou okuliarov alebo kontaktných šošoviek nie je dostatočná, hoci ich nosenie môže mierne zlepšiť videnie a chrániť oči.

Vývin nevidiaceho dieťaťa má svoje zvláštnosti, ktoré je potrebné poznať a rešpektovať. Aj keď dieťa nevidí, má rovnakú túžbu objavovať svet ako vidiace deti. Zrak je potrebné nahradiť rozvojom ostatných zmyslov, najmä sluchu, hmatu a reči.

Pri všetkých aktivitách je nevyhnutné dbať na zvýšenú bezpečnosť.

Špecifiká vo vzdelávaní

Dieťa so zrakovým postihnutím sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami zraku (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
• v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami zraku, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky

Vzdelávanie obsahuje zväčša iné potreby v oblasti pohybu a priestorovej orientácie, v komunikácii formou písanej reči, v sebaobsluhe, ale aj pri transformácii optických informácií na poznatky.

Pri ich vzdelávaní je potrebné zohľadňovať najmä:

• nutnosť predĺženia času na vypracovanie úloh
• zväčšenie písma a úpravu štýlu písma
• optimalizáciu osvetlenia
• individuálne hodnotenie technickej stránky prevedenia zobrazenia pri konštrukčných úlohách (napr. geometria, kreslenie)
• potrebu používania rôznych kompenzačných pomôcok (lupy, špeciálny softvér na zväčšovanie obrazovky či ozvučenie, stroj na písanie Braillovho písma, upravené pomôcky na rysovanie a pod.)
• umožnenie voľného prístupu k demonštrovanému učivu

V škole majú slabozrakí žiaci problémy najmä v zníženej schopnosti realizácie grafických a praktických činností, čiastočne aj v oblasti priestorovej orientácie. Vzdelávajú sa predovšetkým bežným typom písma, avšak upraveným podľa individuálnych potrieb, napr. zväčšenie písma, iný fond, upravené texty - napr. aj po obsahovej stránke, využívanie vhodného obrázkového a grafického materiálu, špeciálnych písacích potrieb s výraznejším kontrastom, upravená výška riadka v zošitoch, upravené rysovacie potreby, úprava svetelných podmienok v triede, využívanie lúp na čítanie a pod.

Pri výbere vhodného zariadenia na vzdelávanie závisí od stupňa postihnutia, schopností a povahy dieťaťa. Psychológovia a špeciálni pedagógovia radia pri výbere.

Výchova nevidiaceho dieťaťa vyžaduje špecifický prístup, ale je dôležité nezabúdať na to, že k dieťaťu treba pristupovať ako k zdravému, nebyť príliš ochranársky a mať primerané nároky. Od malička je nevyhnutné zdokonaľovať sluch a hmat dieťaťa, ktoré mu pomôžu kompenzovať zrak.

Stretávanie sa s rodinami v podobnej situácii, zdieľanie problémov a skúseností môže byť veľkou oporou.

Špecifické predmety vo vzdelávaní

Do vzdelávania môžu mať zaradené špecifické predmety, ak to potrebujú.

• Individuálne tyflopedické cvičenia (ITC) - žiaci získavajú špeciálne vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré im umožňujú prekonávať dôsledky zrakového postihnutia, cieľom je rozvíjať ich kľúčové kompetencie potrebné pre zapojenie sa do spoločnosti a úspešné uplatnenie, používanie optických pomôcok, nácvik práce s kompenzačnými pomôckami
• Priestorová orientácia (PRO) - postupné vedenie k samostatnému pohybu, samostatná orientácia v známom aj neznámom prostredí (pri ťažšom zrakovom postihnutí)
• Pohybová výchova (POV) - predmet je alternatívou predmetu Priestorová orientácia pre tých žiakov, ktorí sa orientujú prevažne zrakom. Je jednou z moderných foriem telovýchovných činností, zameranou na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie žiakov, vedie napr. k správnemu držaniu tela, rozvíjaniu rytmiky, zmyslu pre koordináciu a ladnosti pohybov, k zlepšovaniu fyzického stavu a pohybových zručností žiakov.
• Informatická výchova a Informatika - nevidiaci a žiaci so zvyškami zraku nie sú schopní zvládnuť obsah vzdelávania predmetu v plnom rozsahu. Potrebné je vylúčiť prácu s grafikou a prispôsobiť ich možnostiam. Špecifiká tohto predmetu sú vo vzdelávacom programe pre žiakov so zrakovým postihnutím samostatne rozpracované v prílohe na stránkach Štátneho pedagogického ústavu.

V prípade potreby môže dieťa s postihnutím navštevovať tzv. prípravný ročník - ak dieťa dosiahlo k 1.septembru fyzický vek 6.rokov, avšak nedosiahlo školskú spôsobilosť a nie je u neho predpoklad primeraného zvládnutia prvého ročníka. Absolvovanie prípravného ročníka sa už považuje za plnenie povinnej školskej dochádzky.

Ako pristupovať k dieťaťu so zrakovým postihnutím

Je dôležité pristupovať k dieťaťu so zrakovým postihnutím čo najnormálnejšie, bez prehnaného ľútosti, ale s láskou a venovaním pozornosti. Časté rozprávanie, spievanie a dotyky môžu čiastočne nahradiť chýbajúci zrak.

Je potrebné zamestnať jeho ručičky a naplniť túžbu po aktivite hrami, fúkaním do dlaní, hraním sa s bezpečnými hračkami. Podobne treba stimulovať aj nôžky šteklami a masážami.

Ako dieťa rastie, treba mu "ukazovať" domov či byt, nosiť ho v náručí a umožniť mu ohmatať si rôzne predmety. Vydávanie zvukov spojených s činnosťami (zatvorenie dverí, zaklopanie na okno) a postupným zmenšovaním predmetov na hranie podporuje rozvoj jemnej motoriky.

Motivujte dieťa k lezeniu pomocou zvukov, ale buďte nablízku, aby ste ho nepodcenili. Postupne zoznamujte dieťa s prírodou, nechajte ho ohmatať a ovoňať kvety a zvieratá, započúvať sa do zvukov prírody.

Učte dieťa poznávať časti tela, pretože nie je schopné napodobňovať ani odzerať z pier. Všetko pomenovávajte a zároveň mu umožnite si veci ohmatať.

Pre priestorovú orientáciu je dôležité prispôsobiť bývanie, odstrániť nebezpečné predmety a prípadne ohraničiť priestor na bezpečný pohyb. V neskoršom veku je možné zaradiť hry s loptou, návštevy bazéna (s opatrnosťou, aby sa dieťa nebálo vody) a pobyty vonku, kde sa dieťa učí vnímať dopravný ruch sluchom.

Rozvíjanie hrubej a jemnej motoriky je dôležité pre neskoršie učenie Braillovho písma a celkovú komunikáciu.

V škôlkárskom veku sa dieťa učí samostatnú chôdzu, najprv pozdĺž stien, neskôr podľa pokynov alebo zvukových signálov.

Stimulácia zraku v ranom veku

Ak lekári zistia zvyšky zraku, je dôležité ich stimulovať. Aj malé zvyšky zraku (vnímanie svetelných zábleskov, obrysov, farebných škvŕn) môžu pomôcť v priestorovej orientácii.

Vývoj reči u zrakovo postihnutého dieťaťa

U zrakovo postihnutých detí sa často objavuje oneskorený vývoj reči, ktorý sa zlepší nástupom do školy a učením Braillovho písma. Častá je aj dyslália (zlá výslovnosť hlások) kvôli neschopnosti napodobniť správne tvary úst. Typický je verbalizmus, keď dieťa používa slová bez plného pochopenia ich významu. Tento problém sa časom zlepšuje s narastajúcimi praktickými skúsenosťami.

U ťažko zrakovo postihnutých sa môže objaviť narušené neverbálne správanie, pretože je pre nich ťažké správne reagovať výzorom. Veľmi dôležitá je spolupráca rodičov s logopédom.

Oneskorenie sa môže objaviť aj v iných oblastiach, ale zrakovo postihnuté deti sú šikovné a dokážu rozvíjať ostatné zmysly. Na učenie sa sedieť či chodiť im však môže trvať dlhšie.

Ako správne komunikovať a sprevádzať

Ústretová medziľudská komunikácia umožňuje nielen jednoduchšiu a príjemnejšiu vzájomnú interakciu, ale celkovo povzbudzuje ľudí so zrakovým postihnutím k väčšej samostatnosti a nezávislosti pri riešení každodenných situácií.

Ako lepšie komunikovať?

• Ak chcete nevidiaceho človeka pozdraviť, oslovte ho menom, aby vedel, že vaše slová patrili jemu.
• Pri rozhovore majte tvár otočenú k nemu.
• Nespoľahajte sa na gestá, pre nevidiaceho nemajú žiadnu hodnotu.
• Je netaktné šepkať v prítomnosti zrakovo postihnutého človeka, lebo väčšinou počuje a vníma veľmi pozorne, čo sa okolo neho deje.
• Vždy zrakovo postihnutému spoločníkovi oznámte, keď ho opúšťate. Predídete tomu, že sa bude rozprávať s prázdnou stoličkou. Rovnako ho upozornite, keď sa vrátite späť.
• Nebojte sa taktne upozorniť na určitý problém, o ktorom zrakovo postihnutý človek nevie. Pokiaľ vidíte, že váš zdravotne postihnutý spoločník má po dobrom obede kravatu od omáčky, nemlčte, povedzte mu to.
• Ak idete so zrakovo postihnutou osobou nadbytočné hovorenie môže pôsobiť nevhodne.
• V neznámom prostredí dávajte zrakovo postihnutému človeku dostatok informácií o tom, čo sa deje a kde sa nachádza. Len tak môže sledovať svoju cestu bez pocitu neistoty a napätia.
• Ponechajte zrakovo postihnutému človeku možnosť samostatne sa rozhodnúť.
• Napriek tomu, že pravidlá slušného správania hovoria, že mladší by mal prvý pozdraviť, tuná to neplatí - nevidiaci ani slabozrakí si vás nemusia všimnúť. Ak zočíte niekoho, kto potrebuje vašu pomoc, pristúpte k nemu a prihovorte sa mu: „Dobrý deň, som dobrovoľníkom BKIS.“
• Človek so zrakovým postihnutím vám povie, čo a ako potrebuje, môže sa však stať, že vás odmietne.
• Je pravdepodobné, že nevidiaci (ale aj niektorí slabozrakí) sa vás chytia. Stane sa tak v prípade, že ich budete na kúsku odprevádzať. Kráčať môžete per pazuch, môžu sa vás chytiť pod vaším lakťom alebo za plece (ak sú napr. výrazne vyšší než vy).
• Za ruku sa vás pravdepodobne nechytia - jednak je to pre sprevádzanie nie veľmi pohodlné, jednak nie ste v takom blízkom vzťahu.
• V žiadnom prípade nechytajte vy nevidiaceho či slabozrakého. Skôr či neskôr by sa dostal krok - dva pred vás a chtiac-nechtiac by ste ho začali pred sebou tlačiť. Je to dosť nebezpečné - nevidiaci nevie, čo je pred ním, takže si môže ublížiť, navyše, vy si spoza neho nemusíte všimnúť schody, nízke stĺpiky a pod.
• Keď budete nevidiaceho či slabozrakého sprevádzať, kráčajte vedľa neho, najlepšie však pol kroka pred ním.
• Ponúknite mu predlaktie, aby sa mohol pridŕžať.
• Informujte ho o prekážkach a zmenách v teréne.
• Používajte slovné popisy namiesto ťahania alebo tlačenia.
• Buďte ohľaduplní: Nehýbte s predmetmi bez upozornenia. Udržujte veci na dohodnutých miestach. Rešpektujte jeho tempo a potreby. Nenadhodnocujte ani nepodhodnocujte jeho schopnosti.
• Podporujte samostatnosť: Motivujte ho k samostatnosti a nezávislosti. Pomáhajte mu len vtedy, keď to skutočne potrebuje. Umožnite mu prehmatať predmety a zoznámiť sa s prostredím.
• Pri nastupovaní do MHD ponúknite zrakovo postihnutému jeho lakeť alebo rameno.
• Navigujte zrakovo postihnutého cestujúceho na voľné miesto v prostriedku MHD.
• Tlačenica pri vstupe do vozidla je pre človeka so zrakovým postihnutím veľmi nepríjemná, preto buďte ohľaduplní a zabezpečte preňho dostatok priestoru.
• Nehladkajte vodiaceho psa.
• V rozhovore sa nemusíte vyhýbať žiadnym bežne používaným slovám. Aj nevidiaci hovoria, že film videli, že si prezreli výstavu v múzeu, takisto sa tešia, že niekoho vidia, takisto sa s vami rozlúčia „dovidenia“. Pravdaže, film počuli, exponáty v múzeu si chytili, tešia sa, že sa s niekým stretli, používať však takéto formulácie je neprirodzené a veľmi to ľudí so zrakovým postihnutím vyčleňuje zo spoločnosti, veľmi to delí na „nás“ a „vás“.
• Keď odbehnete niečo zistiť, oznámte nevidiacemu, že odchádzate, aby sa nestalo, že bude v rozhovore pokračovať a vy tam už nebudete.
• Nevidiacich a slabozrakých upozornite na zaujímavosti okolo. Keď ich budete na kúsku sprevádzať, pokojne im povedzte, aké stánky míňate, že tu akurát stavajú malé pódium, pretože o polhodinku začína verejná diskusia, že za rohom si Bratislavčania môžu zo šúpolia vyrobiť ozdoby na stromček a pod.
• Stretnutie s ľuďmi so zrakovým postihnutím si užite. Sú to presne takí istí ľudia ako vy, akurát vidia zle, alebo nevidia vôbec.

Kompenzačné pomôcky a asistenčné technológie

Existuje mnoho kompenzačných pomôcok, ktoré uľahčujú život zrakovo postihnutým:

• Indikátory hladiny a farieb
• Lupy (aj s osvetlením)
• Hmatové knihy
• Softvér na prevod písaného textu do hovorenej podoby
• Pomôcky na prácu s PC (Braillovský riadok, hlasové výstupy)
• Biele palice, ohrádky, zarážky na dvere, vodiace lišty
• Špeciálne upravené hry (hmatové pexeso, puzzle, Človeče, nehnevaj sa)
• Tandemové kolesá, ozvučené lopty
• Školské a rysovacie pomôcky

Pri výbere kompenzačných pomôcok je dobré si nechať poradiť.

Asistenčné technológie zahŕňajú širokú škálu zariadení a softvéru, ktoré pomáhajú zrakovo postihnutým ľuďom prekonávať bariéry v každodennom živote:

• Inteligentné okuliare: Transformujú vizuálne informácie na zvukové alebo hmatové signály.
• Čítacie zariadenia: Prevádzajú text na reč.
• Softvér na zväčšovanie obrazovky: Umožňuje zväčšenie textu a grafiky na obrazovke počítača.
• Hlasové ovládanie: Umožňuje ovládať počítač a mobilné zariadenia pomocou hlasových príkazov.
• Navigačné systémy: Poskytujú informácie o polohe a smere pohybu.

Úprava podmienok vzdelávania

Pri vzdelávaní žiakov so zrakovým postihnutím je potrebné prispôsobiť podmienky ich špecifickým potrebám. To zahŕňa:

• Používanie zväčšených učebníc a učebníc s bodovým písmom.
• Poskytovanie zvukových kníh a interaktívnych tabúľ.
• Používanie kalkulačiek a názorných pomôcok.
• Zabezpečenie špeciálnych klávesníc pre nevidiacich a programov, ktoré čítajú text z obrazovky počítača.
• Využívanie senzorických miestností a pomôcok na stimuláciu zmyslov.
• Zohľadňovanie potrieb žiakov pri hodnotení a skúšaní.

Podpora a pomoc

Život so zrakovým postihnutím je spojený s mnohými ťažkosťami. Potrebujú nákladné a technicky náročné pomôcky. Zaťažujúcou je aj situácia po strate zraku či pocity menejcennosti. Pri riešení problémov sú dôležité vhodné životné podmienky.

Na Slovensku pôsobí viacero organizácií, ktoré sa venujú zrakovo postihnutým a podpore ich rodín. Medzi najvýznamnejšie patrí Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktorá ponúka celoštátnu pôsobnosť a pobočky vo väčšine okresov. Cieľom ÚNSS je obhajovať záujmy zrakovo postihnutých a pomáhať im pri začlenení do bežného života.

Raná starostlivosť, n. o., poskytuje službu včasnej intervencie rodinám s deťmi do 7 rokov, ktorých vývin je ohrozený zdravotným postihnutím.

Každý občan so zdravotným postihnutím má možnosť požiadať o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento preukaz je dôležitý pre preukázanie nároku na služby, ktoré tieto inštitúcie poskytujú. V niektorých prípadoch je možné zdravotné postihnutie a jeho rozsah preukázať potvrdením od lekára. V každom prípade je však vhodné o preukaz požiadať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Na tento úrad je potrebné sa obrátiť aj v prípade, že potrebujete finančnú podporu na zakúpenie pomôcky (kompenzačnej pomôcky). Na tom istom úrade môžete požiadať aj o vydanie parkovacieho preukazu pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Dôležitou formou pomoci pre zrakovo znevýhodnených občanov je možnosť požiadať o príspevok na osobnú asistenciu, vďaka ktorému môžu viesť podstatne nezávislejší život.

Pre žiakov a žiačky so zdravotným postihnutím školy poskytujú rôzne formy pomoci v podobe podporných opatrení. ÚPSVaR poskytuje občanom so zdravotným postihnutím aj rôzne formy pomoci pri vykonávaní zamestnania alebo pri uplatňovaní sa v zamestnaní.

Ak potrebujete pomoc, kontaktujte krajské stredisko ÚNSS podľa vášho bydliska. Ich poradcovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie vám radi pomôžu.

tags: #ako #vieme #spoznat #zrakovo #postihnutych