Pracovný pomer je možné skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Každá z týchto možností má svoje špecifiká a pravidlá, ktoré je dôležité poznať, najmä ak chcete mať nárok na odstupné alebo odchodné.
Ukončenie pracovného pomeru dohodou
So svojím zamestnávateľom sa kedykoľvek môžete dohodnúť na skončení pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru je viazaná na súhlas zamestnávateľa aj zamestnanca so skončením pracovného pomeru. Návrh dohody si preto dobre prečítajte. V tomto prípade ide o skončenie pracovného pomeru na základe obojstrannej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pracovný pomer sa skončí dňom, na ktorom sa medzi sebou zmluvné strany dohodnú a uvedú ho v dohode. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená v písomnej podobe. Ak to zamestnanec nepožaduje, dôvody skončenia pracovného pomeru dohodou v nej uvedené byť nemusia. Ak to požaduje, tak v nej uvedené byť musia.
Nárok na odstupné pri dohode vzniká, ak je v dohode o skončení pracovného pomeru jasne uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru. Týmto dôvodom musí byť, že sa zamestnávateľ (alebo jeho časť) zrušil, prípadne premiestnil a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo že sa zamestnanec stal nadbytočným. Zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) Zákonníka práce nárok na odstupné.
Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou
Výpoveď zo strany zamestnávateľa
Zamestnávateľ vám môže dať výpoveď iba z dôvodu, ktorý je uvedený v § 63 Zákonníka práce. Výpoveď daná zo strany zamestnávateľa musí byť písomná, doručená zamestnancovi a musí v nej byť uvedený zákonný dôvod, ktorý sa nedá zameniť s iným dôvodom. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v tzv. ochrannej dobe. Ide o prípady práceneschopnosti, tehotenstva (zamestnankyňa však musí zamestnávateľovi tehotenstvo písomne oznámiť a doložiť lekárskym potvrdením), materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky, osamelých zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, zamestnancov dlhodobo uvoľnených na výkon verejnej funkcie. Ďalej ide o krízové situácie (napr. hrozí vojna, vojnový stav, núdzový stav), ak zamestnanec bol povolaný vykonávať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Ak je zamestnancovi daná výpoveď ešte pred začatím ochrannej doby a výpovedná doba by sa mala skončiť počas ochrannej doby, pracovný pomer trvá a skončí sa až uplynutím posledného dňa ochrannej doby. Aj v prípade, ak je zamestnanec v ochrannej dobe, môže dostať výpoveď z organizačných dôvodov, ak sa zamestnávateľ zrušuje.
Pokiaľ zamestnávateľ dáva výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, je povinný ho vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú neplatné.
Výpoveď zo strany zamestnanca
Výpoveď môžete dať kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu. Vo výpovedi nemusíte uvádzať žiadne dôvody. Vaša výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi. Doručiť ju môžete osobne alebo doporučenou zásielkou prostredníctvom pošty. Ak výpoveď doručujete osobne, vyhotovte si dva originály - jeden originál odovzdáte zamestnávateľovi, druhý originál vám potvrdí zamestnávateľ a necháte si ho vy.
Výpovedná doba
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Ak trval menej ako jeden rok, je výpovedná doba jeden mesiac.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov (napr. neuspokojivé plnenie pracovných úloh alebo porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca) je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Uvedené lehoty sú zákonné. Je možné, že zamestnávateľ vám poskytuje dlhšie výpovedné lehoty. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Odstupné
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených podľa § 63 Zákonníka práce. Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné.
Nárok na odstupné ako peňažnej kompenzácie vzniká v tých prípadoch, keď zamestnanec za skončenie pracovného pomeru subjektívne nemôže. Ide najmä o prípady:
- zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti,
- zamestnanec sa stal nadbytočným,
- zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného. Znamená to, že môže byť vyplatené aj vo vyššej sume, no nie v nižšej. Špecifické ustanovenie platí v prípade, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou (alebo dohodou) z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu. V takomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné najmenej v sume desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Odstupné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Zdaňujú sa teda daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.
V praxi môžu nastať situácie, že po skončení pracovného pomeru nastúpi zamestnanec opäť k tomu istému zamestnávateľovi, príp. k jeho právnemu nástupcovi. Zákonník práce v takýchto prípadoch upravuje, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.
Dostali ste výpoveď? Overte si, či je platná. Kto má nárok na odstupné?
Tabuľka výšky odstupného podľa dĺžky trvania pracovného pomeru
| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Výška odstupného (násobok priemerného mesačného zárobku) |
|---|---|
| Menej ako 2 roky | 0 |
| Najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov | 1 |
| Najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov | 2 |
| Najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov | 3 |
| Najmenej 20 rokov | 4 |
Odchodné
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku),
- zamestnanec požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku.
Pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok, nepostačuje len vznik nároku naň, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne. Opäť si treba všimnúť, že aj v prípade výšky odchodného Zákonník práce určuje len spodnú hranicu určenú sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Ďalšie dôležité aspekty pri skončení pracovného pomeru
Pracovné voľno a posudok
Ak ste dostali výpoveď, máte právo na pracovné voľno na vyhľadanie nového pracovného miesta v dĺžke pol dňa za týždeň. Pri hľadaní novej práce vám pomôže aj pracovný posudok. Zamestnávateľ je povinný vám vydať pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list, ktorý obsahuje dôležité informácie pre úrad práce alebo sociálnu poisťovňu.
Evidencia uchádzačov o zamestnanie a dávka v nezamestnanosti
Pokiaľ ste zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, verejné zdravotné poistenie za vás platí štát. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podávate na úrade práce príslušnom podľa adresy pobytu. Ak podáte žiadosť do 10 kalendárnych dní od skončenia pracovného pomeru, zaradí vás úrad práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru.
Nárok na dávku v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne máte, ak ste v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie boli poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je viazaný na vaše sociálne poistenie a zároveň na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak v SR nemôžete byť do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradený, potom nemôžete požiadať ani o dávku v nezamestnanosti.