Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet výšky rezervy na odchodné, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a účtovné postupy. Cieľom je poskytnúť jasný a štruktúrovaný návod pre zamestnávateľov, účtovníkov a iných zainteresovaných, ako správne určiť a účtovať o týchto rezervách.

Úvod do problematiky rezerv
Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou. Rezervu tvorí účtovná jednotka na základe zásady opatrnosti na možné riziká a straty. Podľa zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.
Pre rezervy sú typické tieto znaky:
- účel tvorby rezervy je známy,
- časové vymedzenie rezervy môže byť isté alebo neisté,
- výška rezervy môže byť istá alebo neistá.
Účtovná jednotka môže tvoriť rezervy z dôvodov vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo zmlúv uzavretých s inými právnickými alebo fyzickými osobami, alebo z jej vlastného rozhodnutia.
Charakteristika rezervy na odchodné a odstupné
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje za mzdu. Odchodné predstavuje pre zamestnávateľa záväzok, resp. povinnosť voči zamestnancovi, ktorý musí byť zachytený aj v účtovníctve. Zamestnávateľ na základe údajov o zamestnancoch vie s určitou mierou pravdepodobnosti určiť čas vzniku povinnosti vyplatiť odchodné a jeho výšku. Odstupné sa vypláca zamestnancom, s ktorými zamestnávateľ skončil pracovný pomer jedným z niektorých dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 311/2001 Z. z.
Výpočet výšky rezervy na odchodné
Výška rezervy sa stanoví odhadom v sume, ktorú by zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi pri odchode do dôchodku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. s použitím priemerného zárobku platného k 31. 12. Pri stanovení výšky rezerv je možné vychádzať zo zohľadnenia pravdepodobnosti ich vzniku, v takom prípade by mala účtovná jednotka aplikovať tzv. očakávanú hodnotu.
Vzhľadom na zvyčajne dlhodobejší charakter rezerv by sa mala uplatňovať pri určení výšky rezerv presahujúcich 12 mesiacov aj diskontná sadzba zodpovedajúca pomerom na trhu a špecifickému riziku záväzku, ktorá by zohľadnila časovú hodnotu peňazí.
Vzorec pre výpočet diskontovanej hodnoty:
Súčasná hodnota = Budúca hodnota / (1 + i)^n
Kde:
- i = diskontná sadzba
- n = počet rokov (účtovných období)

Účtovanie a daňové hľadisko
Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný účet nákladov, ku ktorému záväzok prislúcha. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy.
Z daňového hľadiska platí, že tvorba ostatných rezerv nie je uznaným daňovým výdavkom a do základu dane vstupuje v zmysle § 17 zákona o dani z príjmov až v období, v ktorom dôjde k použitiu alebo zrušeniu rezervy. Spolu s rezervou na odchodné sa tvorí aj rezerva na odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré zo zákona musí zamestnávateľ odvádzať.
Praktické príklady a špecifiká
Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. V prípade potreby sa účtuje tvorba rezervy alebo sa upraví jej výška.
Ak sú plnenia, na ktoré sa tvorí rezerva, súčasťou vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, rezervu je možné tvoriť aj vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov.