Účtovanie nemocenských dávok (PN) a súvisiace povinnosti zamestnávateľa

Účtovanie nemocenských dávok (PN) je kľúčovou súčasťou mzdovej agendy každého zamestnávateľa. Správne zaúčtovanie týchto dávok je dôležité pre zabezpečenie súladu s platnou legislatívou a pre správne vykazovanie finančných údajov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na účtovanie nemocenských dávok na Slovensku, s dôrazom na postupy v jednoduchom aj podvojnom účtovníctve, a zahŕňa aj praktické príklady a legislatívne rámce.

Čo je práceneschopnosť (PN)?

Práceneschopnosť, alebo PN, je potvrdenie od lekára o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca z dôvodu choroby, úrazu, karantény alebo iných zdravotných komplikácií. Dočasnú práceneschopnosť môže uznať len ošetrujúci lekár. Jesenné obdobie je často spojené s častým ochorením zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Okrem toho sa aj v súčasnosti môže u zamestnancov vyskytnúť PN z dôvodu karantény alebo mimoriadna OČR (ošetrovanie člena rodiny) v súvislosti s COVID-19. Dávka nemocenské sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.

Legislatíva upravujúca práceneschopnosť

Problematiku PN upravuje niekoľko zákonov:

• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
• Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Správne zaúčtovanie týchto dávok je kľúčové pre zabezpečenie súladu s platnou legislatívou a pre správne vykazovanie finančných údajov.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo na nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ak splní stanovené podmienky. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.

Kto platí počas PN?

• 1. až 10. deň PN: Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. Náhrada mzdy pri PN je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti namiesto mzdy.
• Od 11. dňa PN: Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa, najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Analógia: Je to ako „firemná poistka“ na prvých pár dní choroby. Ak ochoriete, prvých 10 dní vám platí šéf (zamestnávateľ) zo svojho vrecka (je to jeho náklad). Ak ste chorí dlhšie, od 11. dňa vám už platí Sociálna poisťovňa.

Výška náhrady príjmu počas PN

Výška náhrady príjmu je presne stanovená Zákonníkom práce:

• 1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
• 4. až 10. deň PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.

Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Kolektívna zmluva môže dohodnúť vyššiu percentuálnu sadzbu, maximálne však 80 % DVZ. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu, ak si PN privodil úmyselne, napr. požitím alkoholu. V prípade, ak bol zamestnanec uznaný za dočasne PN z dôvodu nariadenej karantény v súvislosti s nákazou koronavírusom (COVID-19), zamestnávateľ zamestnancovi nevypláca náhradu príjmu pri dočasnej PN. Zamestnanec má nárok na tzv. pandemické ošetrovné.

Výška nemocenskej dávky počas PN

Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) od 11. dňa trvania PN. Suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktorú zamestnanec oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, vyplatí sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Ochranná lehota

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa práceneschopným do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, nachádza sa v tzv. ochrannej lehote. Ak zamestnancovi plynie ochranná lehota, PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. 55% DVZ. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva. Ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Pre určenie výšky náhrady príjmu alebo nemocenského je potrebné vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). DVZ je zjednodušene priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie. Chybou je nesprávny výpočet DVZ (priemeru) alebo nesprávne počítanie kalendárnych dní (rátajú sa aj víkendy, ak do nich PN zasahuje).

Výpočet DVZ

DVZ = (súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období) / (počet dní rozhodujúceho obdobia)

Rozhodujúce obdobie pre zamestnanca

• Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• Ak nemocenské poistenie trvá menej ako jeden rok, rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla PN.
• Ak mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie, tieto dni sa odpočítajú z 365.
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.

Rozhodujúce obdobie pre SZČO a DNPO

Pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu (DNPO) platia podobné pravidlá ako pre zamestnanca. Ak ich nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla PN, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok. Ak trvá menej ako jeden rok, rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla PN.

Maximálny denný vymeriavací základ

Je ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Maximálny DVZ pre rok 2024 je 85,7425 EUR.

Praktický príklad na výpočet nemocenskej dávky počas PN

Pani Romana pracuje u svojho zamestnávateľa 5 rokov a má mesačnú hrubú mzdu vo výške 2 500 €. V septembri 2023 absolvovala operáciu a počas celého mesiaca bola dočasne práceneschopná.

Otázka: Na akú sumu náhrady mzdy a nemocenského za PN má pani Jana nárok?

Odpoveď:

Najskôr vypočítame denný vymeriavací základ pani Jany:

2 500 € x (12 mesiacov / 365 dní) = 82,1918 €

Nakoľko je denný vymeriavací základ pani Jany vyšší ako maximálny denný vymeriavací základ, budeme pri ďalšom výpočte vychádzať z maximálneho denného vymeriavacieho základu, t. j. zo sumy 79,6274 €.

Za prvých 10 dní vypláca náhradu mzdy pani Jane zamestnávateľ, od 11. dňa vypláca dávku nemocenské Sociálna poisťovňa.

Výpočet PN a nemocenskej dávky pani Jany:

• náhrada mzdy za 1. až 3. deň: 25% z 79,6274 € = 19,90685 € x 3 dni = 59,72 €
• náhrada mzdy za 4. až 10. deň: 55% z 79,6274 € = 43,79507 € x 7 dní = 306,57 €
• nemocenská dávka od 11. dňa: 55% z 79,6274 € = 43,79507 € x (počet dní PN od 11. dňa)

V prípade celomesačnej PN (30 dní v septembri):

• Náhrada mzdy od zamestnávateľa (10 dní): 59,72 € + 306,57 € = 366,29 €
• Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne (20 dní): 43,79507 € x 20 dní = 875,90 €

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 musia lekári vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN.

Ako funguje ePN?

• Lekár vytvorí ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
• Zamestnanec nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty.
• Sociálna poisťovňa informuje zamestnanca aj zamestnávateľa o vystavení ePN.
• Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim.
• Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne.
• Zamestnávateľ nahlasuje údaje potrebné pre výplatu dávky prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.
• Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ je povinný sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
• Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí zamestnávateľ na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Zúčtovacie vzťahy so zamestnancami a inštitúciami

Zúčtovacie vzťahy so zamestnancami a orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia sa účtujú v účtovej skupine 33. Táto skupina zahŕňa zúčtovanie so zamestnancami vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj ostatné zúčtovania vo vzťahu k nim, vrátane zúčtovania sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Dôležité je, že účtová skupina 33 nezahŕňa zúčtovanie odmien spoločníkom v obchodných spoločnostiach a členom družstiev zo závislej činnosti.

Účet 331 - Zamestnanci

Na účte 331 - Zamestnanci sa účtujú záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom alebo iným fyzickým osobám a ich zúčtovanie, okrem záväzkov voči spoločníkom a členom družstiev zo závislej činnosti.

Účet 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

Poistné platby do inštitúcií sa účtujú na účet 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Na strane Dal tohto účtu sa účtuje záväzok voči príslušným orgánom. Nároky zamestnancov a spoločníkov na dávku sociálneho zabezpečenia sa účtujú na strane Má dať tohto účtu.

Mzda a mzdové listy

Mzda predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie v naturálnej forme, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za prácu. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z príjmov fyzických osôb, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny, vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie na účely zákona č. 595/2003 Z. z. Údaje zo mzdových listov zamestnancov sa prenášajú do zúčtovacej a výplatnej listiny (ZaVL), kde sa na konci každého mesiaca vypočítajú súhrnné údaje týkajúce sa miezd všetkých zamestnancov.

Výpočet preddavku na daň z príjmov

Zo základu dane sa vypočíta 19 % preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby. Z vypočítanej daňovej povinnosti sa odpočíta daňový bonus. Daň sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zamestnanec si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane (ZD) na daňovníka už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti, ktorá zodpovedá 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane, t. j. 4 579,26 €.

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Hlavnou účtovnou knihou sústavy jednoduchého účtovníctva (ďalej len JÚ) je peňažný denník. Postupy účtovania v JÚ (opatrenie č. MF/27076/2007-72) ustanovujú v § 4 ods. 6 členenie príjmov a výdavkov do jednotlivých stĺpcov peňažného denníka. S platnosťou od 1. 1. 2013 došlo v peňažnom denníku k zmenám. Zrušil sa stĺpec „Prevádzková réžia“ a zaviedli sa dva nové stĺpce „Služby“ a „Ostatné výdavky“. Podľa uvedeného členenia sa rozdeľuje peňažný denník do stĺpcov.

Poistné a príspevky v peňažnom denníku

Podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) sú poistné a príspevky hradené podnikajúcou FO - daňovníkom, s príjmami podľa § 6 ZDP a poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov, daňovým výdavkom podnikateľa.

Do stĺpca „Poistné a príspevky“ peňažného denníka sa účtuje poistné a príspevky platené za fyzickú osobu, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov. To znamená, že do stĺpca „Poistné a príspevky“ sa neúčtuje celá výška odvodov do ZP a SP, ktorú odvádza zamestnávateľ a vykazuje v mesačných výkazoch, ktoré odovzdáva každý mesiac do príslušných poisťovní.

Príklad účtovania odvodov do ZP a SP v peňažnom denníku

Podnikateľ Karol zamestnáva 2 zamestnancov v riadnom pracovnom pomere. Hrubá mzda za október 2013 zamestnanca Jána bola 802,29 € a hrubá mzda zamestnanca Juraja bola 699,06 €. Aj keď odvody zaplatil podnikateľ dvoma sumami (jednu do ZP a jednu do SP), v peňažnom denníku bude 11. 11. Podľa § 4 ods. 6 písm. e) bod 4 Postupov účtovania v JÚ zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka do stĺpca „Príspevky a poistné“ okrem odvodov do ZP a SP, ktoré platí za seba ako SZČO, aj odvody do ZP a SP, ktoré platí ako zamestnávateľ z hrubej mzdy zamestnancov.

Účtovanie v podvojnom účtovníctve

V podvojnom účtovníctve sa náhrady za dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) účtujú rôzne, ale najčastejšie sa používa účtovanie 527/331, pretože sa považujú za sociálne náklady. Náhrada mzdy pri PN je váš priamy mzdový náklad (účet 527 - Zákonné sociálne náklady). Musíte ho správne vypočítať a vyplatiť zamestnancovi vo výplatnom termíne.

Účtovné zápisy pre PN a súvisiace náklady

• 527 - Sociálne náklady / 331 - Zamestnanci: Tento zápis sa používa na zaúčtovanie náhrady príjmu počas PN.
• 521 - Mzdové náklady / 331 - Zamestnanci: Používa sa na zaúčtovanie hrubej mzdy.
• 524 - Zákonné sociálne poistenie / 331 - Zamestnanci: Používa sa na zaúčtovanie odvodov do SP a ZP.

Pre presné účtovanie je potrebné rozúčtovať výplatnú pásku na jednotlivé účty (521, 527, 524) a správne ich zadefinovať v účtovnom softvéri.

Mzdové účtovníctvo a PN

Mzdové účtovníctvo zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní PN. Je potrebné evidovať neprítomnosť zamestnanca v Personalistike a v Evidencii neprítomnosti. Softvér pre mzdy a personalistiku umožňuje import údajov z dochádzkových systémov. Mzdový číselník obsahuje preddefinované položky, ktoré vstupujú do výpočtu mzdy zamestnanca a zároveň umožní pridávať a definovať ľubovoľné položky, ktoré následne použijete resp. aplikujete do mzdy zamestnanca.

Evidencia v softvéri

V OLYMPE sa PN eviduje v Personalistike zamestnanca na karte Evidencia neprítomnosti, kde cez Pridaj doplníte Dátum od a ako Dôvod zvolíte Nemoc. Ak je zamestnanec PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, je potrebné označiť pole PN podľa § 144a ods. 3 písm. a). Ak má zamestnanec vystavenú PN z dôvodu karantény, označíte pole Karanténna PN. Akékoľvek zadania na karte Evidencia neprítomnosti je potrebné robiť ešte pred tým, než budú generované mzdy.

Výpočet miezd a poistného

Program na základe vyplnených údajov zamestnancov v Personalistike vypočíta mzdy zamestnancov, poistné, náhrady príjmu za nemoc, za ošetrenia u lekára, neplatené voľno, absenciu…atď. Aktivovaním jednej funkcie program vypočíta všetky poistné naraz.

Exporty a výkazy

Program ponúka množstvo tlačových zostáv a umožňuje exporty výkazov pre Sociálnu a zdravotné poisťovne. Jednoducho vytlačíte príkazy k úhrade a program na základe údajov z generovaných príkazov na úhradu a vypočítaných miezd zamestnancov umožňuje vystaviť Mesačný prehľad o dani a Ročné vyúčtovanie dane z príjmu.

Verzie softvéru

Existujú rôzne verzie softvéru pre mzdy a personalistiku (Základná verzia, Multi verzia, XXL verzia). Multi a XXL verzie ponúkajú napríklad funkciu prepojenia na ePN Sociálnej poisťovne, ktorá umožňuje priamo z programu importovať pracovné neschopnosti do agendy Obdobia neprítomnosti a umožňuje prístup viacerých užívateľov sieťovo prepojených počítačov do programu.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ má voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni niekoľko povinností súvisiacich s PN zamestnanca.

Sociálne poistenie

• Register zamestnávateľov: § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
• Register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
• Prerušenie poistenia: § 231 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca do ôsmich dní od vzniku prerušenia. Napr. prerušenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení alebo prerušenie od 11. dňa osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
• Oznámenie materskej a rodičovskej dovolenky: § 231 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
• Predloženie výkazu: § 231 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení. Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal a vo výkaze vykázal poistné z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný prepočítať mzdu nanovo a podať opravný výkaz.
• Oznámenie zmeny: § 231 ods. 1 písm. f) a g) zákona o sociálnom poistení.
• Odvod poistného: § 141 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu.

Zdravotné poistenie

Pre platby do ZP a SP platia aj minimálne a maximálne vymeriavacie základy. S platnosťou od 1. 1. 2013 novelizácia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP) zmenila zásady pre určenie VZ samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO), zvýšil sa VZ pre platenie odvodov a určil sa maximálny VZ na úroveň 5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Minimálny VZ pre rok 2013 je stanovený vo výške 393 €. Od januára 2014 je minimálny VZ pre mesačný preddavok na zdravotné poistenie SZČO 402,50 € (50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca z roku 2012, ktorou je suma 805 €). Minimálny preddavok na zdravotné poistenie SZČO bude od 1. 1. 2014 vo výške 56,35 € mesačne (14 % zo 402,50 €). Maximálny mesačný VZ je 4 025 € (5-násobok priemernej mesačnej mzdy 805 €). Maximálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie je od 1. 1. 2014 vo výške 563,50 € (14 % zo 4 025 €). Preddavky na zdravotné poistenie z nových VZ platí SZČO prvýkrát za január 2014, t. j. najneskôr do 8. 2.

Tabuľka minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov

• Oznámenie zmeny platiteľa poistného: § 24 písm. a) zákona o zdravotnom poistení. Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát (§ 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení). Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a súčasne nie je fyzickou osobou, ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné, materské, ktorej zanikol nárok na nemocenské a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti [§ 11 ods. 7 písm. m) a písm. n) zákona o zdravotnom poistení].
• Oznamovacia povinnosť: § 24 písm. b) a § 23 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu do ôsmich dní odo dňa zmeny.
• Platenie poistného: § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. Pri platbe preddavkov na poistné poštovou poukážkou sa platba označí rovnako ako pri platbe bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia je proces, ktorý vykonávajú zdravotné poisťovne. Upravuje ho § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Termíny ročného zúčtovania

• Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného najneskôr do 31. mája kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.
• Ak daňovník podáva daňové priznanie, zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie do 31. októbra nasledujúceho roka.

Právoplatnosť výkazu nedoplatkov/preplatkov

Výkaz nedoplatkov/preplatkov sa stáva právoplatným dňom jeho doručenia poistencovi alebo platiteľovi poistného. Proti výkazu sa možno odvolať do 15 dní odo dňa doručenia (alebo doručenia nového oznámenia). Výkaz zostáva právoplatný, ak nedošlo k odvolaniu.

Účtovanie nedoplatkov a preplatkov

Ak výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia je nedoplatok, spoločnosť je povinná tento záväzok voči zdravotnej poisťovni uhradiť. Účtuje sa súvzťažne so záväzkom voči zdravotnej poisťovni.

Chyby v mzdovom účtovníctve a PN

Napriek znalosti predpisov dochádza v praxi k chybám pri spracovaní miezd počas PN. Chyby môžu nastať už pri samotnom výpočte mzdy použitím nesprávnych podkladov. K častým chybám dochádza tým, že sa v mzdovom liste zamestnanca uvádza úhrn zúčtovaných mesačných miezd a nie úhrn vyplatených zdaniteľných miezd.

Daň z príjmov zo závislej činnosti

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v priebehu roka dochádza k chybám napr. zlým výpočtom mzdy, nesprávnym výpočtom preddavkov na daň, ale aj pri nesprávnom uplatňovaní daňového bonusu. Ak zamestnávateľ zrazil v priebehu roka zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy vyšší preddavok na daň, ako ukladá zákon o dani z príjmov, je povinný vrátiť mu vzniknutý preplatok v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

PN a dovolenka

Ak má zamestnanec vystavenú PN, táto PN ruší dovolenku a ani na žiadosť zamestnanca nemôže zamestnanec dovolenku mať. Pojednáva o tom Zákonník práce § 112 ods. 2.

tags: #ako #uctovat #davky #pocas #pn