Osobnosť je komplexná a jedinečná štruktúra vlastností, ktoré formujú správanie a konanie jednotlivca. Tieto vlastnosti sú telesné aj duševné, vrodené aj získané a vytvárajú diferencovanú jednotu typickú pre každého človeka. Štruktúra osobnosti predstavuje usporiadanie týchto vlastností do určitého systému, kde jednotlivé časti vzájomne súvisia a vytvárajú celok.
Štruktúru osobnosti tvoria rôzne skupiny vlastností, ktoré možno kategorizovať nasledovne:
- Aktivačno-motivačné vlastnosti: Aktivizujú osobnosť človeka do činnosti určitým smerom.
- Vzťahovo-postojové vlastnosti: Určujú spôsob, akým sa človek vzťahuje k iným ľuďom a k svetu okolo seba.
- Výkonové vlastnosti: Predurčujú výkon človeka v rôznych oblastiach.
- Dynamické vlastnosti: Určujú tempo, silu a intenzitu prežívania a správania človeka.
- Sebaregulačné vlastnosti: Slúžia na reguláciu a usmernenie správania a konania.
- Vlastnosti psychických procesov a stavov: Ovplyvňujú spôsob, akým človek vníma, myslí a prežíva.
Jednou z významných typológií osobnosti je typológia Eduarda Sprangera, ktorá vychádza z delenia ľudí na typy podľa toho, aké hodnoty a postoje v živote uprednostňujú a o čo sa v živote usilujú.
Sprangerova typológia
Eduard Spranger vytvoril typológiu, ktorej základom je delenie ľudí do typov podľa toho, aké hodnoty a postoje v živote uprednostňujú a o čo sa v živote usilujú.
Medzi aktivačno-motivačné vlastnosti patria potreby, pudy, záujmy a ašpirácie. Potreby vyjadrujú stav nedostatku alebo nadbytku niečoho, čo jedinec pociťuje ako odchýlku od jeho životného optima. Delíme ich na biologické, psychické a kultúrne. Pudy sú vrodené vlastnosti, ktoré predstavujú hnaciu silu činnosti určitým smerom. Záujmy predstavujú trvalú snahu človeka zaoberať sa predmetmi alebo činnosťami, ktoré ho upútavajú po poznávacej alebo citovej stránke. Ašpirácie sú smerovania k určitým hodnotám, ktoré sú konkretizované vo vytýčených cieľoch a plánoch. S ašpiráciami súvisí ašpiračná úroveň, teda miera dosiahnuteľnosti určitých cieľov.
K vzťahovo-postojovým vlastnostiam patria charakter, postoje a ideály. Charakter sa začína formovať v detstve a je to súhrn psychických vlastností osobnosti, ktoré sa zakladajú na mravnom presvedčení a prejavujú sa v mravnej stránke správania a konania. Postoje sú relatívne ustálené tendencie charakteristickým spôsobom reagovať na určité podnety. Ideály sú vzorné životné ciele, ktoré sa človek usiluje realizovať.
Dynamické vlastnosti osobnosti určujú tempo, silu a intenzitu prežívania a správania človeka. Patrí sem temperament. Temperament je súhrn vlastností, ktoré určujú dynamiku psychickej a fyzickej aktivity človeka. Rozoznávame štyri základné typy temperamentu: sangvinik, cholerik, flegmatik a melancholik.
Výkonné vlastnosti osobnosti predurčujú výkon človeka v určitej oblasti. Patria sem vlohy, schopnosti, vedomosti, zručnosti a návyky. Vlohy sú vrodené anatomicko-fyziologické osobnosti človeka, z ktorých sa rozvíjajú schopnosti. Schopnosti sú vlastnosti osobnosti, ktoré umožňujú úspešne vykonávať nejakú činnosť. Vedomosti sú osvojené fakty a vzťahy medzi nimi, ktoré odrážajú poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí človeka. Zručnosti sú nadobudnuté pohotovosti správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať určitú činnosť na základe osvojených vedomostí. Návyky sú zautomatizované vykonávania niektorých zložiek činnosti, alebo aj celej činnosti, ktoré sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov.
Sebaregulačné vlastnosti slúžia na reguláciu a usmernenie správania a konania. Medzi ne patria sebavedomie, sebapoznanie, svedomie a sebakritika. Sebavedomie sa objavuje medzi 2.-3. rokom života a je to uvedomenie si vlastnej existencie. Sebapoznanie sa objavuje po 10. roku života a je to uvedomenie si vlastných pozitívnych a negatívnych stránok osobnosti. Svedomie je vnútorný hlas, ktorý sa ozve, keď sa dostane do rozporu aktuálne správanie so zvnútornenými mravnými normami. Sebakritika je verbalizované hodnotenie negatívnych vlastností a negatívneho správania sa.
Podľa Sprangera môžeme ľudí rozdeliť do nasledujúcich typov:
1. Teoretický typ
Zameriava sa na abstraktné poznávanie predmetov a javov. Svet je pre neho systémom všeobecných vzťahov a súvislostí. Jeho poznávanie, triedenie je neosobné a necitové. Motivuje ho hľadanie pravdy a vo všetkom hľadá zákonitý poriadok.
2. Ekonomický typ
Preferuje úžitkové hodnoty a osobný prospech. Dôležitý je pre neho blahobyt a príjemné usporiadanie života. Za najvyššie dobro považuje peniaze.
3. Estetický typ
Život chápe ako hru obrazov. Svet vidí po svojom, pričom sa odtrháva od reality. Okolitý svet „preciťuje“, vidí ho ako hru obrazov, krásy, symetrie a harmónie. Pri takomto vnímaní sveta je často „odtrhnutý“ od reality.
4. Sociálny typ
Charakterizuje ho zameranosť na ľudí, ktorým je vždy pripravený pomôcť. V sociálnych vzťahoch dominujú sympatia, náklonnosť a láska. Ľahko sa vžíva do situácie iných, je empatický.
5. Mocenský typ
Má rád moc, domáha sa jej. Prevláda u neho túžba ovládať iných. Prežíva príjemné city pri závislosti iných od seba. Stále zdôrazňuje seba samého a neznáša konkurenciu. Všetko podriaďuje potrebe vládnuť a vyznačuje sa veľkou životnou energiou.
6. Náboženský typ
Snaží sa o nekonečné naplnenie svojho bytia, je pre neho najvyššou hodnotou. Pokiaľ nenájde najvyššiu hodnotu, pociťuje nepokoj v srdci. Keď ju nájde v sebe, cíti sa zachránený, blažený v náboženskom zmysle slova. K ostatným oblastiam života sa stavia odmietavo, askéza ho dovedie k bohu. Ak má kladný vzťah k iným impulzom života, vtedy zvažuje, či motívy odpovedajú svetlej či tmavej časti duše. Jeho protikladom je ateista.
Je dôležité si uvedomiť, že žiadna typológia nemôže dokonale vystihnúť celú osobnosť. Jednotlivé typy sa často prelínajú a každý človek je jedinečnou kombináciou rôznych vlastností.