Na začiatok si musíme vysvetliť niektoré základné kategórie, ktoré sa týkajú témy. Ide o kategórie ako normálne a menejcenné statky, rozpočtové ohraničenie (BL), indiferenčná analýza, ako a kde vzniká rovnováha spotrebiteľa. A nesmieme zabudnúť ani na vplyv zmeny ceny na tieto kategórie.
Normálne a menejcenné statky
Normálne statky, tiež nazývané superiórne, sú statky, pri ktorých zmena ceny alebo dôchodku vyvolá nárast nakupovaného množstva. Môžu nastať dva prípady, a preto normálne statky delíme na:
- Luxusné: Pre ktoré platí, že s poklesom ceny alebo nárastom dôchodku o jednu jednotku sa celkové dopytované množstvo zvýši o viac ako jednu jednotku. Sem radíme najmä statky dlhodobej spotreby ako napríklad spotrebnú elektroniku alebo automobily.
- Nevyhnutné: U ktorých pokles ceny alebo nárast dôchodku sa na celkovom dopytovanom množstve prejaví v menšej miere. To znamená, že jednotková zmena ceny alebo dôchodku vyvolá zmenu o menej ako jednu jednotku. Nevyhnutným statkom sú napríklad potraviny, čo tiež potvrdzuje Engelov zákon, ktorý hovorí, že výdavky domácnosti na potraviny rastú pomalšie ako ich dôchodok, čo sa pri raste príjmov domácnosti prejaví na poklese podielu výdavkov rodín na potraviny.
Menejcenné statky, nazývané inferiórne, sú také statky, pri ktorých zmena ceny alebo dôchodku vyvolá nie nárast, ale pokles nakupovaného množstva. Z toho vyplýva, že jednotkový rast dôchodku vyvolá pokles dopytovaného množstva tohto statku. Za podradné statky považujeme statky, ktoré sa vyznačujú nízkou kvalitou, napríklad napodobeniny značkového oblečenia.
Dôchodkový efekt a spotrebiteľská krivka
Dôchodkový efekt v ekonomii možno definovať ako zmenu spotreby vyplývajúcu zo zmeny reálneho príjmu. Táto zmena príjmu môže pochádzať z jedného z dvoch zdrojov: z vonkajších zdrojov alebo z uvoľnenia (alebo nasiaknutia) príjmu spôsobeného znížením (alebo zvýšením) ceny produktov, za ktoré sa peniaze utrácajú. Účinok prvého typu zmeny dostupného príjmu je znázornený dôchodkovou spotrebnou krivkou diskutovanou v tomto článku.
Preferencie spotrebiteľa, peňažný príjem a ceny hrajú dôležitú úlohu pri riešení spotrebiteľovho problému optimalizácie, teda výberu toho, koľko rôznych produktov spotrebuje, aby sa maximalizoval ich užitok s obmedzením rozpočtu. Porovnávacia štatistika správania spotrebiteľov skúma účinky zmien exogénnych alebo nezávislých premenných (najmä ceny a peňažné príjmy spotrebiteľov) na vybrané hodnoty endogénnych alebo závislých premenných (požiadavky spotrebiteľa na produkt).
Keď príjem spotrebiteľa stúpne a ceny sú zachované konštantné, mení sa optimálny balík vybraný spotrebiteľom podľa toho, ako sa mení súbor spotrebiteľových možností. Zvýšenie príjmu, pri fixných cenách všetkých statkov, spôsobí, že spotrebitelia zvolia iný spotrebný kôš.
Základy funkcie spotreby | Makroekonómia | Khan Academy
Zmena kúpnej sily
Efekt príjmu je jav pozorovaný skrze zmeny kúpnej sily. Odhaľuje zmenu v požadovanej kvantite (produktu) spôsobenú zmenou reálneho príjmu.
Graf 1 vľavo ukazuje spotrebné vzorce spotrebiteľa dvoch výrobkov X1 a X2, ktorých ceny sú p1 a p2. Počiatočný balíček X* je balíček, ktorý si spotrebiteľ vyberie v rozpočtovej línii B1. Na grafe to znamená, že zmena peňažného príjmu spotrebiteľa posunie líniu rozpočtu B1 paralelne von smerom k B2, kde bude vybraný balíček X'. Zvýšenie peňažného príjmu spotrebiteľa bude opäť tlačiť líniu rozpočtu B2 smerom von rovnobežne s B3, kde bude vybraný zväzok X". V prípade znázornenom na obrázku 1 sú X1 aj X2 normálnym statkom, v takom prípade sa s rastúcim peňažným príjmom zvyšuje dopyt po produkte.
Ak má však spotrebiteľ iné preferencie, má v rozpočtovej línii B2 možnosť zvoliť X0 alebo X+. Keď sa príjem spotrebiteľa zvyšuje a spotrebiteľ si namiesto X' vyberie X0, t.j. ak je indiferenčná krivka spotrebiteľa I4 a nie I2, potom by dopyt po X1 klesala. V takom prípade by sa X1 nazývalo inferiórnym produktom, t.j. dopyt po produkte X1 klesá s rastom príjmu spotrebiteľa. Nárast príjmu spotrebiteľa teda môže viesť k tomu, že jeho dopyt po produkte vzrastie, klesne alebo sa vôbec nezmení.
Na obrázku 2 vľavo sú B1, B2 a B3 rôzne línie rozpočtu a I1, I2 a I3 sú indiferenčné krivky, ktoré sú k dispozícii spotrebiteľovi. Ako bolo ukázané vyššie, s rastúcim príjmom spotrebiteľa sa rozpočtová línia pohybuje smerom von paralelne. V tomto prípade sa v prípade zvýšenia príjmu spotrebiteľa z počiatočného balíčka X*, rozpočtová línia presunie z B1 na B2 a spotrebiteľ si vyberie balíček X' - následne s ďalším nárastom príjmov spotrebiteľa sa rozpočtová línia presunie z B2 na B3 a spotrebiteľ by si vybral balíček X" atď.
Prípad dvoch produktov
Graf vpravo (graf 3) ukazuje spotrebné vzorce spotrebiteľa dvoch produktov X1 a X2, ktorých ceny sú p1 a p2, kde B1 a B2 sú línie rozpočtu a I1 a I2 sú indiferenčné krivky. Z grafu je zrejmé, že dopyt po X2 vzrástol z X21 na X22 s posunom línie rozpočtu smerom von z B1 na B2 (čo bolo spôsobené nárastom príjmov spotrebiteľa).
Oproti tomu je potrebné poznamenať, že, ako je z grafu zrejmé, dopyt po X1 klesla z X11 na X12 s posunom línie rozpočtu smerom von z B1 na B2 (spôsobené zvýšením príjmov spotrebiteľa).
Graf vpravo zobrazuje prípad dvoch produktov, X1 a X2, ktoré sú dokonalými náhradami a ktorých ceny sú p1 a p2. Tu sú I1, I2, I3, I4 a I5 priamymi indiferenčnými krivkami, B1, B2 a B3 sú líniami rozpočtu a X*, X' a X" sú balíčky vybrané spotrebiteľom. Na grafe vpravo je B1 počiatočná línia rozpočtu a spotrebiteľ si vyberie X* ako svoj optimálny balíček. Pri zvyšovaní peňažného príjmu spotrebiteľa sa jeho línia rozpočtu posunie smerom von na B2. Pri línii rozpočtu B2 a indiferenčnej krivke I4 si spotrebiteľ vyberie X'.