Výpočet OČR patrí medzi časté témy rodičov, zamestnancov aj samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sa ocitnú v situácii, keď sa musia postarať o choré dieťa alebo iného člena rodiny. Ošetrovné tvorí dávku nemocenského poistenia a jeho správny výpočet priamo ovplyvňuje výšku príjmu počas obdobia starostlivosti.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, čo je OČR (ošetrovné), komu môže vzniknúť nárok na jeho vyplácanie a aké podmienky musí poistenec splniť. Samostatná časť je venovaná tomu, ako prebieha výpočet OČR v praxi, z čoho sa vychádza pri určení denného vymeriavacieho základu a aké limity stanovuje zákon o sociálnom poistení.
Čo je ošetrovné (OČR)?
OČR je skratka pre „ošetrovanie člena rodiny“. Toto pomenovanie obsahovala predchádzajúca právna úprava, ktorá sa týkala nemocenského poistenia. V aktuálne účinnom zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon o sociálnom poistení) ide o dávku s názvom ošetrovné, ktorá je jednou z dávok nemocenského poistenia.
Ošetrovné je nemocenská dávka využívaná najmä na dieťa, avšak platí aj pre iných členov rodiny. Poskytuje sa pri ošetrovaní a starostlivosti o vymedzený okruh osôb. Ošetrovné predstavuje jednu z piatich dávok nemocenského poistenia, kam patrí napríklad dávka nemocenské, tehotenské alebo materské.
Starostlivosť pritom nemusí mať iba zdravotný dôvod. Ošetrovné myslí aj na situáciu, keď je dieťa vo veku do 11 rokov zdravé, ale nemôže chodiť do školy či škôlky kvôli jej uzavretiu (napríklad pri prerušení dodávky vody či kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii - napríklad chrípkové prázdniny).
Krátkodobé a dlhodobé ošetrovné
Ošetrovné sa podľa maximálnej doby poberania zvykne deliť na:
- Krátkodobé ošetrovné: s dobou poberania najviac 14 dní.
- Dlhodobé ošetrovné: s dobou poberania najviac 90 dní.
Ak zdravotný stav rodinného príslušníka nevyhnutne vyžaduje osobné ošetrovanie inou fyzickou osobou, ide o krátkodobé ošetrovné. Za krátkodobé ošetrovné sa považuje aj starostlivosť o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku, resp. do dovŕšenia 18. roku veku (ak ide o dieťa so zdravotným postihnutím).
Dlhodobé ošetrovné je určené poistencom, ktorí sa starajú o chorého blízkeho príbuzného po minimálne 5-dňovej hospitalizácii v nemocnici (po prepustení v domácom prostredí), prípadne o blízku osobu, ktorá je umierajúcim paliatívnym pacientom, resp. pacientom v terminálnom štádiu ochorenia. Potrebu osobnej starostlivosti potvrdí príslušný lekár. Pri starostlivosti o blízkeho príbuzného sa môže vystriedať viac poistencov (spravidla po 30 dňoch) - dávka sa v takom prípade vyplatí v úhrne všetkým najviac za 90 dní.
Kto má nárok na ošetrovné?
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmich dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmich dní od skončenia pracovného pomeru).
Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania. Pri zamestnancovi ani SZČO nie je stanovená žiadna podmienka trvania nemocenského poistenia.
SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba však musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v zákonom stanovenej lehote a výške (pripúšťa sa dlh na nemocenskom poistení nižší ako 5 €). Poistenec nemá nárok na ošetrovné vtedy, ak má v tom istom čase vyplácané nemocenské, náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, či materské. Takisto poistenec nemá nárok na výplatu dlhodobého ošetrovného v čase, keď sa mu poskytuje krátkodobá OČR.
Nárok na ošetrovné vzniká (v prípade rodiča) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania dieťaťa. Nárok na ošetrovné vzniká dňom potreby osobnej a celodennej starostlivosti. Nárok na krátkodobé ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa - najviac je však možné čerpať OČR 14 kalendárnych dní.
Ak dieťa vyzdravie a neskôr znovu ochorie, nárok na ošetrovné vznikne, aj keby to bolo v tom istom mesiaci. Odborníci Sociálnej poisťovne sa odvolávajú na zákon o sociálnom poistení, ktorý neuvádza, koľko dní musí byť medzi jednotlivými dávkami ošetrovného a ani koľkokrát do mesiaca môže byť ošetrovné poskytnuté, avšak vždy musí ísť o nové ochorenie alebo o inú diagnózu.
Výška ošetrovného (OČR) a jej výpočet
Výška ošetrovného sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Ošetrovné sa poskytuje a aj vypočítava za dni. Celková suma ošetrovného sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.
Denný vymeriavací základ
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Inými slovami, spočítajú sa vymeriavacie základy, z ktorých v rozhodujúcom období poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie. Následne sa vydelia počtom dní, ktoré rozhodujúce obdobie trvalo, pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Rozhodujúce obdobie môže byť u každého poistenca iné. Záleží to hlavne od toho, ako dlho bol nemocensky poistený. Podľa toho to môže byť obdobie predchádzajúceho roka, obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo aj iné obdobie. Podrobne upravuje určovanie rozhodujúceho obdobia na účely nemocenských dávok § 54 zákona o sociálnom poistení. Denný vymeriavací základ a pravdepodobný vymeriavací základ sa zaokrúhľujú na štyri desatinné miesta nahor.
Zákon o sociálnom poistení stanovuje aj hornú hranicu limitu denného vymeriavacieho základu. Ten podľa § 55 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ, ktorý sa určí z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného. Pri vzniku nároku na ošetrovné v roku 2026 dosiahne maximálny denný vymeriavací základ 100,2083 eura. Z tejto sumy sa vypočíta ošetrovné vo výške 55 %, teda 55,11 eura na deň.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ
Prednostne sa na výpočet ošetrovného používa denný vymeriavací základ. Sú však aj výnimočné situácie, kedy sa na výpočet ošetrovného používa tzv. pravdepodobný denný vymeriavací základ. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného.
Príklad na výpočet sumy ošetrovného
Rodičovi vznikol od 15. júna 2021 nárok na ošetrovné z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania jeho dieťaťa. Rodič je nepretržite zamestnancom a pre určenie sumy ošetrovného bude potrebné zistiť jeho denný vymeriavací základ. Ním bude podiel vymeriavacích základov (hrubých miezd) v roku 2020 (v rozhodujúcom období) a čísla 366 (počet dní rozhodujúceho obdobia). Rodičovi boli v roku 2020 vyplatené hrubé mzdy spolu vo výške 10 000 eur. Jeho denný vymeriavací základ je 27,3225 eura (po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor). Potom suma ošetrovného je 55 % z 27,3225 eura, čo je 15,027375 eura. Rodič bude dieťa ošetrovať do 24. júna 2021 (vrátane), čo je spolu 10 dní. Za tie mu po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor patrí ošetrovné vo výške spolu 150,30 eura (15,027375 x 10 dní).
Postup získania ošetrovného
K získaniu ošetrovného (na obdobie maximálne 14 dní) je v prvom rade potrebné tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré má k dispozícii len lekár. Lekár ho pri vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vystaví príslušnej osobe. Pri ukončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti vám lekár vystaví II. diel tlačiva s názvom „Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania / starostlivosti“.
Pri zistení potreby osobného a celodenného ošetrovania vám lekár v nemocnici alebo lekár so špecializáciou v určenom odbore vystaví voľne nedostupné tlačivo „Žiadosť o „dlhodobé“ ošetrovné“. Všeobecný lekár ošetrovanej osoby vám na konci každého mesiaca poskytovania osobnej a celodennej starostlivosti vystaví tlačivo „Potvrdenie o trvaní poskytovania osobnej a celodennej starostlivosti ku koncu kalendárneho mesiaca“. Napokon vám všeobecný lekár ošetrovanej osoby pri ukončení potreby osobného a celodenného ošetrovania vystaví tlačivo „Potvrdenie o ukončení poskytovania osobnej a celodennej starostlivosti / Potvrdenie o ukončení potreby osobnej a celodennej starostlivosti /“.
Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti priamo Sociálnej poisťovni.
Ošetrovné sa vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý si poistenec požiadal o dávku - za predpokladu, že poistenec odovzdal v poriadku všetky tlačivá. Dávky sa vo všeobecnosti poukazujú na účet vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorý určí samotný príjemca dávky. Na žiadosť príjemcu sa vypláca aj prostredníctvom peňažného poukazu na výplatu alebo na účet manžela či manželky v banke. Sociálna poisťovňa preto musí mať k dispozícii aj všetky potrebné doklady. Tie musia byť pobočke Sociálnej poisťovne predložené spravidla do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa konkrétna dávka vypláca.
Vplyv ošetrovného na starobný dôchodok
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia a poberanie ošetrovného sa s poberaním dôchodku (či už starobného, predčasného, invalidného) nevylučuje. Je dôležité poznamenať, že obdobie poberania ošetrovného sa započítava do dôchodkového poistenia, čo môže ovplyvniť výšku budúceho starobného dôchodku. Vymeriavací základ pre výpočet dávok nemocenského poistenia má priamy vplyv aj na výpočet starobného dôchodku.
Osobný vymeriavací základ (hrubá mzda) dosiahnutý v jednotlivých rokoch sa zohľadňuje pri výpočte dôchodku. Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za niektoré osoby, napríklad za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z priemernej mzdy zistenej za dva kalendárne roky dozadu.