Inklúzia sluchovo postihnutých: Komplexný pohľad na vzdelávanie a podporu

Inklúzia sluchovo postihnutých je kľúčová pre ich plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. Pedagogika sluchovo postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj osobnosti, výchovu a vzdelávanie osôb so sluchovým postihnutím. Jej cieľom je umožniť sluchovo postihnutým čo najplnohodnotnejšie zapojenie do vzdelávacieho, pracovného aj spoločenského života. Úzko súvisí s odborom foniatria, ktorý sa zaoberá poruchami sluchu, hlasu a reči z medicínskeho hľadiska.

Charakteristika sluchového postihnutia a jeho typy

Sluchové postihnutie je charakteristické zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje, znížením ostrosti sluchu a obmedzením príjmu akustických informácií. Nepočujúce dieťa vníma sluchom iba niektoré zvuky, prípadne žiadne.

Existujú rôzne typy sluchových porúch:

• Prevodová porucha sluchu: Ide o poruchu prevodového aparátu, to jest od ušnice cez vonkajší zvukovod až k strednému uchu.
• Percepčná porucha sluchu: Ide o poruchu nervových buniek Cortiho orgánu vo vnútornom uchu.
• Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Vzniká porušením časti centrálnej nervovej sústavy (mozgovej kôry), ktorá sa zaoberá spracovaním zvukových podnetov.

Stupeň sluchovej poruchy závažne ovplyvňuje schopnosť jedinca osvojiť si hovorenú (verbálnu) reč a vzdelávať sa cestou verbálnej komunikácie, nie je však jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem stupňa rozhoduje typ sluchovej poruchy, funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu (rodina, včasná edukácia a pod.). Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie zväčša nespôsobuje.

Včasná intervencia a surdopédia

Na Slovensku je potreba kvalitnej surdopédie čoraz naliehavejšia na základe mnohých faktorov, medzi ktoré možno zaradiť okrem rastúcej populácie osôb s poruchami sluchu predovšetkým potrebnú včasnú intervenciu, dôležitosť inkluzívneho vzdelávania, nedostatok odborníkov či podporu rodín. Vďaka novorodeneckému skríningu je šanca podchytiť deti v ranom veku, čo je pre ich ďalší život veľmi dôležité. Adekvátna podpora dieťaťa a rodiny je kľúčová pre úspech dieťaťa. Ak sa zistí, že v prístupe k dieťaťu sú nevyhnutné určité modifikácie, odborníci ich vedia urobiť včas a dieťa dostáva podnety tak, ako je to pre neho potrebné a prirodzené.

Nedostatok odborníkov

Na Slovensku je však stále nedostatok kvalifikovaných surdopédov, čo má za následok, že mnohé deti s poruchami sluchu nemajú prístup k adekvátnej podpore a vzdelávaniu. Je nevyhnutné, aby štát podporoval vzdelávanie nových odborníkov v tomto odbore a zlepšoval pracovné podmienky pre existujúcich surdopédov. Surdopédia by preto nemala žiť iba zo zbierok a grantov - štát by ju mal cielene podporovať a to aj v zmysle väčšej previazanosti so zahraničnou praxou a informatizáciou.

Komunikačné možnosti sluchovo postihnutých

Sluchovo postihnutí vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Pre plnohodnotnú inklúziu je nevyhnutné porozumieť rôznym komunikačným prostriedkom a výzvam, ktorým čelia.

Orálna (ústna) reč a jej obmedzenia

Artikulovaná, orálna (ústna) reč využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Jej zvládnutie je veľmi ťažké, pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie, či uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké, pretože chýba najdôležitejší predpoklad - ľahkosť vnímania verbálneho (slovného) vyjadrenia, resp. kontroly vlastného prejavu. Pre nepočujúcich (eventuálne osoby so zvyškami sluchu) je orálna reč v zásade nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ktorý sa učia preto, aby neboli v majoritnej spoločnosti tak veľmi izolovaní.

Percepcia (vnímanie) reči a jej porozumenie:

• Odzeranie: Kompenzačným zmyslom ťažko sluchovo postihnutého je zrak. Z tohto dôvodu je podmienkou prijateľného porozumenia vizuálny (očný) kontakt s komunikačným partnerom. Odzeranie je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky. Pohyb pier sa pri bežnom rozhovore rýchlo mení a jednotlivé kinémy miznú skôr, než ich človek stačí dekódovať. Predpokladá sa, že odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.
• Jazykové oblasti:
  • Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavuje len ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu (tvorenie hlasu), a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie.
  • Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam jednotlivých slov, a preto si ich zamieňajú či ich nesprávne používajú, majú menšiu slovnú zásobu.
  • Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemajú dostatočnú znalosť gramatických pravidiel ani citlivosť k ich používaniu, nedodržiavajú správnu vetnú stavbu.
  • Pragmatická zložka: Je sociálne-rečovou kompetenciou, ide o komunikačné využitie jazykových kompetencií, ich adekvátnosť a efektivitu.

Posunkový jazyk a iné alternatívy

Posunkový jazyk (posunková reč) je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných základnými polohami, pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné, otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom. Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú.

Ďalšie formy komunikácie:

• Posunkovaná alebo znakovaná slovenčina: Je doslovným prekladom ústnej reči do posunkového jazyka.
• Prstová abeceda: Jeden znak predstavuje jedno písmeno, z písmen je potrebné zložiť slová. Ide o pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania.

Inkluzívne vzdelávanie a špeciálne školy

Inkluzívne vzdelávanie je dnes kľúčom k tomu, aby deti s poruchami sluchu mohli byť súčasťou bežných škôl a vzdelávacích inštitúcií. Surdopédia prispieva k vytváraniu podmienok, ktoré umožňujú týmto deťom plnohodnotné vzdelávanie a rozvoj ich potenciálu v akomkoľvek školskom zariadení.

V bežných školách sú zavedené určité systémové riešenia, ale smerodajný je hlavne ľudský faktor. Na prvom stupni je to triedna pani učiteľka, ktorá vytvára bezpečie a vhodné podmienky pre svojich žiakov. Na bežných základných a tiež v niektorých materských školách sú vytvorené školské podporné tímy (ŠPT), ktoré väčšinou združujú špeciálneho pedagóga, psychológa i pedagogických asistentov. Členovia ŠPT určite prispievajú k tomu, aby sa dieťa v škole cítilo dobre a adekvátne napredovalo.

Pre sluchovo postihnutých žiakov, ktorí nemôžu využívať sluchovú pamäť, je potrebný špecifický prístup. Ten využíva úplne inú metodiku, aká funguje v bežných školách. Viac je potrebné názorne ukazovať, vysvetliť slovo v odbornom vzdelávaní aj názorne, s pomôckami. Učí sa teda viac obrazovo, ale zapájajú sa aj ostatné zmysly. Využíva sa názornosť, posunkový jazyk, tzv. totálna komunikácia, teda všetko, čo pomôže vysvetliť daný pojem.

Význam špeciálnych škôl

Surdopédka tiež vyzdvihuje potrebnosť a dôležitosť špeciálnych škôl pre sluchovo postihnuté deti. Ak dieťa komunikuje v posunkovom jazyku a väčšinový jazyk, či už v písanej alebo hovorenej podobe ovláda v obmedzenej miere, na bežnej škole len ťažko zažije úspech. Väčšina žiakov má prideleného pedagogického asistenta, ktorý neovláda posunkový jazyk a po správnosti má asistent úplne inú úlohu ako tlmočník.

Výkon by nemal byť jediným rozhodujúcim kritériom pri výbere školy. Komplexný pohľad na dieťa je z môjho pohľadu „vodítkom“ k správnemu výberu školy. Určite je potrebné posúdenie všetkých potrieb dieťaťa, rodiny a samozrejme v neposlednom rade aj možností regiónu.

Technologické pomôcky a medicínske pokroky

Sluchovo postihnutý jedinec ako prvú kompenzačnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne dostáva načúvací prístroj na základe lekárskeho odporúčania lekára - foniatra. Ak ide o dieťa, má v prípade potreby nárok na 1 prístroj na každé ucho. Prístroje sú rôzne, avšak ku každému je nutné dať vyrobiť individuálnu ušnú koncovku, aby nedochádzalo k spätnej väzbe, ktorá sa prejavuje pískaním prístroja. Modernejšou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI), ktorého najväčšou výhodou je možnosť počutia aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Veľmi sa osvedčil u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla rozvíjať reč skoro prirodzenou formou.

V oblasti medicíny ide predovšetkým o spomenutý zavedený celoplošný skríning novorodencov, objektívne vyšetrovacie metódy, kochleárne implantácie či pokroky v genetike. V oblasti moderných technológií najmä o kvantitu a kvalitu kompenzačných pomôcok pre sluchovo postihnutých v rozličných oblastiach ich života.

tags: #inkluzia #sluchovo #postihnutych