Jednou z najťažších skúšok v živote je byť konfrontovaný so stratou fyzických síl a sebestačnosti, s odkázanosťou na starostlivosť okolia. Táto situácia je náročná fyzicky aj emocionálne tak pre ošetrovaného, ktorý sa musí zmieriť s tým a prijať pomoc, ako aj pre ošetrujúcich, ktorí často nevedia, ako sa k takým situáciám postaviť, ako správne pomôcť alebo čo všetko je potrebné zariadiť.
Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich je dôležitou pomocou a podporou človeku v ťažkej, zväčša veľmi bolestnej a bezmocnej etape života, trvajúcej mesiace a niekedy aj roky. Poskytovanie dôstojnej a kvalitnej starostlivosti v posledných fázach života je prejavom humanity a solidarity. Dobrá starostlivosť je čo najviac prispôsobená človeku, ktorý ju potrebuje. On a jemu blízki ľudia by mali byť v centre pozornosti pri všetkých rozhodnutiach.
Ľudia, ktorí poskytujú takúto starostlivosť, by sa mali pýtať na želania a preferencie človeka, o ktorého sa starajú, a brať ich do úvahy pri poskytovaní pomoci a opatery. Súčasťou tejto starostlivosti by mala byť aj podpora a pomoc rodine, opatrovateľom, či iným osobám, ktoré sú pre umierajúceho človeka dôležité. Je určite veľkou pomocou, ak svoje želania dokáže umierajúci človek sformulovať aj písomne a včas oboznámiť s nimi tých, ktorí mu starostlivosť aktuálne poskytujú alebo budú poskytovať v budúcnosti.
V starostlivosti o zomierajúcich pacientov je ťažké určiť, čo je správne. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, prijatý Radou Európy, obsahuje článok s názvom Predchádzajúce prianie. Ako medzinárodná zmluva má prednosť pred slovenskými zákonmi. Hoci Dohovor platí od roku 2000, článok o predchádzajúcich prianiach slovenskí politici doteraz nepretavili do slovenského právneho poriadku a nie sú jasné formálne náležitosti, ktoré by takéto prianie muselo spĺňať.
Paliatívna starostlivosť
Slovo „starostlivosť“ má veľmi široký rozsah. Stretávame sa s ním v priebehu celého nášho života. Sprevádza nás vo všetkých oblastiach života, počas všetkých životných situácií. Zasahuje do vzťahov, ktoré si vytvárame s inými ľuďmi, s prírodou, ba dokonca aj s Bohom.
Paliatívna starostlivosť je aktívna a komplexná starostlivosť o pacientov s nevyliečiteľnými chorobami, ktorej cieľom je zmierniť bolesť a ďalšie nepríjemné príznaky, ako aj psychické, sociálne a duchovné problémy. Jej cieľom je umožniť dôstojný a čo najkvalitnejší život až do konca. Je to odborný a komplexný typ starostlivosti, ktorý hľadá možnosti ako pomôcť aj v prípade veľmi vážneho, terminálneho štádia choroby. Špecializuje sa na citlivé riešenie telesných aj duševných ťažkostí, ktoré sa objavujú v náročnom období na konci života. Takáto starostlivosť nie je viazaná na konkrétne miesto. Mala by byť poskytovaná predovšetkým doma - tam, kde umierajúcemu človeku najviac rozumejú, kde má rodinu a kde sa mu dá najviac vychádzať v ústrety.
Slovo paliatívny pochádza z latinského „palium“, čo znamená plášť, prikrývku. Vo voľnom preklade predstavuje stav, že keď nemôžeme ranu vyliečiť, tak ju aspoň prikryjeme, aby trpiacemu bolo teplo, netrápili ho bolesti a aby mal pocit našej účasti na jeho utrpení. Paliatívna starostlivosť, inak nazývaná starostlivosťou o pohodlie, sa zameriava hlavne na úľavu chorým pacientom od bolesti. Jej účelom je zabezpečiť chorému pohodlie a dosiahnuť čo najlepšiu kvalitu života, kým život trvá. Paliatívna liečba a starostlivosť dopĺňa kuratívnu a podpornú liečbu. Kuratívna liečba sa zaoberá priamo príčinami choroby. Jej výsledkom je úplné vyliečenie chorého, zatiaľ čo paliatívna liečba chorobu síce nevylieči, ale subjektívne sa pacient cíti lepšie. Ide o tíšenie bolesti a súcitný doprovod chorých - a umierajúcich.
História a vývoj paliatívnej starostlivosti
Paliatívna starostlivosť má začiatky v druhej polovici 20. storočia, kedy začali vznikať rôzne zariadenia pre dlhodobo chorých, tzv. hospice. Vytvárali sa ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich. Vďaka mnohým, novým medicínskym objavom sa zmenil priebeh mnohých ochorení a zvýšila sa nádej pacientov na ich úplné vyliečenie.
Na druhej strane sa pacienti s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacienti stali záťažou z ekonomického hľadiska pre nemocnice a traumou lekárov, ktorí chceli byť úspešní v liečbe. Zomierajúci nedostávali primeranú liečbu príznakov a boli osamelí, odlúčení od svojich blízkych v neosobných nemocničných zariadeniach. Za zakladateľku prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967) a priekopníčku koncepcie „celkovej bolesti“ nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho, ktorá má súčasne somatický, psychický, sociálny a spirituálny rozmer sa považuje anglická lekárka Cicely M. Saundersová.
Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali vo fakultnej nemocnici r. 1973. Založil ho chirurg-onkológ Balfour Mount, ktorý prvýkrát použil termín „paliatívna starostlivosť“. Tento názov sa ujal a používa sa dodnes. V r. 1987 bola vo Veľkej Británii prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako lekárskej špecializácie na úrovni ostatných špecializácií. V roku 1998 bola publikovaná Poznanská deklarácia o paliatívnej starostlivosti vo východnej Európe. Dôležitým dokumentom týkajúcim sa problematiky hospicov a paliatívnej starostlivosti je Odporúčanie Rady ministrov Rady Európy pre členské štáty o organizácii paliatívnej starostlivosti z novembra 2003, ktorý okrem iného uvádza: „Paliatívna starostlivosť sa nezameriava na špecifické ochorenie. Zahrňuje obdobie od diagnózy pokročilého ochorenia až po koniec trúchlenia pozostalých, čo môže byť roky, týždne a zriedkavejšie len dni. Nie je synonymom terminálnej starostlivosti, ale ju zahrňuje“.
Tím paliatívnej starostlivosti
Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím lekárov, sestier a iných zdravotníckych a odborne spôsobilých pracovníkov. Súčasťou paliatívnej starostlivosti je terminálna starostlivosť, ktorá predstavuje starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím. Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. Cieľom tejto starostlivosti je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka.
Dobrovoľníci sú organizovanou a školenou skupinou ľudí, ktorí sú ochotní svoj voľný čas tráviť nezištnou pomocou druhým. Neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ani keby boli profesiou zdravotnícki pracovníci. Ak je to potrebné, vykonávajú doplnkové a vedľajšie činnosti technického alebo kultúrneho charakteru s cieľom psychosociálnej podpory zdravotníckych pracovníkov, pacientov, alebo ich rodín: napr. podávanie informácií o zdravotníckom zariadení na orientáciu, sprevádzanie na procedúry, aranžovanie prostredia, drobné nákupy, či kultúrne vystúpenia. Môžu sa podieľať na aktivitách získavajúcich finančné zdroje pre oddelenie paliatívnej medicíny alebo hospic (predaj použitého šatstva, uchádzanie sa o granty a pod.).
Hospicová starostlivosť
Osobitnou formou paliatívnej starostlivosti je hospicová starostlivosť. Hospicová starostlivosť je paliatívna starostlivosť poskytovaná pacientom s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúcim pacientom hospicom ako samostatným zdravotníckym zariadením. Môže sa poskytovať formou ústavnou i ambulantnou (tzv. mobilným hospicom). Popri starostlivosti o fyzické zdravie pacienta sa paliatívna, ošetrovateľská a spirituálna starostlivosť usiluje aj o naplnenie jeho psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb.
Garantuje ťažko chorému kontinuitu primeranej starostlivosti v celom potrebnom rozsahu, plné rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti a zároveň, podľa konkrétnych možností a potrieb, sprevádzanie aj jeho blízkych a neskôr pozostalých.
Formy hospicovej starostlivosti
- Ambulantná zdravotná starostlivosť: Prebieha v odbore paliatívna medicína v podobe domácej starostlivosti. Ide o návštevnú službu vykonávanú tzv. mobilným hospicom. Je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú mobilné hospice ako návštevnú službu lekára, sestry a podľa potreby ďalších zdravotníckych pracovníkov hospicu v domácom prostredí pacienta.
- Ústavná zdravotná starostlivosť: V odbore paliatívna medicína vykonávajú hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Ústavnú paliatívnu starostlivosť vykonávajú aj oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach. Optimálny počet postelí je 10 až 20, pričom sa odporúčajú jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami. Prijatie na oddelenie sa dohovorí obvyklým spôsobom konzília medzi primármi jednotlivých oddelení, pričom dôraz sa kladie na neodkladnosť liečby bolesti a iných príznakov ochorenia alebo závažných psychosociálnych ťažkostí. K ústavnej zdravotnej starostlivosti patria aj jednotky paliatívnej medicíny, zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.
Domáca starostlivosť
Domáca starostlivosť o ošetrovaného môže byť psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpávajúca. Pre hladký priebeh domácej starostlivosti je potrebné z času na čas zhromaždiť najbližšie osoby ťažko chorého človeka, aby sa spoločne vytvoril rozvrh návštev a zoznam úloh, ktoré treba vybaviť. Takéto stretnutia majú veľký význam pre všetkých členov, pretože môžu spoločne zdieľať svoje obavy, skúsenosti a prinášať nové nápady, ako uľahčiť život umierajúceho a celkovú starostlivosť.
Pri domácej starostlivosti ťažko chorého alebo zomierajúceho je vhodné, aby bol pri ňom stále niekto z ošetrujúcich. Rodina by sa preto mala dohodnúť a zariadiť si svoj čas tak, aby bolo možné sa pri starostlivosti vystriedať. Táto organizácia je, najmä pri dlho trvajúcej starostlivosti, veľmi náročná. Priestor ťažko chorého alebo zomierajúceho by mal byť zariadený individuálne podľa potrieb a situácie. Najlepším riešením je samostatná izba, pokiaľ to priestorové možnosti umožňujú. Izba by mala obsahovať lôžko, najlepšie polohovacie, ktoré bude dobre prístupné z troch strán. Pri lôžku môže byť postavené kreslo, ktoré by využíval či už ošetrovaný alebo, v prípade návštev, rodinní príslušníci, priatelia.
Dostupná pomoc pri domácej starostlivosti
Závažné ochorenia vo väčšine prípadov postupne vedú k strate sebestačnosti, k dlhodobému pripútaniu na lôžko a tak k postupnej potrebe využitia ošetrovateľských alebo sociálnych služieb bez ohľadu na to, či je rodina schopná a pripravená sa o odkázaného starať. Práve preto je potrebné včas sa zoznámiť s možnosťami pomoci, ktoré sú dostupné viac, ako je všeobecne známe. Stráviť koniec života v domácom prostredí je želaním väčšiny nevyliečiteľne chorých. Ich príbuzní, alebo iné blízke osoby poskytujúce túto starostlivosť, však môžu mať obavy, že domácu starostlivosť nezvládnu a nebudú schopní poskytnúť svojmu blízkemu dostatočnú odbornú pomoc. Tento problém sa snažia vyriešiť mobilné hospice.
Sú to tímy odborníkov (lekári, zdravotné sestry, psychoterapeuti, sociálni pracovníci, duchovní), ktorí navštevujú pacientov a ich rodiny a poskytujú im komplexnú starostlivosť, s cieľom zlepšiť kvalitu života až do smrti a poskytnúť pacientovi úľavu od bolesti a iných symptómov ochorenia.
Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS)
ADOS-y poskytujú odbornú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá je určená pre mobilných a čiastočne imobilných pacientov, ktorí nie sú schopní samostatne chodiť na ošetrenie do ambulancie. Túto službu poskytujú kvalifikované zdravotné sestry na základe návrhu všeobecného lekára a písomnej dohody agentúry s pacientom (zástupcom pacienta). Väčšinou ide o poskytovanie ošetrovateľských výkonov ako ošetrovanie rán, preležanín, podávanie infúzií a injekcií, ošetrovateľská rehabilitácia, polohovanie pacienta, meranie krvného tlaku, pulzu a teploty. Sú dostupné v prípade potreby pomoci s bežnými úkonmi starostlivosti o ťažko chorú osobu a jej hygienu.
Sociálni pracovníci
Sociálni pracovníci nepreberajú rolu zdravotníka, ale poskytujú pomoc pri zaistení ubytovania, s chodom domácnosti, s presadzovaním práv a záujmov zomierajúcich. Tiež sprostredkovávajú aktivizačnú a terapeutickú činnosť, prípadne pomáhajú s donáškou obedov a nákupov pre rodinu a ťažko chorého človeka.
Respitná starostlivosť
Táto respitná starostlivosť poskytuje pomoc osobe, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a už nemôže toto opatrovanie vykonávať. Cieľom tejto odľahčovacej služby je umožniť opatrovateľovi nevyhnutný odpočinok za účelom udržania jeho fyzického a duševného zdravia. Táto služba je dostupná na najviac 30 dní v kalendárnom roku.
Opatrovateľská služba
Terénna alebo ambulantná služba poskytovaná osobám, ktoré majú zníženú sebestačnosť z dôvodu veku, chronického ochorenia alebo zdravotného postihnutia, a rodinám s deťmi, ktorých situácia si vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby. Táto služba sa vykonáva vo vymedzenom čase a na základe posudku o rozhodnutí o odkázanosti na opatrovateľskú službu, ktorý vydáva Odbor sociálnych služieb na príslušnom mestskom úrade.
Osobná asistencia
Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu zníženej sebestačnosti. Osobnú asistenciu prevádzkuje osobný asistent a to v rozmedzí najviac 7 300 hodín ročne. Ťažko chorý človek môže mať aj viacerých osobných asistentov.
Oddelenia pre dlhodobo chorých
Starostlivosť poskytovaná prostredníctvom oddelení pre dlhodobo chorých, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale vyžaduje pokračovanie v indikovanej liečbe, ošetrovanie, rehabilitáciu a taktiež nácvik bežných denných činností. Cieľom starostlivosti je stabilizovať a zlepšiť zdravotný stav a dosiahnuť maximálne možnú sebestačnosť. Dôvodom hospitalizácie sú náhle mozgové príhody a ich následky, komplikácie, pooperačné stavy, následné stavy dlhodobej imobility s preležaninami atď.
Vynikajúca a veľmi praktická príručka na stiahnutie (formát pdf) v slovenskom jazyku, ktorú vydala Asociácia sestier a pacientov ASAP, s názvom "Ako sa postarať o bezvládneho človeka doma."
Dôstojnosť v procese umierania a právny rámec
V niektorých situáciách už liečba nevedie k uzdraveniu pacienta, ale len predlžuje utrpenie. Stáva sa, že rodina zomierajúceho človeka tlačí lekárov a záchranárov do úkonov, ktoré sú pre pacienta za daných okolností až nedôstojné. Robia tak pod ťarchou okolností a v strese.
Riaditeľka NO Viaticus Jana Červeňáková hovorí, že na Slovensku často zdravotníci nadmerne poskytujú zdravotnú starostlivosť človeku, ktorému už nepomôže, preto, aby ich príbuzní neobvinili, že niečo zanedbali. Tiež platí, že v zariadeniach sociálnych služieb musia k zomierajúcemu človeku zavolať sanitku bez ohľadu na to, že niekoho tam majú roky, na konci nechce odísť do nemocnice a aj prosí personál, aby mohol alebo mohla zostať. Potom sa podľa nej stáva, že človek zomrie počas prevozu alebo do pár hodín v nemocnici.
Aj podľa Dušana Bráza by legislatíva mala určiť náležitosti vopred vyslovených prianí, ako si človek želá postupovať vtedy, keď už nebude môcť rozhodovať sám - napríklad pri dlhodobom bezvedomí, ale aj demencii. Určite by mal existovať register týchto prianí. „Keďže smrť je prirodzenou súčasťou nášho bytia, je absolútne na mieste, aby každý z nás podobne ako vysloví želanie na spôsob poslednej rozlúčky a pohrebu, vyjadril svoje prianie o tom, čo už prežiť nechce. Kedy a za akých okolností chce jednoducho odísť. Nechce trpieť a nechce spôsobovať ďalšie utrpenie ani svojim blízkym,“ zhrnul lekár, ktorý má ambulanciu v Prešove.
Ako prianie evidovať?
Tomáš Szalay (SaS) súhlasí s tým, že tému vopred vyslovených prianí by v parlamente mali legislatívne upraviť. „Strana SaS má vo svojom volebnom programe jeden súvisiaci bod - možnosť odmietnuť dystanáziu (umelé predlžovanie života). Za najlepšie praktiky v danej problematike považujeme nastavenie systému v Španielsku, Holandsku a Belgicku. V Belgicku je umožnené plánovanie starostlivosti o umierajúcich pacientov formou predpripravených dokumentov,“ uviedol Szalay. „Vopred vyslovené priania sú širší rámec, ktorý má význam aj pri demencii, ťažkých neurologických stavoch či dlhodobej strate spôsobilosti. Ja tieto dva koncepty nevnímam ako rozpor, ale ako kontinuitu - odmietnutie dystanázie je logický prvý krok,“ tvrdí.
Podobne sa vyjadril Peter Stachura (KDH) pre TA3. Myslí si, že pacienti by mali mať možnosť spísať závet, že nechcú byť oživovaní, ak sa im zastaví v nejakej situácii srdce. Treba však rozlišovať: „Ak pacient povie, že si neželá resuscitáciu, avšak lekár nevidí, že by sa nachádzal v procese umierania, bolo by to z jeho strany neposkytnutie prvej pomoci.“ Poukázal na to, že existujú veľmi dobré príklady fungovania v zahraničí. Napríklad v susednom Rakúsku robia elektronický záznam. „Akonáhle si chce nejaká osoba urobiť takýto medicínsky závet, tak si ho vie spísať, notársky overiť a následne uložiť do elektronického registra a ten register je spárovaný s operačným strediskom. Čiže výjazdová posádka už vie, že daná osoba má platné vopred vyslovené prianie a možno tú resuscitáciu napríklad začať nemusí,“ hovorí Stachura. Doplnil, že prianie má časovo obmedzenú platnosť a dá sa zmeniť. Je to preto, že situácia sa vyvíja a aj predstava pacienta o kvalitnom živote sa môže meniť. Je lepšie zomierať pripravený a tak, ako si to človek želá, nie nepripravený.
Postupy pri úmrtí v domácom prostredí
Po úmrtí blízkej osoby v domácom prostredí je potrebné dodržať určité postupy:
- Telo môžete upraviť do vyrovnanej prirodzenej polohy. Ak bol použitý kyslíkový, infúzny alebo iný prístroj, vypnite a odpojte ho. Odstráňte kyslíkové okuliare alebo masku. Jemným pohybom prstov rúk zatvorte zosnulému oči. Niekedy je potrebné zopakovať zatlačenie viečok aj opakovane po viacerých minútach. Ústa nie je potrebné zatvárať pomocou podviazania šatkou. Stačí iba mierne predkloniť hlavu smerom k hrudi a pootočiť do strany. V tejto polohe sú ústa prirodzene viac privreté. Prikryte telo plachtou.
- Zavolajte Záchrannú zdravotnú službu (číslo telefónu 155). Informujte ju o úmrtí vášho príbuzného v domácom prostredí. Je dôležité oznámiť, že išlo o očakávané úmrtie u pacienta s terminálnym ochorením. Je vhodné poskytnúť informáciu o približnej diagnóze, či napríklad išlo o onkologické alebo iné ochorenie a taktiež v akom zdravotníckom zariadení sa naposledy ako pacient liečil. Zdravotnícky operátor sa vás opýta na meno a rodné číslo zomrelého, na adresu a prípadne na váš telefónny kontakt. Príklad hovoru: „Dobrý deň, chcel by som informovať o úmrtí pána/pani (meno). Úmrtie bolo očakávané. Mal/a terminálne onkologické ochorenie a bol/a v starostlivosti Mobilného Hospicu. Rodné číslo je… K úmrtiu došlo na adrese… (ulica, číslo).“
- Poznámka: Políciu Slovenskej republiky (číslo telefónu 158) je potrebné volať iba v prípade, ak je podozrenie na samovraždu alebo spáchanie trestného činu.
- Po odchode obhliadajúceho lekára volajte pohrebnú službu na číslo, ktoré majú k dispozícii 24 hodín. Budete pre nich potrebovať List o prehliadke mŕtveho, ktorý vypísal obhliadajúci lekár. Informujte ich o potrebe previezť telo z domu do chladiaceho boxu. Všetky ostatné záležitosti sa riešia neskôr v kancelárii pohrebnej služby. Pri prevoze nepotrebujete mať prichystaný odev, ani iné predmety, ktoré by ste chceli, aby mal zosnulý pri poslednej rozlúčke.
- Všetko potrebné na zorganizovanie pohrebu a ostatných administratívnych procesov sa dohodne v kancelárii pohrebnej služby v jej úradných hodinách. Je potrebné predložiť občiansky preukaz zosnulého, list o prehliadke mŕtveho od obhliadajúceho lekára a doklad o odvoze tela, ktorý zanechá prevozná služba. Pred pohrebom je potrebné vybaviť ešte úmrtný list na matrike. Doklady z pohrebu si starostlivo uschovajte. Bude ich potrebné predkladať pri ďalších administratívnych záležitostiach, napríklad v banke pri rušení účtov a pri dedičskom konaní, na ktoré budete automaticky predvolaní v priebehu niekoľkých mesiacov.
- Každý má nárok na príspevok na pohreb, o ktorý treba požiadať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť treba podať do jedného roku od pohrebu zomrelého, inak nárok zaniká.
Podpora paliatívnej starostlivosti na Slovensku
Paliatívna medicína, tak ako čokoľvek iné, potrebuje v prvom rade ekonomické zdroje a dostatok personálnych zdrojov. Špecializovaný odbor paliatívna medicína na Slovensku existuje od roku 2006. V rokoch 2022 a 2023 však v tomto odbore nadobudlo špecializáciu len 13 lekárov. Celkovo má špecializáciu paliatívna medicína 32 lekárov a spomedzi nich nerobia všetci paliatívnu medicínu v plnom rozsahu. Oddelenia paliatívnej medicíny existujú v ôsmich nemocniciach na celom Slovensku, pričom nejde o univerzitné a fakultné nemocnice. Tam sú paliatívni pacienti často roztrúsení po rôznych iných oddeleniach. Tieto čísla vravia za všetko.
So starnutím populácie bude rásť i množstvo pacientov, ktorí budú potrebovať kvalitnú paliatívnu starostlivosť. Jedným z potrebných stimulov je zvýšenie záujmu o tento odbor. Treba začať budovať špecializované oddelenia a tým uvoľniť lôžka na iných oddeleniach. Keďže paliatívna medicína nie je len nemocničný odbor a poskytuje sa i v domácom prostredí, kvalite života pacientov a ich rodín by tiež pomohla zmena mentálneho nastavenia národa v zmysle chcieť dôstojnejšie prežiť starobu a zveriť sa profesionálnym tímom, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť vrátane paliatívnej starostlivosti doma.
Mobilná hospicová starostlivosť je pre pacienta bezplatná. Čiastočne je hradená z verejných zdrojov zdravotnými poisťovňami. Skutočné náklady sú však vyššie. Rozdiel vykrývame z darov, grantov a 2% príspevkov z dane. Ak Vás oslovila naša činnosť pomoci zomierajúcim ľuďom v terminálnom štádiu a ich rodinám, môžete nás podporiť prostredníctvom finančného príspevku na účet nášho občianskeho združenia. Ide o formu pomoci najmä pre tých, ktorí chcú pravidelne prispievať na potrebné charitatívne projekty. Postupovať môžete tak, že na Vašom bankovom účte zadáte opakovaný príspevok.
Naša spiritualita má rôzne podoby. Skúsenosť nám ukazuje, že mnohým našim pacientom a ich príbuzným prináša útechu, keď vedia že popri medicínskej starostlivosti sa môžu oprieť aj o blízku duchovnú opateru v podobe napríklad modlitby, zdieľania alebo svätej omše. Mnohí veríme, že duchovné spoločenstvo a pomoc môže pokračovať aj za bránou tohoto sveta. Preto sme sa rozhodli, že pravidelne raz za tri mesiace budeme sláviť svätú omšu za všetkých našich drahých zosnulých, špeciálne za tých, ktorí v uplynulých troch mesiacoch sa s nami rozlúčili a za nás všetkých prítomných. Veríme, že aj táto forma nám bude slúžiť ako miesto na pozdravenie a vďačnú spomienku na našich zosnulých, s prosbou a s nádejou na ich odpočinok už v trvalom Pokoji a novej Radosti. SVÄTÉ OMŠE budú bývať v januári, apríli, júli a októbri, spravidla druhú stredu v mesiaci o 17:00 v Kostole svätej Alžbety na Špitálskej 23 oproti hotelu Kyjev. Kostol bude pre vás otvorený už od 16:30. Prvú sv. omšu sme slávili 24.apríla 2023. O možných zmenách budeme informovať aktuálne na našej stránke. So želaním všetkého dobrého sa budeme tešiť na prípadné stretnutia aj pri týchto príležitostiach, v duchu jednoty medzi nami a našimi drahými, zvlášť tými, ktorí nás už predišli do večnosti. NAJBLIŽŠIA SV. STREDA 8. Tešíme sa na Vás.
tags: #ako #sa #deli #starostlivost #o #umierajucich