Občianske združenia seniorov: Názvy a možnosti podpory

Starnutie populácie je charakteristickou črtou doby, v ktorej žijeme. Priemerná dĺžka ľudského života a populácie starších ľudí nad 60 rokov sa zvyšuje. Prehlbujúci sa proces demografického starnutia v krajinách Európskej únie je realita, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje prijímanie celého radu politických a sociálnych opatrení v snahe pozitívne ovplyvniť vývoj na národných úrovniach. Fenomén populačného starnutia je demografickým javom, jeho dôsledky však ovplyvňujú všetky sféry spoločnosti. Tento negatívny trend starnutia populácie je viditeľný aj na Slovensku (Štatistický úrad SR, 2023). Slovenská populácia za 20 rokov výrazne zostarla. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2001 tvorili obyvatelia v poproduktívnom veku (65+) na Slovensku 11,4 percenta. V roku 2011 sa počet zvýšil na 12,7 percenta a v roku 2021 presiahli seniori nad 65 rokov v slovenskej populácii 17 percent. Index starnutia, ktorý definujeme ako počet osôb v poproduktívnom veku k osobám v predproduktívnom veku, sa exponenciálne zvyšoval pri každom sčítaní. V roku 2001 bol index starnutia 60,2. V roku 2011 už 82,6 a v roku 2021 presiahol 107. Tieto demografické prognózy boli jedny z významných impulzov pre spracovanie Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030.

Náklady na hospitalizáciu a sociálnu starostlivosť, ako aj fyzické bariéry, osamelosť a izolácia patria medzi výzvy, ktorým dnes čelia starší ľudia (Marcelino et al., 2018). Mnohé výskumy ukazujú, že pravidelná fyzická aktivita je dôležitá pre dobré zdravie a zabraňuje vzniku rôznych chorôb.

Demografické starnutie populácie na Slovensku

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR otvorilo výzvu na dotácie na podporu rekondičných aktivít, ktoré pomáhajú zlepšovať fyzickú a psychickú kondíciu seniorov, dôchodcov a osôb so zdravotným postihnutím. O podporu môžu žiadať občianske združenia a odborové organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti. Žiadosti o dotácie na rok 2026 je možné podať do 31. O dotáciu môžu požiadať registrované občianske združenia, ktorých predmet činnosti je v sociálnej oblasti, a tiež odborové organizácie alebo ich združenia. Podporené budú projekty, ktoré sa venujú rekondičným aktivitám osôb so zdravotným postihnutím alebo seniorov. Organizácie môžu získať finančnú podporu na pokrytie reálnych nákladov spojených s rekondičnými aktivitami. Žiadosť o dotáciu sa podáva v elektronickej forme prostredníctvom portálu www.dotaciestatu.sk. Po odoslaní elektronickej verzie je potrebné žiadosť doručiť poštou alebo osobne na adresu ministerstva. Lehota na podanie žiadostí je do 31.

Virtuálna realita ako nástroj pre seniorov

Virtuálnu realitu (VR) možno opísať ako pohlcujúci a interaktívny digitálny zážitok, ktorého cieľom je simulovať fyzické alebo fiktívne kontexty v rôznych kontextoch, ako je mentálna a fyzická terapia (Sherman, Graig, 2018). Okrem toho môže VR zahŕňať tri faktory: virtuálny priestor, prítomnosť a zábavu. Podľa McLuhanovej (1994) možno virtuálny priestor definovať ako virtuálne prostredie, v ktorom sa dejú skutočné zážitky. Takáto predstava sa v súčasnosti často vykresľuje ako forma interakcie človek-počítač, v ktorej užívatelia majú integrovateľné skúsenosti s pomocou 3D grafiky, čo možno pozorovať v konceptu prítomnosti v umelých počítačovo generovaných prostrediach. Po druhé, prítomnosť je to, čo umožňuje ľuďom vnímať svet okolo nich, a keď je sprostredkovaná technológiou, používatelia môžu rozpoznať nesprostredkované (tj. prítomnosť) a sprostredkované (tj. teleprítomnosť) prostredie. Inými slovami povedané, vnímanie virtuálneho priestoru, ako keby tam bol. Po tretie, zážitky VR sú zvyčajne spojené so stupňom zábavy, ktorý je v súlade s ľudskými faktormi, pretože môže vyvolať fyziologické (napr. senzomotorické) a psychologické (napr. motivačné a emocionálne) reakcie.

Hoci seniori formujú značnú časť našej populácie, často sú pri nových technológiách prehliadaní. Nie vždy môžu byť ochotní akceptovať nové technológie v strachu, že ich nebudú môcť vedieť používať. Ako tvrdí Migita D’cruz, Debanjan Banerjee (2020) starší občania často predstavujú citlivú skupinu ohrozenú sociálnou a digitálnou marginalizáciou. Napriek funkčnej strate aktivity majú seniori stále schopnosti získavať a znovu sa učiť výkonnostné zručnosti (Skjæret et al., 2016). Technológia sa môže použiť na podporu ich lepšieho výkonu. Jeng, Pai a Yeh (2017) navrhli, že na povzbudenie starších ľudí k používaniu technológií by sa mali prelomiť psychologické bariéry. Vzdelávanie a poskytovanie praktických skúseností a pomoci zvyšuje ich ochotu zažívať nové veci.

Pri vzdelávaní seniorov v oblasti získavania zručností v používaní digitálnych médií je však potrebné zohľadniť mnohé faktory súvisiace so starnutím. Okrem zdravotných problémov fyzického charakteru (zhoršenie zraku alebo jemnej motoriky, ochorenia pohybového aparátu a pod.) treba počítať s narušením kognitívnych funkcií vrátane vnímania a spracovania informácie, pozornosti, riešenia problémov, reči a pamäti. Tá posledná - pamäť - predstavuje dôležitý faktor v procese učenia, ale aj v bežnom živote. Starší človek potrebuje viac memorovania, aby si zapamätal nové informácie. Stupeň učenlivosti zároveň súvisí aj s neuroplasticitou mozgu - schopnosťou neurónov meniť svoje vlastnosti podľa vonkajších vplyvov. To znamená, že ak sa napríklad naučíme používať tablet, v mozgu sa objavia nové nervové spojenia, iné zostanú oslabené. V konečnom dôsledku sa seniori môžu naučiť používať akúkoľvek technológiu, ale zaberie im to viac času v závislosti od toho, aký plastický je ich mozog.

Preto je dôležité, aby sa počas získavania týchto digitálnych zručností k seniorom pristupovalo vhodne. Prvým dôležitým nástrojom je prístup pedagógov či lektorov. Mali by byť trpezliví, keďže seniori sú v novom prostredí digitálnych technológií, ktorým nerozumejú a nie sú oboznámení, a tak sa môžu pýtať veľa otázok opakovane. Seniori môžu častejšie zabúdať, preto je dôležité jednotlivé úkony opakovane vysvetľovať. Je tiež veľmi dôležité nechať seniorov pracovať samostatne a neriešiť za nich problémy, ktoré sa im v digitálnom svete vyskytli, a ak áno, tak ich náležitým vysvetlením a objasnením. Seniori musia najskôr prekonať strach z technológií alebo negatívny postoj k účinkom týchto technológií. Ak sa im tieto predsudky či obavy podarí prekonať, môžu z technológií profitovať.

V živote seniorov má okrem smartfónov a internetu svoje opodstatnenie aj virtuálna realita. Virtuálna realita môže mať pozitívny vplyv na sociálny a emocionálny aspekt života seniorov. Seniori, ktorí pravidelne komunikujú s VR v porovnaní s tými, ktorí sledujú iba televíziu (ale obsah je rovnaký: cestovanie, relax, obľúbené miesta), sa zdravotne cítia lepšie, pozitívne emócie prevládajú nad negatívnymi emóciami a depresiou a necítia sa tak izolovaný. Lepšie zvládajú konflikty, prípadne sa im vyhýbajú a cítia sa uvoľnenejšie ako seniori, ktorí sledujú iba televíziu. Ako príklad môžeme uviesť projekt realizovaný na Tokijskej univerzite, kde pomáhajú seniorom prekonávať fyzické nedostatky s využitím virtuálnej reality. Vďaka 360- stupňovým videám môžu seniori navštíviť miesta, ktoré by navštívili radi, alebo majú s nimi spojené spomienky. Zážitky vo virtuálnej realite podporujú sociálnu interakciu a kvalitu života, vrátane duševného zdravia a schopnosti zvládať úzkosť na dennej báze.

Senior využívajúci virtuálnu realitu

Taktiež je potrebné navrhnúť aplikácie VR s jednoduchým užívateľským rozhraním, aby boli pre seniorov jednoduchšie. Seniorom je potrebné predstaviť aj také aplikácie či hry, ktoré nespôsobujú výrazný pocit nevoľnosti, ako je to bežné pri používaní VR. Seniori by mali byť tiež upozornení na možné vedľajšie účinky. Keď sú seniori v kontakte s VR, vnímajú túto skúsenosť pozitívne ako dobrú skúsenosť, keď môžu vidieť pozitívne aspekty nových technológií. VR pôsobí na seniorov motivačne v rámci ich každodenných aktivít a za účelom ich duševného relaxu. Medzi najdôležitejšie faktory motivácie seniorov k používaniu VR patria: užitočnosť, jednoduché používanie a úroveň skúseností.

Výskum záujmu seniorov o virtuálnu realitu

Cieľom príspevku bolo skúmať záujem seniorov vstúpiť do digitálneho priestoru VR a spoznať jeho možnosti. V teoretickej časti príspevku sme použili štandardné vedecké metódy, predovšetkým analýzu, syntézu, indukciu, dedukciu, komparáciu, konkretizáciu a zovšeobecnenie. Na dosiahnutie stanoveného cieľa sme v empirickej časti štúdie aplikovali metódu cieleného rozhovoru v skúmaných objektoch výskumu v Košiciach, kde sme využili nástroj Oculus Quest 2 (VR), ktorý nám požičalo FunFlow centrum VR v Košiciach. Objekt výskumu: Občianske združenie kresťanských seniorov pri Mestskej časti Košice Západ vzniklo v roku 1995 a má aktuálne 180 členov. Cielený rozhovor so zástupcami skúmaných zariadení ako aj s jednotlivými seniori prebehol osobne dňa 27.10.2023 a 30.10.2023. Seniori boli v zariadeniach vybraní náhodne bez bližšej klasifikácie podľa pohlaví, veku či vzdelaní. V poslednej fáze si seniori vyskúšali používanie zariadenia. Naším cieľom bolo konfrontovať ich nápady a názory pred a po jeho použití.

Na základe otázok v prvej fáze nášho výskumu, ktoré boli zamerané na postoje seniorov k novým technológiám, môžeme povedať, že medzi seniormi vo všeobecnosti prevláda negatívny postoj. Zariadenie Oculus Quest 2 sme spolu s ovládacími prvkami ukázali seniorom a 3/4 z nich ho rozpoznalo ako 3D zariadenie, či okuliare budúcnosti. Jeden respondent to nazval „digitalizácia“, ostatní súhlasili, že je to „nejaký druh priestoru, v ktorom sa zdá, že žije skutočný život“. Dvaja respondenti toto zariadenie poznali od svojich vnúčat, s ktorými navštevujú zariadenia s VR, no sama to vyskúšala len jedna z nich, no svoju skúsenosť opísala negatívne: „Tak sa mi točila hlava, že to už nikdy nechcem zažiť.“ Osobnú skúsenosť s VR mal ešte jeden respondent, ktorému sa zariadenie zoznámilo na prehliadke v múzeu a možnosť rozšírenia vedomostí takouto formou sa mu veľmi páčila. Dvaja účastníci výskumu mali možnosť vyskúšať si VR, ale neurobili to, pretože „na nich táto technológia nezapôsobila a ani nikdy nebude“. Hovoria, že voči tejto technológii majú zavedené a zakorenené predsudky.

Na otázku, čo sa dá so zariadením robiť, odpovedali respondenti rôzne. Jeden účastník hneď reagoval: „Používajú to na hry (deti, vnúčatá), strieľanie, čo neznášam a môžete tam ovládať postavy, je to virtuálny svet, kde sa ocitnete a môžete ho režírovať ako režisér.“ Ďalší účastník dodal, že okrem hier sa dá VR využiť aj na vzdelávanie, na prezeranie bytov, jaskýň (2 ženy si to samy vyskúšali na výlete do Vysokých Tatier). Dôvody, prečo seniori doteraz VR nevyužívali, boli najmä v tom, že polovina z nich sa s ňou ešte nestretlo a nemali možnosť si ju vyskúšať. Viacerí z nich uviedli, že dôvodom je to, že oni sami to nechcú a VR v živote nepotrebujú. Na otázku, či majú finančné prostriedky na to, aby si mohli takéto zariadenie zaobstarať odpovedali zhodne oba štatutári, že nie. Predsedníčka občianskeho združenia Jeseň života Havierová dokonca hovorí, že v minulom roku bol výsledok ich hospodárenia negatívny a činil - 3 940 Euro. Aktuálne žiadame o poskytnutie dotácie od mesta Košice vo výške 18 000 euro na rekondičné pobyty v Bardejovských kúpeľoch a v Liptovskom Jáne; úhrady za pobyt, cestovné dodala. Občianske združenie kresťanských seniorov žiada aktuálne dotáciu od mesta vo výške 5 235 euro na podporu kultúrnospoločenských, liečebných a výchovno-vzdelávacích aktivít a podujatí zameraných na seniorov.

Po tom, čo seniori zobrali do rúk zariadenie virtuálnej reality, sa ich názory oproti predchádzajúcej fáze nezmenili. Pre účastníkov výskumu sme vybrali rôzne VR hry, ktoré sme im dali vyskúšať. Pri prvom z nich sme nadviazali na virtuálnu prehliadku záberov v galérii vo virtuálnom svete. Účastníci boli od začiatku ohromení. Priestor galérie sa im páčil. Okrem obrazov ich zaujal aj starý nábytok a dobové exponáty, ktorých sa chceli dotknúť. Prekvapilo ich, že majú aj virtuálne ruky a nohy, ktorými chceli chodiť a dotýkať sa predmetov. Druhou aktivitou vo svete VR, ktorú sme pre nich vybrali, bolo prezeranie hôr s možnosťou zahrať si aport so psom tak, že mu hráč hodí palicu, ktorú mu pes ešte prinesie. Táto aktivita bola zaujímavá najmä pre seniorky, ktoré milovali šport, tie, ktoré milujú prírodu a možno im ich momentálny zdravotný stav nedovoľuje dostať sa na miesta, akými sú horské štíty. Účastníci si užívali výhľad; boli dokonca dojatí krásou a autentickosťou zážitku. Niektoré sa viac zaujímali o hru so psom, no seniorky mali zjavne problémy s ovládaním zariadenia. Technologické možnosti virtuálnej reality však umožňujú vytvárať aj taký obsah, ktorý bude reagovať na konkrétne požiadavky a potreby jej používateľov.

Anna Menkynová riaditeľka ZpS v Trnave, kde tento nástroj vďaka Nadácii Slovenskej sporiteľne môžu používať upresňuje, na čo by sa mala zamerať virtuálna realita zariadenia v budúcnosti: „Radi by sme našich klientov virtuálne preniesli napríklad aj na rodinnú oslavu, na ktorú by sa, za normálnych okolností nemali ako dostať, z dôvodu imobility alebo veľkej vzdialenosti. Hoci populácia seniorov na Slovensku čelí mnohým výzvam, či už ide o zdravotné, sociálne alebo finančné problémy, kontakt s novými digitálnymi technológiami považujeme za vhodný spôsob riešenia niektorých problémov. problémy, zostať v kontakte s mladšou generáciou, ale aj rovesníkmi, alebo sa venovať novým voľnočasovým aktivitám. Svojou pohlcujúcou a do istej miery aj zábavnou povahou môže VR pomôcť seniorom prekonať nástrahy staroby, odviesť ich od bežných problémov a z pasívnych televíznych divákov sa môžu stať aktívnymi používateľmi VR.

Myšlienka pekna. Nesnaží sa súčasná vláda rušiť OZ ako nepriateľa štátu, infiltráciu západných mocností a pravicovo-liberálnych narušiteľov? Opravte ma ak sa mýlim? Mám pocit, že OZ sú na black liste vlády. OZ sú viac-menej inštitúcie, ktoré sa tvária ako napomocné a pritom ľudia veľmi slušne z toho žijú. Získavajú financie iným spôsobom. Takže, ak máš záujem pomáhať, môžeš to robiť aj bez OZ. Nemám OZ, robím vo voľnom čase a teší ma to, aj napĺňa. Seniori sú vďační aj za milý úsmev, tak ak im budeš ponúkať zaujímavé veci - bude to prijaté z ich strany a budú šťastní. OZ sama založiť nemôžeš, musí vás byť viac, myslím, že minimálne traja. Taká samotná réžia nemusí byť veľa, ak chceš čerpať 2% z daní, tak ťa to vyjde cca aj 170 EUR ročne (bankový účet, notárska zápisnica, zverejnenie do vestníka). Ostatné sa dá robiť ako dobrovoľnícka činnosť (administratíva, rôzne výpomoci). Ale na prevádzku musíš získať peniaze z iného zdroja (dary napr.). Teoreticky môžeš robiť všetko sama, ale oficiálne potrebuješ aj iných ľudí, čo ti podpíšu zápisnice a tak.

Keďže u nás na škole boli aj kozmetičky a kaderníčky, tak sme to vždy celé prepojili s nimi a zadarmo ich ostrihali, oholili, kozmetičky spravili masáž rúk, niektoré dámy si nechali urobiť aj obočie. Na Vianoce sme vždy vyrábali aj nejaké pozdravy a spojili celú školu s tým, že každý doniesol nejakú maličkosť (krížovky, sladkosť, ponožky,…), čo sme rozdali. Napiekli sme, študenti hudobníci niečo zahrali a teda nejeden dôchodca plakal, že je to od nás pekné, občas sme tam len tak poobede išli s nimi prechádzku, z čoho boli nádherné rozhovory. Sú to pre mňa krásne spomienky. V marci sa spoločne zameriame na sociálne a občianske kompetencie. Čaká vás 5 úloh. Aktívny občan by mal vedieť, čo sa v jeho okolí deje. Mal by mať prehľad o aktuálnom dianí. Nikto neočakáva, že deti budú vedieť novinky o politike či zdravotníctve, no sú správy, o ktorých aj deti a mládež majú prehľad. Viete aké to sú? Dá sa to zistiť jednoduchou aktivitou. Dohodnite sa, že počas niekoľkých stretnutí sa budete rozprávať o aktualitách vo vašom okolí. Nájdite zaujímavé správy alebo výstrižky z novín, ktoré vás v poslednom čase zaujali. Správy môžu byť z regiónu, zo Slovenska i zo sveta. Téma je voľná, môže ísť o nové podujatie v obci, nový model telefónu či model Lega, ktorý je v predaji. Ak ste sa doteraz o správy nezaujímali, možno práve táto aktivita vás k tomu motivuje. Úlohou je sledovať televízne správy alebo sa s rodičmi pozhovárať či prečítať noviny (aj detské časopisy) a nájsť 1-2 krátke správy, ktoré v krátkosti prerozprávate ostatným. Takýmto jednoduchým a nenásilným spôsobom sa budete zaujímať o novinky okolo seba. Prezriete si zopár novín alebo časopisov, pozastavíte sa pri televíznych novinách. Počas diskusie vyjadríte svoje názory a dostanete odpovede na prípadné otázky. Kto je občan? A aký je ukážkový aktívny občan? Predtým ako prejdete k ďalšej aktivite, nechajte si jeden deň na to, aby ste sa doma rodičov, starých rodičov či kamarátov a známych opýtali kto je podľa nich občan a ako by vyzeral a správal sa ukážkový aktívny občan. Aké sú jeho vlastnosti a čomu sa venuje? Nasledujúci deň si v skupinách vezmete flipchartový papier. Jeden zo skupiny si ľahne na papier a ostatní ho obkreslia. Svoje zistenia z predošlého dňa o ukážkovom občanovi napíšte na papier. Nezabudnite ukážkového občana aj obliecť a dať mu nejaké doplnky, podľa toho, ako si myslíte, že by vyzeral. Na konci teda bude oblečený a okolo neho budú napísané jeho vlastnosti a aktivity. Môžete ho aj pomenovať. Navzájom si potom svojich ukážkových občanov ukážte a predstavte ich. Aktivita sa oboznámi s pojmom občan a čo znamená byť aktívnym občanom. Máte radi divadlo? Alebo radšej film? Predstavovali ste si niekedy, že ste jedna z hlavných postáv? Teraz máte šancu si jednu scénu zahrať. Ba dokonca ju aj režírovať. Vytvorte skupiny po 3-5. Vyberte si jedno z nasledujúcich zadaní. Vašou úlohou je zahrať scénku, kde sa odohráva jeden z týchto „problémov“, ktorého svedkom môžete byť kedykoľvek, a zároveň vymyslieť aj jeho jednoduché riešenie, ktoré tiež zahráte v rámci scénky. Musí byť realistické, nemôže sa vyriešiť mávnutím prútika. Zadanie nie je úplne detailné, takže si konkrétnu situáciu vymyslíte sami alebo s pomocou vedúceho. Riešenie je už na vás. Scénku potom zahrajte ostatným a opýtajte sa ich čo si myslia o vašom riešení. Katka odhodila obal Horalky po ceste domov zo školy. Ferko vidí ako Janko ničí lavičku v parku. Paľko nechce pustiť babičku sadnúť v autobuse. Možno sa vám zadanie zdá náročné, ale isto pri tejto úlohe zažijete veľa zábavy. Jedným zo znakov aktívneho občana je všímať si okolie a snaha vyriešiť problémy, ktoré okolo seba vidí. Práve tieto scénky vám možno pomôžu, aby ste v budúcnosti vedeli správne zareagovať v podobnej situácii. Hraním rolí zvyšujete svoje sebavedomie a zlepšujete prezentačné zručnosti. Byť súčasťou spoločnosti vyžaduje osobný i medziľudský rozvoj. Musíte sa naučiť pracovať v tíme ľudí, tolerovať, rešpektovať, dôverovať, rozhodovať sa, riešiť konflikty atď. Na rozvoj týchto zručností je skvelým spôsobom teambuilding (čítaj tímbilding), teda budovanie tímu. V skupine sa pravdepodobne už poznáte, no niektorí lepšie a niektorí horšie. Teambuilding sú rôzne hry a aktivity, ktoré utužujú kolektív a vytvárajú tímového ducha. Počas týchto aktivít je potrebná spolupráca, no i kúsok prispôsobenia sa. Teambuilding sa využíva vo firmách pre zamestnancov, v školských triedach, v táboroch a pod. Urobte aj vy jeden spoločne. Optimálne by bolo ak si vyhradíte na to celý deň. Ak sa vám to nepodarí, pokúste sa teambuildingové aktivity začleniť do vášho bežného programu. Dajte stoličky do kruhu a usaďte sa. Jeden z vás je bez stoličky a postaví sa do stredu. Ten povie: „Ten kto má psa.“ To znamená, že každý kto má psa, sa musí postaviť a nájsť si iné miesto na sedenie. Medzitým sa snaží posadiť aj ten, ktorý zadanie vyslovil. Tak sa stane, že bez stoličky zostane niekto iný. Zapnite hudbu a prechádzajte sa po priestore. Vedúci, alebo jeden z vás, bude ovládať hudbu. Môže ju vypnúť kedy chce. Po jej vypnutí zakričí číslo. To číslo znamená počet atómov v molekule, a teda je vašou úlohou vytvoriť molekuly (skupinky) v takomto počte. Samozrejme, čo najrýchlejšie. Tí, ktorým sa nepodarí molekulu vytvoriť, lebo ich nebude dostatok, z hry vypadávajú. Súčasťou spoločenskej a občianskej kompetencie je práca a pomoc ľuďom s menej možnosťami a dobrovoľnícka práca v lokálnej, teda miestnej komunite. Poobzerajte sa po svojom okolí a porozmýšľajte ako ho zlepšiť. Zorganizujte dobrovoľnícku akciu, ktorá bude venovaná konkrétnej osobe/skupine ľudí. Choďte rozveseliť dôchodcov do domu seniorov, pripravte dopoludnie hier pre deti v škôlke, pomôžte natrieť plot vášmu susedovi… Nápadov je veľa. Môže to byť jedna veľká akcia alebo viacero drobností. Dobrovoľníctvo je treba šíriť aj medzi ostatných ľudí, a preto si vytvorte aj redaktorský tím.

Nevysúšaš, nevieš. Ak máš odhodlanie a úprimne, aj čas a najmä chuť komunikovať aj s úradmi a zháňať peniaze kde sa dá, smelo do toho. Ale nebude to jednoduché, na to sa priprav. Nevravím, že je to tvoj prípad ani ťa nijako neodradzujem, ale ľudia si často takúto pomoc idealizujú. Legislatívne sa veci môžu zmeniť a keďže dnes je doba aká je, ani ľudia už až tak neprispievajú na neoverené organizácie a veľa ľudí, čo pomáhajú, už má „svojich“ vybraných. Je dosť takýchto rôznych združení, ale pomoc stále treba. Nechcem nikoho uraziť, ale často sa tu prekrucujú veci. Negatívne komentáre. „Mudrovanie“ a ja by som si chcela prečítať názory, ktoré budú naozaj k veci.

Názvy občianskych združení seniorov - príklady

tags: #ako #pomenovat #obcianske #zdruzenie #seniorov #dochodcov