Volebné právo je základným pilierom demokracie a zabezpečuje, že každý občan má možnosť podieľať sa na správe verejných vecí. Pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) je však uplatňovanie tohto práva často spojené s prekonávaním rôznych bariér. Tento článok sa zaoberá právami a možnosťami, ktoré majú ZŤP osoby pri voľbách na Slovensku, a to aj v kontexte obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
Spôsobilosť na právne úkony a volebné právo
Spôsobilosť na právne úkony je oprávnenie osoby vlastným konaním robiť právne úkony, nadobúdať práva a povinnosti a rozhodovať o ich zániku. Občiansky zákonník rozlišuje medzi obmedzením a pozbavením spôsobilosti na právne úkony. Od 1. júla 2016, v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Právna úprava sa zameriava na ochranu osoby, ktorej sa týka, a nie na jej vylúčenie zo spoločenského života.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony upravuje Civilný mimosporový poriadok. Rozhodovanie patrí výlučne do právomoci súdu. Súd sa v procese dokazovania zameriava na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti a spôsobilosti hospodáriť s majetkom. Zásadný význam má znalecké dokazovanie, pričom súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca. Dĺžka konania závisí od súdu a jeho rýchlosti.
Volebné právo a obmedzenie spôsobilosti
Generálna prokuratúra SR napadla na Ústavnom súde SR protiústavnosť § 4 písm. b) a c) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva. Vo februári tohto roku napadla protiústavnosť § 4 písm. b) tohto zákona aj ombudsmanka. Jej návrh prijal Ústavný súd SR na ďalšie konanie. Príkladom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony môže byť prípad osoby trpiacej paranoidnou schizofréniou, kde súd obmedzil jej spôsobilosť samostatne konať pred štátnymi orgánmi a inštitúciami, uzatvárať scudzovacie zmluvy, zmluvy týkajúce sa financií a nakladať s účtami a finančnými prostriedkami nad určitú sumu. Znalkyňa v tomto prípade uviedla, že osoba nerozumie otázke volieb a nemala by jej prislúchať ústavou zaručené právo voliť.
„V súvislosti s prekážkou volebného práva spočívajúcou v pozbavení spôsobilosti na právne úkony si treba v prvom rade uvedomiť, že akt voľby nie je právnym úkonom v zmysle občianskeho práva. Spôsobilosť na právne úkony je teoreticky poňatá kontraktuálne, teda je viazaná na právny úkon v súkromnoprávnom zmysle ako spôsobilosť na vykonanie prejavu vôle smerujúcemu k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ipso iure nepredstavuje pre pozbavenú osobu prekážku výkonu volebného práva. Prekážka vzniká až pri aplikácii ustanovenia § 4 písm. c) zákona č. 180/2014 Z. z.“ uvádza v návrhu generálny prokurátor.
Medzinárodné pohľady na volebné právo osôb s obmedzenou spôsobilosťou
O prekážke volebného práva z dôvodu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony rozhodovali už viaceré ústavné súdy v Európe. Český ústavný súd v náleze z 12. júla 2010 sp. zn. IV. ÚS 3102/08 argumentoval, že môže nastať situácia, keď kontraktačná nespôsobilosť navonok implikuje i nespôsobilosť porozumieť významu, účelu a účinku volieb.
Jaromír Čižnár tiež poukázal na to, že slovinský ústavný súd rozhodoval o identickej otázke, teda či je zákon o voľbách do slovinského parlamentu, zákon o prezidentských voľbách a zákon o miestnych voľbách, ktoré umožňovali voliť len osobám s plnou právnou spôsobilosťou, v súlade s Ústavou Slovinska. Slovinský ústavný súd prehlásil, že schopnosť vykonávať volebné právo nie je možné porovnávať so spôsobilosťou na právne úkony. Ústavný súd podrobil namietanú právnu úpravu testu proporcionality, ktorým neprešla z dôvodu, že podmienky pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nesledujú špecifický cieľ, ktorý súvisí so založením prekážky výkonu volebného práva. Ústavný súd v Slovinsku ďalej rozhodol, že s ohľadom na ľudí s duševným postihnutím by mal zákon ustanoviť zvláštny postup, ktorý by určil, či je konkrétna osoba schopná pochopiť význam volieb. Nález slovinského ústavného súdu je z roku 2003, teda bol vydaný ešte pred prijatím Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
„Závery tohto nálezu navzdory jeho nespornej pokrokovosti a predvídavosti preto považujem len za riešenie „na pol cesty“, pričom už aktuálne nedosahujú vysoký štandard ochrany ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím vyžadovaný spomenutým dohovorom tým, že pripúšťajú samostatnú procedúru prieskumu spôsobilosti voliť. O spôsobilosti na právne úkony už judikoval aj slovenský ústavný súd. V bode 32 nálezu z 28. novembra 2012, sp. zn. I. ÚS 313/2012 poukázal najmä na ústavný a medzinárodný rozmer tejto otázky v spojení s čl. 7 ods. 5 a čl.
Prístupnosť volebných miestností pre ZŤP osoby
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím upozorňuje na dôležitosť architektonickej prístupnosti volebných miestností. Článok 9 Dohovoru OSN - Prístupnosť zakotvuje požiadavku prístupnosti a zabezpečenia bezbariérového prístupu pre všetky osoby so zdravotným postihnutím. Článok 29 zas hovorí o zaručení politických práv ZŤP osobám.
Výsledky prieskumu prístupnosti
Prieskum z 30. septembra 2023 ukázal, že najviac volebných miestností bolo zriadených v budovách základných škôl (38 %), domoch kultúry (26 %) a stredných škôl alebo gymnázií (10 %). Problémy sa týkali dostupnosti vyhradených parkovacích miest, bezbariérovosti vstupov do budov a interiérov budov s volebnými miestnosťami.
Parkovanie a vstupy
Vyhradené parkovacie miesta boli pre ZŤP osoby zabezpečené v necelej polovici prípadov. Väčším problémom bola bariérovosť, keďže na bariéry pri vstupe do budov narazili takmer dve tretiny voličov (schody, úzke vchodové dvere, vysoké prahy).
Interiéry budov
Takmer polovica respondentov označila interiéry volebných miestností za bezbariérové, no viac ako polovica sa stretla s určitými bariérami, ako sú schody alebo úzke dvere.
Prečo sú volebné práva dôležité pre ľudí so zdravotným postihnutím
Návrhy na zlepšenie
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím navrhla, aby okrskové volebné komisie mali určeného dobrovoľníka alebo brigádnika, ktorý by slúžil ako "spojovateľ" medzi komisiou a voličom. Navrhla tiež zabezpečenie provizórneho prístrešku v prípade nepriaznivého počasia.
Opatrovníctvo a zastupovanie ZŤP osôb
S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené konanie o ustanovení opatrovníka. Opatrovník je osoba, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.
Predpoklady na strane opatrovníka
Medzi predpoklady na strane opatrovníka patrí spôsobilosť na právne úkony, morálne a osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, finančné zabezpečenie, bydlisko, vzájomné vzťahy a prípadná kolízia záujmov.
Práva zamestnancov so zdravotným postihnutím
Slovenská legislatíva, vrátane Zákonníka práce a antidiskriminačného zákona, zabezpečuje ochranu práv zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávatelia majú povinnosti v oblasti prístupu k zamestnaniu, pracovných podmienok, ochrany zdravia pri práci a sociálneho zabezpečenia.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, prispôsobiť pracovné podmienky zdravotnému stavu zamestnanca, informovať o rizikách a poskytovať odborné vzdelávanie.
Integrovaná posudková činnosť a preukazy pre ZŤP
Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách.
Nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti
Nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z., zavádza od 1. septembra 2025 novú legislatívu. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím môže fyzická osoba požiadať aj samostatne za predpokladu, že nemá platný integrovaný posudok, v tzv. skrátenom konaní o preukaze v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Pokiaľ máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.
Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ide o oslobodenie od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.
Prečo sú volebné práva dôležité pre ľudí so zdravotným postihnutím
Invalidný dôchodok a peňažné príspevky
Invalidný dôchodok: Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.
Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.