Slovenské poľnohospodárstvo, napriek občasným výkyvom a ťažkostiam, zohráva dôležitú úlohu v ekonomike krajiny. Jeho podiel na hrubom domácom produkte (HDP) a celkovej zamestnanosti je však premenlivý. Tento článok sa zameriava na analýzu faktorov ovplyvňujúcich podiel poľnohospodárstva na HDP Slovenska a navrhuje stratégie na jeho zvýšenie.
Aktuálny stav slovenského poľnohospodárstva
V minulosti prešlo slovenské poľnohospodárstvo rôznymi fázami vývoja. V roku 2003, podobne ako v roku 2002, si slovenské poľnohospodárstvo mierne zlepšilo svoju pozíciu na ekonomickej výkonnosti hospodárstva SR. Podiel sektoru na hrubom domácom produkte v stálych cenách vzrástol o 0,06 percentuálneho bodu na 4,55 % a podiel na pridanej hodnote hospodárstva sa zvýšil o 0,03 percentuálneho bodu na 5 %. Zároveň sa však znížila účasť poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti z 5,23 % na 4,75 %.
Vlani klesli aj mzdy v odvetví, keď dosiahli 71,8 % úrovne priemeru celého hospodárstva, čo bolo medziročne o 1,9 percentuálneho bodu menej. Subjekty pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe vykázali v minulom roku stratu 2,376 mld. Sk, pričom sa do straty prepadli po zisku 474 mil. Sk z roku 2002. Zhoršené hospodárenie evidovali vlani predovšetkým právnické osoby pôsobiace v odvetví, keď vykázali stratu 2,489 mld. Sk. Fyzické osoby hospodáriace na pôde si udržali zisk na úrovni 113 mil. Sk, čo znamenalo mierny medziročný nárast o 2 mil. Sk.
"Vývoj hospodárskeho výsledku v rozhodujúcej miere ovplyvnilo medziročné roztvorenie cenových nožníc medzi vstupmi do poľnohospodárstva a poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré spôsobilo medziročné zvýšenie nákladov o 1,871 mld. Sk a zníženie tržieb o 1,803 mld. Sk," uvádza sa v materiáli.
V poľnohospodárstve podľa údajov Štatistického úradu v minulom roku pracovalo celkovo 99,4 tis. zamestnancov, čo znamenalo pokles oproti roku 2002 o 9,5 tis. osôb. Relatívna zamestnanosť na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy sa tak znížila zo 4,5 na 4,1 pracovníka. Zamestnanosť v organizáciách s viac ako 20 zamestnancami sa v poľnohospodárstve medziročne znížila o 11,6 % a vytvárali ju podobne ako v minulých rokoch najmä poľnohospodárske družstvá.
Výmera poľnohospodárskej pôdy predstavovala 2,236 mil. hektárov, čo bolo o 0,02 % menej ako v roku 2002. Podiel ornej pôdy pritom vzrástol o 0,14 % na 1,379 mil. hektárov. Rovnako vzrástlo aj percento jej zornenia a to o 0,1 percentuálneho bodu na 61,69 %. hektárov poľnohospodárskej pôdy tvoria trvalé lúky a pasienky, 33,7 tis. hektárov ostatné plochy vrátane domácich záhradiek a 28,2 tis.
Faktory ovplyvňujúce podiel poľnohospodárstva na HDP
Podiel poľnohospodárstva na HDP ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Ekonomické faktory:
- Cenové nožnice: Rozdiel medzi cenami vstupov (hnojivá, pohonné hmoty, energie) a výstupov (poľnohospodárske produkty) má zásadný vplyv na ziskovosť poľnohospodárstva. Ak ceny vstupov rastú rýchlejšie ako ceny výstupov, ziskovosť klesá.
- Dotácie a podpora: Štátna podpora a dotácie z EÚ môžu výrazne ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov.
- Konkurencia: Silná konkurencia zo zahraničia, najmä z krajín s nižšími výrobnými nákladmi, môže znižovať trhový podiel domácich producentov.
- Investície: Investície do moderných technológií, infraštruktúry a výskumu sú kľúčové pre zvýšenie produktivity a efektívnosti poľnohospodárskej výroby.
- Sociálne faktory:
- Zamestnanosť: Pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve môže signalizovať nízku atraktivitu tohto sektora pre mladú generáciu a odliv kvalifikovanej pracovnej sily.
- Vzdelanie a kvalifikácia: Úroveň vzdelania a kvalifikácie poľnohospodárov a pracovníkov v poľnohospodárstve má priamy vplyv na ich schopnosť implementovať moderné technológie a postupy.
- Životný štýl: Zmena životného štýlu a preferencie spotrebiteľov (napr. dopyt po biopotravinách) môžu ovplyvniť štruktúru poľnohospodárskej výroby.
- Environmentálne faktory:
- Klimatické zmeny: Zmena klímy, extrémne poveternostné javy (suchá, povodne, mrazy) a výskyt nových škodcov a chorôb môžu negatívne ovplyvniť úrodu a produkciu.
- Kvalita pôdy a vody: Degradácia pôdy, znečistenie vody a strata biodiverzity môžu znižovať produktivitu poľnohospodárstva.
- Udržateľné poľnohospodárstvo: Dôraz na udržateľné poľnohospodárske postupy, ktoré minimalizujú negatívny dopad na životné prostredie, môže zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť sektora.
- Legislatívne a politické faktory:
- Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP): SPP stanovuje pravidlá a podmienky pre poľnohospodárstvo v EÚ a má významný vplyv na slovenské poľnohospodárstvo.
- Národná legislatíva: Národná legislatíva upravuje vlastnícke vzťahy k pôde, podmienky podnikania v poľnohospodárstve, ochranu životného prostredia a ďalšie aspekty.
- Politická stabilita a predvídateľnosť: Stabilné a predvídateľné politické prostredie je dôležité pre investície a dlhodobé plánovanie v poľnohospodárstve.
Stratégie na zvýšenie podielu poľnohospodárstva na HDP
Na základe analýzy faktorov ovplyvňujúcich podiel poľnohospodárstva na HDP možno navrhnúť nasledovné stratégie:
Zvýšenie konkurencieschopnosti
- Podpora inovácií a modernizácie: Investície do výskumu a vývoja, moderných technológií (napr. precízne poľnohospodárstvo, automatizácia) a infraštruktúry (zavlažovacie systémy, sklady) môžu zvýšiť produktivitu a efektívnosť poľnohospodárskej výroby.
- Zlepšenie kvality a pridanej hodnoty: Zameranie sa na produkciu kvalitných potravín s vyššou pridanou hodnotou (napr. spracované produkty, regionálne značky) môže zvýšiť ziskovosť a konkurencieschopnosť.
- Podpora mladých poľnohospodárov: Programy na podporu začínajúcich mladých poľnohospodárov, vrátane finančnej podpory, poradenstva a prístupu k pôde, sú kľúčové pre obnovu a inovácie v sektore.
- Rozvoj agroturizmu a vidieckych oblastí: Diversifikácia poľnohospodárskych podnikov o agroturistické aktivity môže priniesť dodatočné príjmy a podporiť rozvoj vidieckych oblastí.
Efektívne využívanie podporných mechanizmov
Slovenskí poľnohospodári môžu každoročne žiadať o priame podpory (priame platby a vybrané opatrenia programu rozvoja vidieka), ktoré sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ, prechodné vnútroštátne platby sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR.
Priame platby sú súčasťou I. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky a predstavujú priamu podporu a stabilizáciu príjmov poľnohospodárov financovanú EÚ zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF).
Jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť na základe žiadosti žiadateľovi, ktorý spĺňa tzv. minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb (ďalej len „minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb“), t. j. • dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu poľnohospodárskej plochy s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom.
Platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie sa poskytuje na poľnohospodársku plochu využívanú jedným žiadateľom a vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov o výmere najmenej 1 ha, pričom žiadateľ je povinný dodržiavať postupy, ktoré prispievajú k zlepšeniu klimatických podmienok a sú prospešné pre životné prostredie.
Platba na pestovanie vybraných druhov ovocia s veľmi vysokou prácnosťou sa poskytne na výmeru poľnohospodárskej plochy, ak je vedená v registri ovocných sadov podľa osobitného predpisu a spĺňa podmienku minimálneho počtu kusov životaschopných jedincov na 1 ha ovocného sadu. Vybranými druhmi ovocia s veľmi vysokou prácnosťou sú hrušky a jablká.
Platba na pestovanie rajčiakov sa poskytne žiadateľovi, ktorý obhospodaruje poľnohospodársku plochu, na ktorú možno poskytnúť podporu, vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov na území Slovenskej republiky a na ktorej žiadateľ v príslušnom kalendárnom roku pestuje rajčiaky.
Žiadatelia o priame platby sú povinní plniť pravidlá krížového plnenia, ktoré pozostávajú z požiadaviek hospodárstva (PH) a noriem pre dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (DPEP). Rozdelené sú do troch oblastí - životné prostredie, zmena klímy a dobrý poľnohospodársky stav pôdy; verejné zdravie a zdravie zvierat a rastlín; a dobré životné podmienky zvierat. Cieľom krížového plnenia je prispieť k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva prostredníctvom lepšej informovanosti na strane prijímateľov o potrebe dodržiavania týchto základných pravidiel.
Žiadateľ predkladá žiadosť od termínu určeného vo výzve zverejnenej platobnou agentúrou na jej webovom sídle najneskôr do 15. mája príslušného kalendárneho roka formou tzv. elektronickej žiadosti.
Prechodné vnútroštátne platby sa riadia ustanoveniami nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov.
V roku 2024 budú poľnohospodári po prvýkrát možnosť získať podporu na komerčné poistenie z fondov Európskej únie prostredníctvom Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) 2023 - 2027. Ide o projektovú intervenciu č. 76.1 s názvom „Finančné príspevky na komerčné poistné schémy v poľnohospodárstve“, ktorá je financovaná v pomere 64 % z fondov EÚ a 36 % zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Podpora sa bude vzťahovať na poistné zmluvy, ktoré sú účinné v deň podania žiadosti o príspevok, týkajú sa roku 2025 a spĺňajú podmienky uvedené v intervencii 76.1. Poistné musí byť zároveň uhradené najneskôr v deň podania žiadosti.
Nový Strategický Plán SPP (SP SPP 2023 - 2027), ktorý nahradil pôvodný Program rozvoja vidieka, dáva poľnohospodárom a potravinárom možnosť uchádzať sa o významnú investičnú podporu. V rámci nových intervencií môžu mladí poľnohospodári, samostatne hospodáriaci roľníci, ale aj spracovateľské podniky nájsť aktuálne možnosti.
Investičné príležitosti a financovanie
Spoločnosť SZRB síce dotácie neposkytuje, avšak ponúka výhodné úverové produkty, ktoré ich môžu vhodne doplniť a pomôcť vám preklenúť obdobie do vyplatenia priamej podpory alebo rozšíriť vaše investičné možnosti.
- POĽNOúver - preklenovací úver na vyrovnanie rozdielu medzi úhradou nákladov a vyplatením priamej podpory z PPA.
- FlexiAGRO - flexibilný úver na prevádzkové aj investičné potreby a bez nutnosti dokladovania účelu.
- MOJA PÔDA - úver na kúpu poľnohospodárskej pôdy so splatnosťou až na 30 rokov.
Aktuálne výzvy a informácie o dotáciách nájdete na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vo februári 2026 otvorila dve kľúčové investičné výzvy s celkovou alokáciou 92 miliónov eur:
- Intervencia 75.1 - Mladí poľnohospodári: Výzva zameraná na začatie činnosti a rozvoj mladých farmárov. Na túto výzvu je vyčlenených 57 miliónov eur.
- Intervencia 73.7 - Spracovatelia: Podpora investícií do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch (mäsový, mliečny, pekárenský priemysel a iné) s celkovou alokáciou 35 miliónov eur.
Pre obe výzvy platí, že žiadateľ musí byť podnikateľom ku dňu predloženia žiadosti.
Mladí poľnohospodári čerpajú paušálnu sumu na realizáciu svojho podnikateľského plánu, ktorá je vo výške 100 000 €. Príspevok sa vypláca v dvoch splátkach.
Spracovatelia: Výška príspevku závisí od veľkosti podniku a regiónu (intenzita pomoci). Celková suma určená pre túto výzvu je 35 miliónov eur.
Žiadosti sa podávajú výlučne elektronicky prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému (IMS).
Plán obnovy a odolnosti stanovuje ucelený balík reforiem a investícií, ktoré sa budú realizovať do roku 2026 a ktoré budú podporené z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Plán tvoria investície a reformy, ktoré budú riešiť výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra. REPowerEU je nová kapitola plánu obnovy, vďaka ktorej Slovensko získa ďalšie prostriedky na nové zelené opatrenia.
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je hlavný prvok nástroja NextGenerationEU, z ktorého sa poskytujú úvery a granty vo výške 650 miliárd eur na podporu reforiem a investícií realizovaných krajinami EÚ. Konečný maximálny finančný príspevok pre Slovensko po prepočte predstavuje 6,007 miliárd eur v grantoch.
Plán obnovy a odolnosti musí zahŕňať minimálne 20% výdavkov súvisiacich s digitalizáciou a minimálne 37% výdavkov súvisiacich s klímou.
Pre čerpanie prostriedkov z plánu obnovy je kľúčové plnenie tzv. míľnikov a cieľov. Ide o kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele, ktoré bude Slovensko reportovať Európskej komisii dvakrát ročne.
NIKA - Národná implementačná a koordinačná autorita plní široké spektrum úloh pri implementácii plánu obnovy, komunikuje s Európskou komisiou, usmerňuje rezorty a ostatné orgány štátnej správy.
Poľnohospodárstvo a agropotravinárstvo neboli súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k týmto oblastiam pre Slovensko nevydávala svoje odporúčania, ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy. Nie všetko je možné financovať z plánu obnovy aj vzhľadom na obmedzené financie.
tags: #ako #mozno #zvysit #sucasny #prispevok #polnohospodarstva