Pojmy ako invalidný dôchodok, ťažké zdravotné postihnutie alebo miera poklesu schopnosti pracovať sú pre mnohých nejasné a často zamieňané. Je dôležité rozlišovať medzi nimi, keďže ovplyvňujú rôzne nároky a sociálne dávky. Invalidný dôchodok sa týka kompenzácie straty príjmu z dôvodu invalidity, zatiaľ čo ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP) sa sústreďuje na mieru funkčnej poruchy a nárok na kompenzačné príspevky.
Čo je invalidný dôchodok a kto naň má nárok?
Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má ľuďom, ktorí z dôvodu invalidity stratili čiastočne alebo úplne schopnosť pracovať, sčasti nahradiť ich príjem pred vznikom invalidity. Občan je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav musí trvať aspoň jeden rok.
Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne posudzuje zdravotný stav poistenca na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Tú možno potom zvýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. Pri posudzovaní poklesu schopnosti pracovať sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
Prvým krokom k získaniu invalidného dôchodku je podanie písomnej žiadosti v Sociálnej poisťovni v mieste trvalého bydliska. K žiadosti je potrebné priložiť: občiansky preukaz alebo cestovný pas, tlačivo Prehliadka Zisťovacia - Kontrolná (vyplnené a potvrdené ošetrujúcim lekárom), doklad o ukončení vzdelania, vojenskú knižku a rodné listy detí. Presné informácie dostanete v Sociálnej poisťovni.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentá sa nesčítavajú. Možno ich však zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať.
Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Ak v prílohe č. 4 zákona nie je uvedené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa takého zdravotného postihnutia, ktoré je z funkčného hľadiska najviac porovnateľné.
Prehľad miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
| Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť | Popis |
|---|---|
| Viac ako 70 % | Úplná invalidita, ktorá znemožňuje vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. |
| Viac ako 40 %, ale najviac 70 % | Čiastočná invalidita, ktorá umožňuje vykonávať len obmedzenú zárobkovú činnosť. |
| Menej ako 40 % | Nie je nárok na invalidný dôchodok. |
Zmeny v legislatíve a ich vplyv na invalidných dôchodcov
Na základe Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa od 1. januára 2004 invalidita posudzuje na základe miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa Prílohy č. 4 zákona vyjadrením v percentách. Podľa § 263 tohto zákona malo byť postupne preskúmané trvanie invalidity u všetkých osôb, ktoré boli uznané za čiastočne invalidné alebo invalidné podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006, ktorý nadobudol účinnosť 19. júla 2006, právna úprava preskúmavania trvania invalidity založená na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Preto boli odseky 2 a 4 až 7 § 263 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení vyhlásené za neplatné.
Na základe tohto nálezu prijala Národná rada SR novelu zákona o sociálnom poistení (č. 529/2006 Z.z.), ktorou s účinnosťou od 1. októbra 2006 stratili účinnosť vyššie citované odseky § 263 a zákon sa okrem iného doplnil o § 263a a 263b. Preskúmavanie trvania invalidity bolo zastavené.
U osôb, ktoré boli uznané za čiastočne invalidné alebo za invalidné pred 1. januárom 2004, sa čiastočná invalidita alebo invalidita naďalej posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Pokiaľ takýmto osobám v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 vydala Sociálna poisťovňa doklad o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, takýto doklad rozhodnutím Ústavného súdu stratil platnosť.
Určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u osôb s nárokom pred rokom 2004
Keďže súčasná legislatíva definuje pojem invalidity stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pojem „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ sa vyskytuje v mnohých ďalších právnych predpisoch, bolo potrebné legislatívne riešiť určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u tých osôb, u ktorých to už nemôže byť stanovené rozhodnutím posudkového útvaru Sociálnej poisťovne. Za tým účelom bol do § 263a zaradený ods. 12 s nasledovným textom:
- Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 %.
- Poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť menej ako 70 %.
Občania, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa opakovane stretávali na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny s požiadavkou ich zamestnancov, aby predložili potvrdenie Sociálnej poisťovne o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Napriek tomu, že znenie § 263a ods. 12 zákona o sociálnom poistení jasne určuje, že pre túto skupinu invalidných občanov je dokladom preukazujúcim mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť doklad o poberaní čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku, trvali zamestnanci úradov na doklade, na ktorom je percentuálna výška miery poklesu uvedená.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vydalo usmernenie, podľa ktorého žiadateľa o príplatok k prídavku, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, posudzujú ako občana s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Žiadateľ, ktorý preukáže, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, bude považovaný za občana, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 70%.
Invalidný dôchodok vs. Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP)
Invalidný dôchodok nemá s ťažkým zdravotným postihnutím nič spoločné. Či je niekto invalidný, alebo nie, nemá vplyv na to, či má, alebo nemá nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ak je však niekto uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, nedostáva žiadnu pravidelnú dávku. O vydaní preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby rozhodujú úrady práce a tento človek napriek istému hendikepu nedostáva žiadnu náhradu mzdy. Môže však dostať peňažný príspevok na kompenzáciu.
Predpokladom toho, že bude človek uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, je, že jeho zdravotné postihnutie má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 percent. „Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov,“ vysvetlila hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová. „Žiadosť o vydanie preukazu osoby s ŤZP, ako aj žiadosť o parkovací preukaz sa podáva spolu s vyplneným tlačivom Lekársky nález.“
Výpočet invalidného dôchodku a potrebné obdobie poistenia
Pre získanie invalidného dôchodku je potrebné splniť podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity. Tento počet rokov sa líši v závislosti od veku poistenca.
Tabuľka potrebných rokov dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok:
| Vek poistenca | Potrebné roky dôchodkového poistenia |
|---|---|
| Do 20 rokov | Menej ako 1 rok (ak ide o invalida z mladosti) |
| 20 - 24 rokov | Najmenej 2 roky |
| 24 - 28 rokov | Najmenej 3 roky |
| 28 - 34 rokov | Najmenej 4 roky |
| 34 - 40 rokov | Najmenej 5 rokov |
| 40 - 45 rokov | Najmenej 6 rokov |
| Nad 45 rokov | Najmenej 7 rokov |
Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.
Ako sa vypočíta suma invalidného dôchodku?
Suma invalidného dôchodku sa určí takto: 0,9616 × 41,3261 × 11,9379 × 50 % = 237,30 eura.
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov. Podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa.
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, je daná v súlade s § 73 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
Príklady výpočtu invalidného dôchodku
Príklad 1: Pán Ivan (nar. 1995), pokles schopnosti pracovať o viac ako 70 %
Pán Ivan (28 rokov) má ku dňu vzniku invalidity (3.8.2023) 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. Pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok si dodatočne doplatil poistné za obdobie nezamestnanosti (od 1.3.2021 do 30.9.2021). Po doplnení potrebných období a zohľadnení pripočítaného obdobia sa suma jeho invalidného dôchodku určí v súlade s § 73 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
Príklad 2: Pani Ivana (nar. 1992), pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 %, ale najviac 70 %
Pani Ivana (31 rokov) má ku dňu vzniku invalidity (3.8.2023) 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov. Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
Príklad 3: Pán Igor (invalid z mladosti, nar. 2005), pokles schopnosti pracovať o 75 %
Pán Igor (18 rokov) je invalid z mladosti s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. K 3.8.2023 (deň dovŕšenia 18 rokov a vznik nároku) získal len krátke obdobie dôchodkového poistenia. V jeho prípade sa neprihliada na splnenie podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Pripočítané obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 46 rokov. Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
Zľavy a valorizácia invalidného dôchodku
Úľavy na poistnom sa vzťahujú iba na tie zdravotne ťažko postihnuté osoby, ktoré sú poberateľmi invalidného dôchodku zo Sociálnej poisťovne. Na uplatnenie úľavy nie je dostačujúce priznanie ťažkého zdravotného postihnutia z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úľava sa uplatňuje pri riadnom pracovnom pomere až pri miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, zamestnanec ani zamestnávateľ v takom prípade neplatia poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Ak poberateľ invalidného dôchodku dovŕši dôchodkový vek, môže (ale nemusí) požiadať o starobný dôchodok. K žiadosti o starobný dôchodok prikladá už len doklady, ktoré neboli v minulosti priložené k žiadosti o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu v zákonnej lehote 60 dní od podania žiadosti vypočíta výšku starobného dôchodku, porovná ju s vyplácaným invalidným dôchodkom a bude mu vyplácať dôchodok, ktorý je vyšší.
Invalidné dôchodky sa valorizujú, teda zvyšujú, k 1. januáru príslušného roka. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.