Novela Zákonníka práce priniesla okrem zmien účinných od 1.3.2021 týkajúcich sa finančného príspevku na stravovanie, telepráce a domáckej práce a brigádovania osôb starších ako 15 rokov aj ďalšiu výraznú zmenu, ktorá vchádza do účinnosti od 1.1.2022. Touto zmenou je možnosť zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom nad 65 rokov a zároveň mu vznikol aj nárok na starobný dôchodok.
Výpoveď zo strany zamestnávateľa
Od 1.1.2022 pribudne v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce umožňujúcom zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi nové písmeno - „f) zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok“. Zároveň dochádza k zmene súvisiacich ustanovení Zákonníka práce, a to tých, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru dohodou a odstupného.
Aktualizácia: V stredu, 15.12.2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý umožňoval zamestnávateľom po 1.1.2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť.
Čo ak nemám nárok na starobný dôchodok? Nie. Obe podmienky, a síce podmienka veku a podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok musia byť splnené súčasne.
Čo pre mňa znamená, ak mi dá po 1.1.2022 zamestnávateľ podľa § 63 ods. Ak Vám dá zamestnávateľ výpoveď podľa tohto ustanovenia, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Vám bola výpoveď doručená, Vám začína plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak ste však pre zamestnávateľa odpracovali viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace, počas ktorých by ste u zamestnávateľa mali ešte zotrvať a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Ak by ste nezotrvali počas plynutia výpovednej doby u svojho zamestnávateľa, tento má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, ak ste sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.
Ukončenie pracovného pomeru dohodou
Zamestnávateľ mi nechce dať výpoveď, ale chce, aby som s ním podpísal dohodu o ukončení pracovného pomeru. Mám nárok na odstupné? Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
Zabezpečenie kvalifikácie zamestnanca
Mal som so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu vo vzťahu k môjmu zvyšovaniu kvalifikácie, ale chce so mnou ukončiť pracovný pomer pred uplynutím doby, po ktorú som sa u neho zaviazal zotrvať. Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
Nárok na odchodné
Otázka: Odchodné po skončení pracovného pomeru
Dobrý deň, zamestnancovi skončil pracovný pomer dohodou dňa 5.6.2024 (na žiadosť zamestnanca). Zamestnanec je čiastočný invalidný dôchodca (60 %). Dňa 6.6.2024 dosiahol dôchodkový vek a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. O jeho priznanie požiadal v Sociálnej poisťovni dňa 10.6.2024. Má zamestnanec nárok na odchodné, ak v čase skončenia pracovného pomeru nespĺňal podmienku nároku na starobný dôchodok a nárok naň mu vznikol až nasledujúci deň po ukončení pracovného pomeru? Od neho mám informáciu, že mu odchodné patrí, keď doniesol potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, že žiadal do 10 dní od skončenia pracovného pomeru.
Dobrý deň, zamestnancovi patrí odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Z vašej otázky vyplýva, že zamestnanec požiadal o starobný dôchodok dňa 10.6.2024, teda do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, čo spĺňa podmienky uvedené v zákone. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie SP o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť. Teda zamestnanec má na odchodné nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Táto interpretácia je podporovaná znením § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Je teda možné uviesť, že informácia, ktorú zamestnanec poskytol, je správna.
Po 20 rokoch som ukončil pracovný pomer výpoveďou. Mám 70 rokov, takže už niekoľko rokov poberám dôchodok. Mám nárok podľa § 76 na odchodné. V zákone je uvedené, že výška odchodného sa určuje z priemerného zárobku. Z akého obdobia sa počíta tento priemer? Posledný rok pracujem už len na polovičný úväzok.
Odchodné upravuje ust. Podľa § 76a ide o zákonný nárok najmenej vo výške Vášho priemerného mesačného zárobku, spravidla pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok (resp. pri predčasnom starobnom dôchodku pri splnení osobitných podmienok). Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa Vášho týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).
Dobrý deň, som pracujúci dôchodca. Mám dvoch zamestnávateľov. U prvého zamestnávateľa mám nižší príjem a končím pracovný pomer. Prvý zamestnávateľ tvrdí, že odchodné mi musí vyplatiť on, keďže ide o prvý odchod do dôchodku. Ja by som si však vzhľadom na výšku príjmu radšej uplatnil odchodné neskôr u druhého zamestnávateľa.
Odpoveď advokáta na pracovné právo: Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že odchodné v zmysle ust. § 76a/ Zákonníka práce je jednorazová dávka, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak máte viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer. Ak teda najskôr skončíte pracovný pomer u prvého zamestnávateľa (s nižším príjmom), nárok na odchodné Vám vznikne práve tam a druhý zamestnávateľ Vám už ani nemôže vyplatiť odchodné. Ak by ste chceli získať odchodné od druhého zamestnávateľa (s vyšším príjmom), museli by ste najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u prvého zamestnávateľa. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce. Odporúčam zvážiť, či je možné zmeniť poradie ukončenia pracovných pomerov, ak je to pre Vás výhodnejšie.
Dobrý deň, mám nárok na odchodné? Pracovala som v spoločnosti od 5.6.2023 a pracovný pomer som ukončila dohodou k 31.1.2025. Poberala som čiastočný invalidný dôchodok (60 %) pred 5.6.2023. V tom čase mi po troch rokoch prehodnocovali zdravotný stav. Rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne mi prišlo až vo februári 2024, pričom mi schválili 75 % ZŤP spätne od 10.5.2023.
Odpoveď advokáta na pracovné právo: Dobrý deň, vo veci uvádzame, že základná právna úprava odchodného je upravená v ust. (4/ Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia § 76a/ ods.
Dobrý deň, otec podal u zamestnávateľa výpoveď k 31. 12. 2024. Od júla 2024 je už starobným dôchodcom. Má nárok na vyplatenie odchodného z pracovného pomeru, ak oň požiadal? Od 1. 1. 2025 má u zamestnávateľa dohodu o vykonaní práce na tri týždne. Malo by mu to byť vyplatené pri ukončení hlavného pracovného pomeru, alebo až pri ukončení dohody?
Odpoveď advokáta na pracovné právo: Dobrý deň, odchodné sa vypláca vždy pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Podľa § 76a ods.
Dobrý deň, máme zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok od 26.04.2023 vydaním rozhodnutia zo dňa 12.06.2023. K 30.04.2023 pracoval v jednej našej spoločnosti, ale o tejto skutočnosti sme nevedeli a nevieme ani, kedy podal žiadosť o dôchodok. Ku dňu skončenia pracovného pomeru k 30.4.2023 sme mu odstupné nevyplatili. Od 01.05.2023 pracuje v našej druhej spoločnosti, v ktorej nám oznámil 10.7.2023, že je poberateľom starobného dôchodku. K 31.12.2024 s ním ukončujeme pracovný pomer pre nadbytočnosť. Máme mu z tohto pomeru vyplatiť odstupné, alebo má požiadať predchádzajúcu spoločnosť o vyplatenie odstupného (v ktorej pracoval do 30.04.2023)?
po správnosti, pri končení pracovného pomeru ku koncu aprílu, malo byť zamestnancovi vyplatené odchodné. Podľa § 76a ods.
Majú dôchodky vplyv na odchod do dôchodku?
Predčasný starobný dôchodok a odchodné
Vzniká zamestnancovi nárok na odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku?
Dobrý deň, bola som zamestnaná u jedného zamestnávateľa 10 rokov. Podala som žiadosť o predčasný starobný dôchodok. Mám nárok na odchodné vo výške trojnásobku mojej priemernej mzdy alebo nie?
Podľa § 76a ods. Ak splníte tieto podmienky máte nárok na odchodné. Jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj viac.
Žiadosť o vyplatenie odchodného
Na odchodné má zamestnanec nárok len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dôchodku je potrebné pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Minimálna výška odchodného je zvyčajne v sume priemerného mesačného zárobku, ak nebolo dohodnuté inak. Podľa Zákonníka práce, nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Dôvody ukončenia pracovného pomeru z dôvodu veku
Z uvedeného znenia novely Zákonníka práce vyplýva, že tieto dve podmienky, čiže dosiahnutie veku 65 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku, musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne. Zamestnanec má taktiež nárok na odstupné, ktorého výška je Zákonníkom práce odstupňovaná taktiež podľa počtu odpracovaných rokov. Avšak v prípade ukončenia pracovného pomeru z dôvodu dosiahnutia veku zamestnancom nemá zamestnávateľ tzv.
Uvedená novela Zákonníka práce, čiže zakotvenie možnosti zamestnávateľa ukončiť so zamestnancom pracovný pomer z dôvodu veku, nie je novinkou v slovenskom právnom poriadku. Od roku 2017 je dosiahnutie veku 65 rokov dôvodom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom rozpačitých postojov tak laickej, ako aj odbornej verejnosti k zakotveniu tohto výpovedného dôvodu je fakt, že jednou zo základných zásad, na ktorých je postavený Zákonník práce, je zásada zákazu diskriminácie. Podľa § 13 ods. Odstránenie diskriminácie zamestnancov z dôvodu veku bolo riešené aj na úrovni Európskej únie, a to najmä v sekundárnom práve EÚ formou prijatia smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej len „smernica“). Článok 6 smernice však upravuje odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní podľa veku. Podľa tohto článku môžu členské štáty stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
V tomto prípade bolo zakotvenie nového výpovedného dôvodu do Zákonníka práce tým, že ide o podporu celkovej zamestnanosti, medzigeneračnú výmenu zamestnancov na pracovisku, zlepšenie zamestnávania mladých ľudí - absolventov vysokých a stredných škôl, ako aj zníženie celkovej nezamestnanosti.
V tejto súvislosti by sme chceli poukázať na to, že právne úpravy niektorých štátov EÚ síce obsahujú odlišný prístup k skončeniu pracovného pomeru a jeho podmienkam pri zamestnancoch, ktorí dosiahli určitý, resp. Napríklad v Írsku zamestnanec starší ako 66 rokov nemá v prípade skončenia pracovného pomeru nárok na odstupné. Pracovný pomer zamestnancov vo Švédsku, ktorí dosiahli vek 67 rokov, sa končí uplynutím výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca bez ohľadu na to, ako dlho trval ich pracovný pomer u zamestnávateľa. Vo Veľkej Británii nemôžu zamestnanci starší ako 65 rokov namietať pri skončení pracovného pomeru nespravodlivé ukončenie pracovného pomeru súdnou alebo inou cestou. Možno tak konštatovať, že v rámci európskych štátov a ich právnych poriadkov sa uplatňuje odlišný prístup vo vzťahu k zamestnancom, ktorí dosiahli dôchodkový, resp. Zakotvenie priamo nového všeobecného výpovedného dôvodu, ktorým je dosiahnutie veku 65 rokov zamestnanca a súčasne veku vzniku nároku na starobný dôchodok je v tomto porovnaní podľa nášho názoru reštriktívnejším opatrením. Stále však zostáva na vôli zamestnávateľov, či tento výpovedný dôvod využijú alebo nie.
