Ako poznáme mentálne reprezentácie a psychické procesy

Psychológia, rozsiahla veda zaoberajúca sa štúdiom ľudskej psychiky, prežívania a správania, neustále odhaľuje komplexnosť našej mysle. Pre porozumenie tejto komplexnosti je kľúčové preskúmať základné koncepty, ako sú mentálne reprezentácie, mentálne schémy a rôzne psychologické procesy. Tento článok sa zameriava na definície týchto pojmov, ich charakteristiky a vzájomné prepojenie, pričom sa dotýka aj zaujímavých oblastí ako je humor a jeho vplyv na mentálne procesy.

Čo sú mentálne reprezentácie?

Predstavy sa definujú ako mentálne obrazy objektov, udalostí, miest a javov, ktoré nie sú priamo dostupné zmyslom (Sternberg, 2002). Na rozdiel od vnemov sú predstavy menej jasné, fragmentárnejšie a nestálejšie. Predstavivosť sa týka mentálnych reprezentácií vo všetkých druhoch zmyslov. Väčšina výskumov sa zameriava na zrakové predstavy (Sternberg, 2002). Súvisí to s tým, že zrakové vnímanie tvorí 80% vnímania človeka.

Typy predstáv

Podľa vzťahu k skúsenosti vymedzujeme dva druhy predstáv (Sternberg, 2002):

• Empirické: Ak máme reálnu skúsenosť s vecou, ktorú si predstavujeme - napr. si predstavte, aké to bolo, keď ste prvý raz prišli na strednú školu.
• Fantazijné: Ak s predmetom predstavy nemáme senzorickú skúsenosť - napr. si môžete predstaviť, aké by to asi bolo plaviť sa po Amazonke. Skúsenosti môžeme čerpať z filmov, obrázkov, príbehov, ktoré nám niekto rozprával.

Slovenský psychológ Daniel et al. (2003) uvádza, že u niektorých ľudí môže dominovať iná ako zraková predstava, napriek všeobecnému nastaveniu prijímať informácie zrakom. Sú ľudia, ktorí si skôr vybavia vôňu ruže ako jej farbu. V takom prípade môže prevládať čuchový typ mentálnej reprezentácie predstáv.

Využitie predstáv v každodennom živote

Predstavy sú využiteľné v mnohých situáciách. Minulé zážitky si môžeme vytiahnuť ako predstavy v prípade oddychu, keď si na ne chceme zaspomínať. Alebo v prípade ťažších chvíľ, keď si chceme doplniť emočný svet o príjemné emócie. Ambivalencia je jedným zo základných znakov emócií (Daniel et al., 2003), kedy prežívame zmes príjemných, neutrálnych aj nepríjemných emócií naraz.

Ak prežívame čisto negatívne emócie, napr. rozčúlenie a nepokoj, je pravá chvíľa na peknú predstavu. Odporúča sa najskôr upokojiť sa hlbokým nádychom/výdychom alebo odísť preč do druhej miestnosti a vrátiť sa pokojnejší. Po upokojení si už viete vybaviť peknú predstavu. Na upokojenie je vhodná aj tzv. "balkónová technika" od mediátora Williama Uryho, kedy si v náročnej situácii predstavíte, že idete na balkón, čo pomáha získať mentálny odstup a upokojenie.

Mentálne reprezentácie a budúcnosť

Predstavy sa týkajú aj budúcnosti. Je dôležité klásť si otázky typu „Kde sa vidíte o 5 rokov?“, najmä pri výbere kariéry alebo v osobných vzťahoch. Explicitné vyjadrenie implicitných očakávaní v partnerských vzťahoch môže predísť mnohým nedorozumeniam.

Odporúča sa tiež aplikovať negatívnu vizualizáciu, ktorú používali stoici (Salzberger, 2022). Predstaviť si, čo sa môže negatívne stať, nás chráni od negatívnych emócií ako sklamanie alebo rozhorčenosť.

Vizuálna predstavivosť a vnímanie

Mnohými výskumami je overené, že vizuálna predstavivosť nie je identická so zrakovým vnímaním (Paivio, 1990). Psychológ Allan Paivio tvrdil, že predstavy nie sú rovnaké ako vnemy. Avšak, vytvárame predstavy, ktoré sú s vnemami funkčne ekvivalentné. Podľa hypotézy funkčnej ekvivalencie sú predstavy analógie fyzikálnych vnemov.

Príkladom na vyskúšanie uvádza Sternberg (2002, s. 147): „Predstavte si, že v priestore pred vami pláva ľadová kryha. Vo svojej predstave uchopte jej ľavý predný dolný roh ľavou rukou, pravý zadný horný roh rukou pravou. Predstavte si, že rohy držíte a pritom kryhou otáčate tak, aby sa roh vo vašej ľavej ruke ocitol priamo pod rohom vo vašej pravej ruke (akoby ste vytvorili vertikálnu os, okolo ktorej sa kryha otočí).“

Humor ako objekt psychologického skúmania

Humor, univerzálny prejav ľudskej kultúry a správania, si len v posledných rokoch získava uznanie v experimentálnej psychológii ako základný aspekt ľudského správania. Historicky bol humor často vnímaný negatívne, spájaný s povýšenectvom, vulgárnosťou alebo chápaný ako obranný mechanizmus.

S nástupom pozitívnej psychológie sa pohľad na humor zmenil. Humor sa začal vnímať ako pozitívna črta a silná stránka osobnosti, ktorá môže zlepšovať vzťahy, prehlbovať intimitu a pomáhať zvládať stres. Spolu s vďačnosťou, nádejou a duchovnosťou, zmysel pre humor patrí do skupiny charakteristík, ktoré pozitívni psychológovia nazývajú transcendencia alebo prekročenie samého seba, čo nám pomáha vytvárať spojenie so svetom a preukázať plnohodnotný život.

Kognitívne aspekty humoru

Porozumenie a tvorba humorných situácií vyžaduje komplexnú sekvenciu mentálnych operácií. Kognitívni psychológovia často používajú 3-štádiovú teóriu žartovania, ktorá zdôrazňuje potrebu mentálne si predstaviť, z čoho pozostáva vtip, a odhaliť rozpor vo viacnásobných vysvetleniach. Vedomosti jednotlivca sú organizované v štruktúrach mentálnej pamäti, ktoré nazývame schémy. Keď vidíme alebo myslíme na niečo, aktivuje sa relevantná schéma. Zábavná je subjektívna skúsenosť, ktorá prichádza ako výsledok najmenej dvoch nezhodných schém. Pri hovorených vtipoch, je druhá schéma často aktivovaná na konci v pointe.

Existujú najmenej dva dôvody, prečo niekedy nepochopíme nejaký vtip:

1. Pointa musí vytvárať inú mentálnu reprezentáciu, ktorá je v konflikte s tou, čo bola uvedená vo vtipe samotnom.
2. Keď sa vtip týka stereotypu, ktorý považujeme za útočný, môžeme byť neschopní potlačiť tieto ofenzívne prvky.

Pochopenie humoru je založené na kapacite pracovnej pamäti a kontrolných funkciách. Múdrosť je formou myslenia, rastie spolu s vekom a súvisí so subjektívnym prežívaním pohody. Je to unikátna ľudská schopnosť rozoberať čas, uvažovať o našej minulosti, prítomnosti a budúcnosti a predstavovať si rôzne detaily v týchto mentálnych reprezentáciách. Takisto aj pri humore je perspektíva času základom.

Mentálne modely a myslenie

Mentálne modely sú skratky nášho myslenia - zjednodušené predstavy o tom, ako svet funguje. Predstavte si ich ako súbor nástrojov, ktoré vám pomáhajú riešiť problémy, robiť lepšie rozhodnutia a vyhýbať sa chybám v uvažovaní.

Príklady mentálnych modelov:

• Najjednoduchšie vysvetlenie je často to správne.
• Naše predstavy o realite nie sú samotnou realitou. Musíme neustále porovnávať svoje mentálne mapy s realitou a opravovať ich.
• Extrémne výsledky majú tendenciu vracať sa späť k priemeru.
• Každý problém je súčasťou väčšieho systému.
• Každé rozhodnutie niečo stojí - aj to, čo si si nevybral.

Mentálne modely nie sú len pre elitu. Sú pre každého, kto chce myslieť jasnejšie, konať efektívnejšie a vidieť svet realistickejšie.

Neurovedecký pohľad na priestorovú reprezentáciu

Jednou z veľkých záhad súčasnej vedy je, ako aktivita mozgových buniek reprezentuje prostredie, objekty a vzťahy medzi nimi. Odpovedi na túto všeobecnú otázku sa môžeme priblížiť, ak sa sústredíme na špecifický problém - ako je v neurónovej aktivite mozgu cicavcov reprezentovaný priestor. Mozgová reprezentácia priestoru je pomerne detailne preskúmaná.

Typy neurónov a priestorové vzťahy

Boli objavené nervové bunky (neuróny) s fascinujúcimi vlastnosťami, ktorých aktivita odráža priestorové vzťahy:

• Miestne bunky: Sú aktívne, ak sa zviera nachádza v určitom mieste prostredia. Nachádzajú sa v časti mozgovej kôry zvanej hipokampus.
• Bunky smeru hlavy: Aktivujú sa podľa toho, ktorým smerom je orientovaná hlava zvieraťa, a vlastnosťami pripomínajú kompas. Tieto bunky signalizujú rovnaký smer hlavy bez ohľadu na polohu potkana v priestore.
• Mriežkové bunky: Ich aktivita je organizovaná do pravidelných priestorových obrazcov. Každá mriežková bunka má niekoľko aktivačných polí, na rozdiel od miestnych buniek, ktoré sa obyčajne aktivujú len v jednom mieste malej experimentálnej arény.

Neurónové dráhy a okruhy, ktoré sa podieľajú na priestorovej navigácii, môžu slúžiť ako modelový systém pre štúdium vyšších kognitívnych funkcií, vďaka ktorým my (a ďalšie živočíchy) vytvárame modely okolitého prostredia.

Navigačné stratégie a kognitívne mapy

V živočíšnej ríši existuje mnoho rôznych navigačných stratégií. Komplikovanejší typ navigácie vyžaduje mentálnu reprezentáciu prostredia, takzvanú kognitívnu mapu. Reprezentáciu založenú na kognitívnej mape, ktorá obsahuje miesta a priestorové vzťahy medzi nimi, používame vtedy, keď sa pohybujeme v prostredí, ktoré dobre poznáme, napríklad v známom meste. Už v prvej polovici 20. storočia bola vyslovená hypotéza, že aj niektoré zvieratá používajú k navigácii kognitívnu mapu.

Základné psychologické smery

Psychológia ako veda sa postupne vyvíjala a formovala rôzne smery, z ktorých každý má svoj vlastný prístup a metodológiu. Medzi najvýznamnejšie patria:

Psychické javy a ich charakteristika

Psychické javy sú javy psychickej reality, ktoré majú "vnútornú príslušnosť" k osobe, nazývanú intencionalita. Psychika jedinca utvárajú psychické procesy, stavy a vlastnosti. Psychika je funkciou nervovej sústavy, najmä mozgu, a v celostnej činnosti živých bytostí tvorí jednotu s fyziologickými procesmi organizmu.

Prežívanie a správanie

• Prežívanie: Vnútorné subjektívne dianie, ktoré sa pokladá za vedomie. Človek si ich uvedomuje len do určitej miery, preto rozlišujeme vedomé a nevedomé prežívanie.
• Správanie: Súhrn vonkajších prejavov, ktoré sú spracovaním a vyjadrením vnútornej situácie človeka. Zahŕňa všetky činnosti, pohyby, úkony, konanie, reakcie, reč, výrazy (červenanie, plač, smiech, zmeny v dýchaní, držaní tela).

Vedomie je vlastné iba človeku a vzniká v procese spoločenských vzťahov a činnosti. Je to najvyššia s rečou spojená funkcia mozgu. Nevedomie označuje momentálne neuvedomované, ale predtým vedome prežité zážitky.

Stupne vedomia

Stupne vedomia reprezentujú stav nervovej sústavy (mozgu) a majú rôzne úrovne, od afektu a jeho prežívania až po úplnú stratu vedomia (kómu).

• Afekt: Vedomie je vyplnené silnými emóciami.
• Hypnagogické stavy: Nedostatočná sústredenosť vnímania a pozornosti, voľné myšlienkové asociácie.
• Denné snenie: Vedomie je skoncentrované na vlastné myšlienky, predstavy, fantázie.
• Spánok: Takmer úplné obmedzenie uvedomovania seba samého a dejov z okolia.
• Kóma: Úplná strata vedomia, slabosť až vymiznutie motorických reakcií.

Zmenené stavy vedomia

Zmenené stavy vedomia zahŕňajú hypnózu a zastreté vedomie (mrákotný stav), ktoré sa prejavuje ako zastretie mysle, amnézia a rozšírené vedomie spojené s transpersonálnymi zážitkami.

• Hypnóza: Sugestívny stav zúženého bdelého vedomia podobného spánku s rôznymi stupňami (somnolencia, hypotaxia, somnambulizmus).
• Zastreté vedomie/mrákotný stav: Postihnutý koná inak, ako to zodpovedá jeho osobnosti, často spojené s amnéziou.
• Rozšírené vedomie: Spojené s transpersonálnymi zážitkami, subjekt prežíva akési odpútanie.

Klasifikácia psychických javov

Psychické javy možno rozdeliť na psychické procesy, stavy a vlastnosti.

• Psychické procesy: Dynamické javy, ktoré prebiehajú v čase a zahŕňajú poznávacie procesy (vnímanie, pamäť, myslenie, pozornosť, fantázia), citové procesy (emócie, city) a vôľové procesy (motivácia, rozhodovanie, konanie).
• Psychické stavy: Relatívne stabilné a dlhšie trvajúce prejavy psychiky, ktoré ovplyvňujú prežívanie a správanie človeka (nálada, emócie, aktivácia).
• Psychické vlastnosti: Trvalé charakteristiky osobnosti, ktoré ovplyvňujú správanie a prežívanie človeka (temperament, charakter, schopnosti).

Poznávacie procesy

Pociťovanie

Pociťovanie je základný poznávací proces, ktorý poskytuje informácie o vlastnostiach predmetov a javov a o zmenách v organizme prostredníctvom pocitov. Pocit je bezprostredný odraz jednotlivej vlastnosti predmetov a javov, ktorý pôsobí na zmyslové orgány (receptory) človeka.

Analyzátor je anatomicko-fyziologické zariadenie, ktoré sa skladá zo zmyslového orgánu, dostredivého nervu a príslušného centra v mozgu.

Vnímanie

Vnímanie vzniká spojením viacerých pocitov a je bezprostredným odrazom predmetov, vecí a javov ako celkov vo vedomí človeka. Vnímanie je poznávací proces, ktorý nielen prijíma informácie, ale ich aj spracováva. Zabezpečuje bezprostredný kontakt človeka s prostredím a je jedným zo základných psychických regulátorov. Proces vnímania sa uskutočňuje v 2 fázach: tvorí zmyslové vnímanie a kognitívne vnímanie.

Druhy vnemov zahŕňajú zrakové, sluchové, čuchové, chuťové, hmatové, vnímanie polohy a rovnováhy, tvaru a veľkosti predmetov, priestoru a vzdialenosti, času, orgánové vnímanie a vnímanie bolesti.

Pamäť a pozornosť

Pamäť ako taká bola centrom pozornosti už v stredoveku. Platón ju prirovnával s pečatnému vosku, do ktorého keď odtlačíme nejaký reliéf, ostane v ňom trvalý odtlačok. John Locke podnietil svojím dielom „O ľudskom rozume“ mnohých britských a sociálnych psychológov 18. a 19. storočia, keď ľudskú myseľ prirovnával k čistej nepopísanej doske - tabula rasa.

Pamäť je široký pojem pre to, čo nosíme v hlave. Má tri štádiá a viacero typov. Na výkon pamäte má vplyv aj vek človeka, zameranie pozornosti, motivácia, frekvencia opakovania, inteligencia, fyzický stav organizmu a niektoré choroby.

Amnézia je čiastočná alebo celková strata pamäte. Rozlišujeme anterogradnú amnéziu (problém s osvojovaním si nových informácií) a retrogradnú amnéziu (neschopnosť zapamätať si udalosti pred úrazom). Osobitným typom je infantilná (detská) amnézia, ktorá sa týka neschopnosti vybaviť si spomienky a udalosti z prvých troch rokov života.

S narastajúcim vekom stúpa riziko rôznych ochorení, napr. Alzheimerova choroba (ACH), ktorá je najbežnejšou formou demencie. Prevenciou je zachovávanie si plnej psychickej aktivity aj v dôchodcovskom veku, racionálna životospráva a dostatok vitamínov.

tags: #ake #pozname #mentalne #reprezentacie