Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. Počas PN má zamestnanec nárok na finančnú podporu vo forme náhrady príjmu a nemocenských dávok. Avšak, čo robiť, ak ste sa ocitli v situácii, že ste nedostali nemocenské dávky? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o problematike nemocenských dávok, podmienkach ich vyplácania a krokoch, ktoré môžete podniknúť, ak ste ich nedostali.
Čo je dočasná práceneschopnosť (PN)?
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. Prvý deň PN začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz.
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Podobne po skončení nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je potrebné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v 7-dňovej, resp. v 8-mesačnej ochrannej lehote.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.
Kto vypláca náhradu príjmu a nemocenské dávky?
Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Výška náhrady príjmu a nemocenských dávok:
- Zamestnanec:
- Prvé tri dni trvania PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- Štvrtý až štrnásty deň: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z DVZ.
- Od pätnásteho dňa: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z DVZ.
- Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):
- Prvé tri dni trvania PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
- Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- Prvé tri dni trvania PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
- Osoba v ochrannej lehote:
- Prvé tri dni trvania PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená maximálne 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Výpočet nemocenských dávok a rozhodujúce obdobie
Výška nemocenských dávok závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ). DVZ sa vypočíta z hrubej mzdy zamestnanca za rozhodujúce obdobie. Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Ak si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.
V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka.
Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.
2z - Systém a dávky nemocenského pojištění v ČR
Príklady výpočtu nemocenských dávok
- Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
- Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec bude dostávať od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
- Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max. suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. použije sa táto suma). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
- Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 5 mesiacov). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
- Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 3 mesiace). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
Postup pri vystavení PN a odovzdávaní dokladov
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. januára 2024 došlo k zásadným zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN). PN sa od tohto dátumu vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Papierová PN
Môže sa stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Čo robiť, ak ste nedostali nemocenské dávky?
Ak ste nedostali nemocenské dávky, je dôležité zistiť príčinu. Tu sú kroky, ktoré by ste mali podniknúť:
- Kontaktujte svojho zamestnávateľa: Zistite, či zamestnávateľ odoslal všetky potrebné dokumenty do Sociálnej poisťovne. Ak ste mali papierovú PN, uistite sa, že zamestnávateľ obdržal všetky diely PN.
- Kontaktujte Sociálnu poisťovňu: Zistite, či Sociálna poisťovňa obdržala všetky potrebné dokumenty a aký je stav vašej žiadosti o nemocenské dávky. Uistite sa, že všetky údaje sú správne a že PN je aktívna. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
- Preverte si rozhodujúce obdobie a DVZ: Skontrolujte, či bol správne vypočítaný váš denný vymeriavací základ (DVZ). Ak máte pochybnosti, požiadajte Sociálnu poisťovňu o preverenie.
- Podajte sťažnosť: Ak máte pocit, že ste boli nespravodlivo odmietnutí alebo že sa vaša žiadosť spracováva príliš dlho, môžete podať sťažnosť na Sociálnu poisťovňu.
- Právna pomoc: Ak sa vám nedarí vyriešiť problém sami, vyhľadajte právnu pomoc. Advokát alebo právny zástupca vám môže pomôcť s preskúmaním vášho prípadu a s podaním odvolania alebo žaloby. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.
Dĺžka trvania PN a povinnosti
Dĺžka trvania PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, majú svoje pravidlá a podmienky. Práceneschopnosť určuje ošetrujúci lekár. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Liečebný režim
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
- v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
- alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne
Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Kontroly dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Ukončenie PN a zmena lekára
Žiaden právny predpis nezakazuje osobám, ktoré boli uznané za dočasne práceneschopné, požiadať o ukončenie PN skôr, ako stanoví ošetrujúci lekár. Ak pacient chce sa vrátiť do práce, musí požiadať lekára, aby mu PN predčasne ukončil. Ak dôjde k zmene lekára počas trvania PN, "starý lekár" postúpi zdravotnú dokumentáciu pacienta "novému lekárovi", ktorý je oprávnený ukončiť PN. Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.
Nemocenské poistenie pre nezamestnaných
Strata zamestnania alebo dlhodobá neschopnosť nájsť si prácu môže byť náročná situácia. Ak sa k tomu pridajú zdravotné problémy, ako choroba alebo úraz, môže to vyvolať množstvo otázok. Jednou z nich je, či má nezamestnaný nárok na nemocenské dávky a či vôbec môže byť na PN (praceneschopný). Osobám, ktoré sú dlhodobo nezamestnané a ostanú práceneschopné, nárok na nemocenské nevznikne. Výnimkou je situácia, keď práceneschopnosť vznikne nezamestnanému v tzv. ochrannej lehote, ktorá spravidla trvá sedem dní po zániku nemocenského poistenia, teda po ukončení zamestnania. U tehotných je ochranná lehota 8 mesiacov.
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky pre nezamestnaných
Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí spĺňať základnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky pred vznikom práceneschopnosti musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Táto doba môže byť dosiahnutá kombináciou odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.
Ochranná lehota po ukončení zamestnania alebo podnikania
Dôležitým faktorom je aj čas, ktorý uplynul od ukončenia posledného pracovného pomeru alebo živnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda aj ukončení nemocenského poistenia, plynie tzv. ochranná lehota. Táto lehota trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť je potrebné nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je osoba evidovaná, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vystaví lekár.
Práceneschopnosť po uplynutí ochrannej lehoty
Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným až po uplynutí ochrannej lehoty, nárok na poberanie nemocenských dávok nevzniká. V takomto prípade je potrebné informovať úrad práce o tejto skutočnosti.
Súbeh nemocenského a dávky v nezamestnanosti
Nie je možné súčasne poberať nemocenské dávky a dávku v nezamestnanosti. Výška nemocenskej dávky je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Doba poberania nemocenského je obmedzená na maximálne 52 týždňov. Na druhej strane, výška dávky v nezamestnanosti je 50 % z vymeriavacieho základu a môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Čo robiť po skončení poberania dávky v nezamestnanosti a počas PN?
Ak poberáte dávku v nezamestnanosti a táto vám skončí počas trvania PN, je potrebné sa informovať o možnosti poberania dávky v hmotnej núdzi alebo príspevku na bývanie. V prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu je možné požiadať aj o aktivačný príspevok. Je však potrebné počítať s tým, že medzi skončením poberania dávky v nezamestnanosti a začatím poberania dávky v hmotnej núdzi môže byť jeden mesiac bez príjmu, pretože dávka v hmotnej núdzi sa vypláca až za mesiac, v ktorom osoba nemá žiadny príjem.
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Ak nezamestnaný spĺňa podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch, môže sa pred začiatkom PN prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie. V takomto prípade mu vznikne nárok na nemocenské dávky. Je potrebné sa informovať v Sociálnej poisťovni o podmienkach a výške odvodov pre dobrovoľné poistenie.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Ďalšie dôležité informácie
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.
Zmeny v odvodoch z odmien počas PN
Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
Nemocenské v iných štátoch EÚ alebo zmluvných štátoch
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.