Ak prídete o prácu, určite premýšľate, z čoho budete platiť účty, kým si nájdete nové zamestnanie. Našťastie existuje dávka v nezamestnanosti, známa aj pod názvom podpora v nezamestnanosti, ktorá pomáha preklenúť toto náročné obdobie. Samozrejme, ak splníte podmienky na jej poberanie. Viete, kto všetko má nárok a čo musíte splniť? Pripravili sme pre vás prehľad, ktorý vám pomôže, ak sa v takejto situácii práve nachádzate.
Čo sú dávky v nezamestnanosti?
Dávky v nezamestnanosti sú finančnou pomocou, ktorú poskytuje štát občanom, ktorí stratili zamestnanie a aktívne si hľadajú nové. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.
Podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti
Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí niekoľko kľúčových podmienok:
- Evidencia na úrade práce: Musíte sa zaregistrovať ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho trvalého bydliska. Nárok na dávku v nezamestnanosti vám vzniká odo dňa, keď vás úrad práce zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie (t.j. keď sa zaevidujete ako nezamestnaný). Inými slovami, podporu môžete začať poberať hneď od prvého dňa evidovanej nezamestnanosti.
- Doba poistenia: Hlavnou podmienkou na získanie podpory v nezamestnanosti je dostatočne dlhé obdobie poistenia v nezamestnanosti. Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti. Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov. Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Sociálna poisťovňa v takom prípade vydá rozhodnutie o nepriznaní dávky. Proti rozhodnutiu sa síce dá podať odvolanie, ale úspešné môže byť len vtedy, ak viete dodatočne preukázať nejaké obdobie poistenia navyše.
- Aktívne hľadanie práce: Musíte aktívne spolupracovať s úradom práce pri hľadaní nového zamestnania.
Kto platí poistenie v nezamestnanosti?
- Povinné poistenie: Povinné poistenie si platia zamestnanci - týka sa to nielen ľudí v trvalom pracovnom pomere, ale aj pracujúcich na dohody s pravidelnou odmenou. Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti.
- Dobrovoľné poistenie: Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti si môžu platiť najmä SZČO (živnostníci) a iné osoby, ktoré nie sú povinne poistené. Ak ste teda napríklad živnostník a chcete mať nárok na podporu, musíte sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a platiť si ho. Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.
Dôležité aspekty pri posudzovaní nároku:
- Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu.
- V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz.
- Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Výška dávky v nezamestnanosti
Výška podpory sa odvíja od vášho zárobku - štandardne ide o 50 % vášho priemerného hrubého príjmu (presnejšie 50 % z denného vymeriavacieho základu). Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.
Maximálna výška dávky:
Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.
Navrhované zmeny vo výške dávok od roku 2026:
Všetky informácie popísané vyššie sú aktuálne platné v roku 2025. Od roku 2026 by mali nastať zmeny, ktoré boli predstavené v rámci opatrení z tretieho konsolidačného balíčka. Navrhované zmeny sa týkajú aj poberania dávky v nezamestnanosti. V praxi to má vyzerať tak, že v prvom až treťom mesiaci poberania podpory zostáva výška dávky nezmenená, teda 50 %. V štvrtom mesiaci by to malo byť 40 %, v piatom mesiaci 30 % a v šiestom mesiaci iba 20 % z denného vymeriavacieho základu. Tým chce štát motivovať ľudí k tomu, aby si nové zamestnanie našli rýchlejšie ako doteraz.
Obdobie poberania dávky
Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najviac 6 mesiacov od zaevidovania sa na úrade práce. Toto 6-mesačné podporné obdobie plynie v podstate nepretržite. Podporné obdobie 6 mesiacov je pre všetkých rovnaké - zákon v súčasnosti nerozlišuje dĺžku podpory podľa veku ani počtu odpracovaných rokov. Po uplynutí šiestich mesiacov podpora definitívne končí.
Opätovný nárok na dávku:
Môže nastať situácia, že síce máte nárok na podporu 6 mesiacov, ale nájdete si novú prácu skôr. V tom prípade prestávate byť nezamestnaným a výplata podpory sa logicky zastaví (Sociálna poisťovňa ju ukončí dňom, keď vás úrad vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie). Dobrou správou je, že o ňu nemusíte prísť. Podľa zákona platí, že ak vás vyradili z evidencie počas poberania dávky a do dvoch rokov sa opätovne zaevidujete na úrade práce, máte nárok poberať podporu ďalej - a to len za zostávajúce obdobie do uplynutia 6-mesačného podporného obdobia. Jednoducho povedané, dočerpáte si zvyšné mesiace podpory, ktoré vám zostali.
Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.
Jednorazové vyplatenie dávky:
Existuje tiež možnosť dať si nevyčerpanú podporu vyplatiť jednorazovo, no v takom prípade už neskôr nebudete môcť nič dočerpávať. Ak ste podporu poberali minimálne 3 mesiace a zamestnali ste sa, môžete Sociálnu poisťovňu požiadať, aby vám naraz vyplatila 50 % z dávky za zostávajúcu nevyčerpanú časť podporného obdobia. Dostanete tak „polovicu zvyšku“ peňazí naraz. Druhú polovicu už potom nedostanete, ani keby ste do dvoch rokov znova prišli o prácu. Túto možnosť preto zvážte - hodí sa napríklad v situácii, keď už neplánujete zostať na Slovensku alebo v dohľadnej dobe meniť zamestnanie, a zvyšnú podporu by ste inak nechali „prepadnúť“ štátu. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ako požiadať o dávky v nezamestnanosti
Prvým krokom k získaniu podpory je registrácia na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Prihlásiť sa na úrad práce je dobrovoľné, nie je to zákonná povinnosť, avšak pokiaľ tak neurobíte, musíte si ako nezamestnaná osoba sami platiť zdravotné poistenie. Ak zmeškáte túto 10-dňovú lehotu, úrad vás zaeviduje až odo dňa podania žiadosti, čiže ak napríklad prídete na úrad až mesiac po výpovedi, podpora vám pôjde až od toho dňa a za predchádzajúci mesiac už spätne nedostanete nič.
Postup podania žiadosti:
- Registrácia na úrade práce: Navštívte príslušný úrad práce (podľa miesta trvalého bydliska) alebo podajte žiadosť elektronicky cez portál Slovensko.sk. Pri registrácii na úrade práce zároveň žiadate o dávku v nezamestnanosti - nemusia sa podávať dve osobitné žiadosti. Úrad práce totiž odošle potrebné údaje Sociálnej poisťovni.
- Potrebné dokumenty: K žiadosti na úrade si prineste občiansky preukaz a dokument o ukončení pracovného pomeru (napr. kópiu výpovede či dohody o skončení, prípadne zápočtový list). K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
- Vyplnenie žiadosti: Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne.
- Spätné uplatnenie dávky: Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.
Časté chyby a čo ľudia nevedia
- Dohody s nepravidelným príjmom: Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti.
- SZČO a poistenie v nezamestnanosti: Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili.
- Skrátený úväzok: Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.
Povinnosti poberateľa dávok v nezamestnanosti
Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.
V prípade nemoci:
V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Vyradenie z evidencie úradu práce:
K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.).
Typy absencií a ich vplyv na poistenie
Počas pracovnoprávneho vzťahu môže nastať situácia, kedy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradné voľno, pracovné voľno, na ktoré má zamestnanec nárok v zmysle zákona, pracovné voľno, o ktoré zamestnanec zamestnávateľa požiada, alebo neplatené voľno z dôvodu účasti na štrajku. Tiež môže nastať situácia, kedy sa zamestnanec svojvoľne nedostaví do práce, čím mu vznikne neospravedlnená absencia.
Náhradné voľno:
Náhradné voľno poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za dobu práce nadčas, ak sa na tom vzájomne dohodli. Náhradné voľno je poskytované zamestnancovi bez náhrady mzdy.
Pracovné voľno zákonné:
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy v zmysle ZP č. 311/2001 Z. z. Pracovné voľno zákonné sa poskytuje bez náhrady mzdy, na tie dni, ktoré poskytol zamestnávateľ zamestnancovi napr. na výkon verejných funkcií, občianskych povinností, iný výkon vo všeobecnom záujme. Počas pracovného voľna zákonného je zamestnávateľ povinný zaslať Prerušenie poistenia na sociálnu poisťovňu, pričom v poli Dôvod je potrebné uviesť kód 1. Do zdravotnej poisťovne je zamestnávateľ povinný nahlásiť Zmenu platiteľa poistného kódom 2N.
Pracovné voľno žiadané:
Pracovné voľno žiadané sa zadáva na tie pracovné dni (bez náhrady mzdy), o ktoré zamestnanec zamestnávateľa požiada. Za dobu neplateného voľna je zamestnávateľ povinný zaslať prerušenie poistenia do sociálnej poisťovne, pričom v poli dôvod prerušenia sa uvedie 1 a zmenu platiteľa poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne kódom 2N.
Neospravedlnená absencia:
Rozumie sa neospravedlnená absencia v práci. Situácia nastáva vtedy, ak zamestnanec nenastúpi do práce a zamestnávateľovi neoznámi dôvod neprítomnosti v práci, čo môže viesť k rozviazaniu pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Za dobu neospravedlnenej absencie je zamestnávateľ povinný zaslať prerušenie poistenia do sociálnej poisťovne, pričom v poli dôvod prerušenia sa uvedie 3 a zmenu platiteľa poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne kódom 2N.
Štrajk:
Ak sa zamestnanec v zmysle kolektívnej zmluvy zúčastní štrajku (s výnimkou nezákonného štrajku), tak na účely dôchodkového poistenia sa považuje tento čas za výkon práce a dobu zamestnania. Na takto zaevidovaný deň sa pozerá ako na ospravedlnenú absenciu v práci. Za tento čas nedostane zamestnanec mzdu, avšak tento čas sa započíta do jeho pracovnej doby a bude sa započítavať aj na účely dôchodkového zabezpečenia na Evidenčnom liste dôchodkového poistenia. V zmysle § 26 Zákona o sociálnom poistení sa poistné na sociálne poistenie neprerušuje.
Sabbatical:
Je pracovná prestávka, ktorá trvá napríklad dva mesiace, poprípade aj celý jeden rok. Túto formu oddychu využívajú ľudia, ktorí radi pracujú ale sú unavení a vyčerpaní a potrebujú sa tzv. „zresetovať“ - potrebujú si fyzicky ale hlavne psychicky oddýchnuť a načerpať nové sily na ďalšiu prácu a rozsah klasického počtu dní dovolenky im na to nepostačuje. U nás ešte táto forma benefitu zo strany zamestnávateľa nie je veľmi rozšírená. V prípade sabbaticalu nepredpokladám, že by si zamestnanec hľadal nové pracovné miesto, nakoľko sabbatical je riešený formou súhlasu (uvoľnenia) z pracovného pomeru zamestnávateľa a po ukončení sabbaticalu sa zamestnanec zväčša vracia na svoje pracovné miesto.