V súčasnom svete, kde sa stretávame s rôznymi výzvami na trhu práce, je dôležité venovať pozornosť občanom so zdravotným postihnutím a hľadať spôsoby, ako ich aktívne zapojiť do pracovného procesu. Zákony a predpisy na Slovensku vytvárajú právny rámec na podporu zamestnávania týchto občanov a snažia sa im zabezpečiť vhodné pracovné podmienky. Tento článok sa zameriava na podmienky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím (ZTP) s dôrazom na invalidných občanov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 % a prácu v chránených dielňach.
Legislatívny rámec zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
Snaha o zapojenie občanov so zdravotným postihnutím do pracovného procesu je podporená viacerými zákonmi. Kľúčovým je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý bol v priebehu rokov novelizovaný s cieľom zlepšiť možnosti uplatnenia sa tejto skupiny občanov na trhu práce. Medzi ďalšie dôležité právne predpisy patria:
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý definuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím (§ 158 a 159).
- Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý umožňuje zamestnávateľom využívať určité výhody pri zamestnávaní zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou (§ 12).
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý upravuje invaliditu a s ňou súvisiace nároky.
- Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Definícia občana so zdravotným postihnutím a invalidita
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to človek, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.
Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z.
Nárok na invalidný dôchodok
Nárok na invalidný dôchodok vzniká fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou a má potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Výška zárobku taktiež nie je obmedzená. Poberateľ invalidného dôchodku teda môže vykonávať zárobkovú činnosť bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity).
Preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím
Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, vydáva príslušný orgán preukaz. Funkčná porucha je definovaná ako nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý trvá dlhšie ako 1 rok. Mieru funkčnej poruchy na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudzuje posudkový lekár úradu práce, ktorý určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.
Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím
Právne povinnosti zamestnávateľa sa vzťahujú na zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektoru. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím. V takom prípade máte povinnosť zamestnať 3,2 % ťažko zdravotne postihnutých zamestnancov z priemeru všetkých evidovaných zamestnancov za rok.
- Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu získanie potrebnej kvalifikácie.
- Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mohol dosahovať rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci.
- Zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase.
Plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP
Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti.
Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%) sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávateľ túto povinnosť preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak zamestnávateľ nezamestnáva občana so ZP a túto povinnosť neplní ani náhradným plnením, je povinný za každého občana so ZP, ktorý zamestnávateľovi chýba do splnenia povinného podielu zamestnávania občanov so ZP najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka zaplatiť úradu práce odvod. V prípade, že zamestnávateľ si uvedenú povinnosť nesplní, musí raz ročne (najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka) zaplatiť príslušnému úradu práce určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu.
Náhradné plnenie povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca predložením fotokópie dokladu o zadaní zákazky (objednávka, resp. zmluva), fotokópie dokladu o zaplatení a dokladov preukazujúcich oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti (napr. fotokópia dokladu o priznaní postavenia integračného podniku, chránenej dielne, chráneného pracoviska).
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti v danom okrese. V Bratislavskom kraji príspevok predstavuje 25 % z celkovej ceny práce zamestnanca (mzda plus odvody), v okresoch s nezamestnanosťou nižšou alebo rovnakou ako je celoslovenský priemer je výška príspevku 30 % a v okresoch s vyššou nezamestnanosťou je to 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca mesačne.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov
Zamestnávatelia v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú povinnosť podať Ročný výkaz plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2020 v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok (§ 63 ods. 5, § 64 ods. 8). Počas trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktorý je vyhlásený vládou Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID -19, sa tento termín predlžuje do 30. júna.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny každoročne (v mesiacoch január, február) zasiela zamestnávateľom (s viac ako 20 zamestnancami), ktorým vznikla povinnosť zamestnávať občanov so ZP v predchádzajúcom roku informácie v sprievodnom liste o povinnosti zamestnávania občanov so ZP, ktorého súčasťou je aj tlačivo Ročného výkazu s poučením.
Chránené dielne a pracoviská
Jedným z nástrojov štátu v tejto oblasti je podpora vytvárania chránených pracovísk a dielní. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 percent občanov so zdravotným postihnutím. Zdriaďovacie osoby majú povinnosť viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú v ňom zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Na poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jedného človeka so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Zriaďovanie chránených pracovísk a dielní
Chránené pracovisko sa zriaďuje na zamestnanie jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý nie je schopný nájsť si zamestnanie na trhu práce. Chránené pracovisko je možné zriadiť aj v byte či dome, v prenajatom priestore na základe nájomnej zmluvy.
Chránenú dielňu môže zriadiť fyzická (aj občan so ŤZP) aj právnická osoba (s.r.o., občianske združenie, živnostník, atď.). Chránená dielňa sa zriaďuje na zamestnanie viacerých občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na trhu práce, počet osôb s ŤZP musí byť v chránenej dielni minimálne 50 %.
O priznanie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občanov so zdravotným postihnutím. Súčasťou žiadosti je popis pracovnej činnosti, popis umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne, je povinná predložiť úradu aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Postavenie chránenej dielne priznáva úrad na dobu neurčitú.
Príspevky na podporu zamestnávania v chránených dielňach
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Úrad práce poskytuje príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v dielňach. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, úhradu poistného na sociálne poistenie a úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Odvody do zdravotnej poisťovne a sociálne poistenie
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie
Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
Minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov (od 1. januára 2025)
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov nasledovne:
- 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
- 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Pomoc v práci - pracovný asistent
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.
Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby. Zamestnávateľ alebo SZČO môže požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru
Zákonník práce chráni zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ potrebuje na platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom vopred udelený súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.
Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru
Zákonník práce obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom v určitých prípadoch. Súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný pri skončení pracovného pomeru dohodou, okamžitom skončení pracovného pomeru alebo skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Taktiež sa tento súhlas nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.
Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Napríklad ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času.