Sociálny konflikt a jeho význam v spoločnosti a sociálnej práci

Sociálny konflikt je všadeprítomný jav, ktorý sprevádza ľudskú spoločnosť od jej počiatkov. Predstavuje stret záujmov, hodnôt alebo cieľov medzi jednotlivcami, skupinami alebo dokonca celými spoločnosťami. Napriek tomu mnohokrát reagujeme na druhých neprimerane. Pochopenie sociálneho konfliktu je kľúčové pre sociálnu prácu, sociológiu a ďalšie spoločenské vedy, ktoré sa snažia analyzovať a riešiť problémy spoločnosti.

Konflikty sú prirodzenou súčasťou života a stretávajú nás všade, kde ľudia navzájom určitým spôsobom prichádzajú do kontaktu a spolupracujú. Konflikt je vyjadrený zápas medzi nezávislými stranami založený na nerovnakom vnímaní toho istého cieľa. Objavujúci sa spor je rozhovor, v ktorom diskutujúci zistia, že sa objavili veci, ktoré nevedia vyriešiť k obojstrannej spokojnosti. Spor môže prerásť do konfliktu, pričom strany veľmi často prestanú spolu komunikovať alebo sa začnú vzájomne urážať.

Konflikt je istý druh sociálnej interakcie, ktorý prebieha, keď zúčastnené strany smerujú k rôznym cieľom, ale dosiahnutie cieľa jednou stranou zabraňuje iným stranám dosiahnuť svoj cieľ. Iná definícia popisuje konflikt ako situáciu, v ktorej je subjekt postavený pred viaceré možnosti. Atypický je stav napätia pri rozhodovaní, alebo moment, keď naň pôsobia dve rovnaké, ale protikladné alebo nesúhlasné sily.

Vo všeobecnosti konflikt je významným zdrojom spoločenského pohybu a spoločenskej zmeny. Je to zrážka dvoch alebo viacerých navzájom nezlučiteľných záujmov, postojov, tendencií. Je väčšinou sprevádzaný výraznými zápornými emóciami. Môže nastať medzi dvomi kladnými alebo dvoma zápornými aktivitami, alebo medzi kladnou a zápornou aktivitou. Cieľom konfliktu je nevyhnutnosť niečo získať, alebo naopak, niečoho sa zbaviť, či už chtiac alebo nechtiac.

Teoretické prístupy k sociálnemu konfliktu

V sociológii existujú rôzne teoretické prístupy, ktoré sa snažia vysvetliť podstatu a príčiny sociálneho konfliktu. Dve hlavné teórie v tejto oblasti sú:

• Teória sociálneho konsenzu: Táto teória zdôrazňuje súhlas a zhodu ako základné piliere spoločnosti. Predpokladá, že spoločnosť funguje vďaka vzájomnej sociálnej odkázanosti ľudí, ktorí spolupracujú a vytvárajú rôzne sociálne skupiny. Podľa zástancov tejto teórie sa spoločnosť nerozpadne vďaka uvedomelému alebo neuvedomelému procesu sebaregulácie, v ktorom jednotlivé časti plnia svoje funkcie a prispievajú k fungovaniu a integrite celku.
• Teória sociálneho konfliktu: Na rozdiel od teórie konsenzu táto teória tvrdí, že akékoľvek usporiadanie spoločnosti je výhodné len pre časť jej členov, zatiaľ čo ostatní sú k nemu donútení. Spoločnosť produkuje konflikt, v ktorom proti sebe stoja sociálne skupiny a súperia o nadvládu. Výsledky tohto konfliktu rozhodujú o spôsobe usporiadania spoločnosti. Marxova myšlienka sociálnej revolúcie je s touto teóriou úzko spojená.

Prejavy sociálneho konfliktu

Sociálny konflikt sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach spoločnosti.

Triedny boj

Tento pojem, ktorý preslávil Karl Marx, označuje rozpor medzi dvoma hlavnými spoločenskými triedami existujúcimi v každej spoločensko-ekonomickej formácii (napr. otrok-otrokár, feudál-poddaný, buržoázia-proletariát). Každá z týchto tried obhajuje vlastné záujmy, čo vedie k neustálemu napätiu a konfliktu. Tento typ konfliktu sa môže vyskytovať v rôznych oblastiach života, napríklad v politike, ekonomike alebo kultúre.

Konflikt generácií

Tento konflikt vychádza z odlišnej hodnotovej orientácie určitých generácií, ktoré žijú v úzkych rodinných vzťahoch. Príkladom môže byť konflikt medzi starou matkou a vnučkou. Najtypickejším príkladom pre oblasť sociálnej práce je tzv. generačný konflikt, ktorý vychádza z odlišnej hodnotovej orientácie určitých generácií, ktoré žijú v úzkych rodinných vzťahoch napríklad babka - vnučka.

Sociálna nerovnosť

Sociálna nerovnosť je jedným z aspektov sociálnej stratifikácie a patrí medzi veľké témy sociologického myslenia. Podľa marxizmu je sociálna nerovnosť charakteristickou črtou triednej spoločnosti a vzniká na základe inštitúcie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov.

Sociálny konflikt a sociálna práca

Sociálna práca sa zaoberá riešením sociálnych problémov, ktoré často vznikajú v dôsledku sociálneho konfliktu. Sociálny konflikt je nesúlad, nezhoda, rozpor, stretnutie až zrážka medzi dvoma aktérmi (jednotlivec - jednotlivec alebo jednotlivec - prostredie). Na sociálny konflikt z pohľadu sociálnej práce môžeme pozerať ako na určité „protirečenia“, ktoré vznikajú medzi dvoma alebo viacerými sociálnymi subjektami. Sú to vzťahy, ktoré majú rozpor v cieľoch. Konflikt je namierený vždy proti cieľom a hodnotám niekoho alebo niečoho.

Dôležitým nástrojom sociálnej práce je sociálna diagnóza, ktorá sa zameriava na zistenie príčin vzniku sociálneho problému a jeho vzájomných súvislostí. Sociálna diagnóza zahŕňa vývojový proces a životnú históriu klienta a slúži na stanovenie cieľov a plánu sociálnej intervencie. Sociálna diagnostika je zameraná na osobnosť klienta v jeho bio-psycho-sociálnej jednote a jeho sociálne prostredie, ktorého je súčasťou.

Sociálna diagnóza sa formuje od prvého kontaktu s klientom a je prítomná počas celého kontaktu sociálneho pracovníka s klientom. Každá nová situácia (úspešná či neúspešná) dopĺňa informácie o klientovi - čiže dopĺňa jeho diagnózu.

Hlavným cieľom sociálnej diagnostiky nie je jej produkt - sociálna diagnóza, ktorá pôsobí ako „triedič“ klientov do určitých skupín napr.: alkoholik, nezamestnaný, bezdomovec, ... ale vlastné stanovenie adekvátnych foriem pomoci klientovi, ako aj miery tejto pomoci, ktorá má byť poskytnutá. Sociálna diagnostika a sociálna diagnóza sa používa nielen pri práci s jedným klientom, ale rovnako túto metódu používame i u skupinových klientov, ako sú rodina, skupina, komunita, spoločnosť.

Vždy je potrebné stanoviť pri riešení sociálnych problémov, príčiny vzniku a vzájomných súvislostí problémov. Sociálny pracovník tiež zohľadňuje sociálnu oblasť a sociálnu sféru, ktoré ovplyvňujú činnosť subjektov (štátna sféra, verejná sféra, súkromná sféra), ktoré prerozdeľujú sociálne blaho v spoločnosti.

Vymedzenie pojmov

• Sociálny problém: je situácia, ktorú vníma ten, kto sa v nej ocitol ako obtiažnu, ťažko zvládnuteľnú až neriešiteľnú. Vzniká vtedy, keď jednotlivec, skupina, rodina alebo komunita nemôže realizovať spoločnosťou akceptované potreby (bývanie, stravovanie, vzdelávanie, zamestnanie,...). Sociálny problém je chápaný ako spoločensky uznaná alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiaducu. Spoločnosť si uvedomuje, že sociálny problém si vyžaduje korektívne vyrovnávacie opatrenia, ktoré by mali byť vykonané danou spoločnosťou. Sociálny problém odráža aj vnútorný stav spoločnosti. Sociálna práca je vo svojej podstate spoločenskou odpoveďou na sociálne problémy v spoločnosti. Sociálna práca sociálny problém definuje a teoreticky sa o sociálny problém i zaujíma. Status sociálneho problému je daný nutnosťou riešenia, obyčajne prostriedkami vonkajšieho inštitucionálneho zásahu (výchovného, politického, hygienického, zdravotníckeho a iného). Hranice medzi normálnou situáciou a sociálnym problémom závisia od rozvoja spoločnosti, sociálnych noriem a legislatívy v danej spoločnosti. Ak je sociálnemu pracovníkovi prezentovaná určitá situácia ako sociálny problém, je povinný ho akceptovať, ale následne preverí všetky sociálne podmienky a overí stanoviská hodnotení jednotlivých odborníkov, aby nedošlo k traumatizovaniu klienta (jednotlivca, rodiny, skupiny, komunity).
• Sociálny konflikt: je nesúlad, nezhoda, rozpor, stretnutie až zrážka medzi dvoma aktérmi (jednotlivec - jednotlivec alebo jednotlivec - prostredie). Na sociálny konflikt z pohľadu sociálnej práce môžeme pozerať ako na určité „protirečenia“, ktoré vznikajú medzi dvoma alebo viacerými sociálnymi subjektami. Sú to vzťahy, ktoré majú rozpor v cieľoch. Konflikt je namierený vždy proti cieľom, hodnotám niekoho alebo ničoho.
• Sociálna diagnóza: je komplexné zistenie príčin vzniku sociálneho problému a jeho vzájomných súvislostí. Do sociálnej diagnózy je zahrnutý vývojový proces a životná história klienta. Tieto poznatky sociálny pracovník využíva pri stanovení cieľov a plánu sociálnej intervencie. Sociálna diagnostika je zameraná na osobnosť klienta v jeho bio-psycho-sociálnej jednote a jeho sociálne prostredie, ktorého je súčasťou.
• Sociálna oblasť a sociálna sféra: ovplyvňovaním činnosti subjektov sociálnej sféry (štátna sféra, verejná sféra, súkromná sféra), ktoré prerozdeľujú sociálne blaho (dobro) v spoločnosti podľa určitého dohodnutého mechanizmu (sociálno-zabezpečovací model až sociálno-paternalistický model, poisťovací model) sociálne odkázaným jednotlivcom (užšie občanom SR).

Riešenie sociálneho konfliktu

Riešenie sociálneho konfliktu je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pochopenie jeho príčin a prejavov. Medzi hlavné metódy patria:

• Negociácia: Negociácia je proces, v ktorom sa strany konfliktu snažia dosiahnuť dohodu, ktorá uspokojí ich potreby a záujmy.
• Mediácia: Mediácia je proces, v ktorom neutrálna tretia strana pomáha stranám konfliktu dosiahnuť dohodu. Zložitá situácia nastáva, keď je tretie osoba naviazaná na obe strany. A tu môže byť aj on, ktorého láska, záväzok alebo zvyk robí rovnako dôverným voči obom, postihnutý konfliktom - oveľa väčšmi než by bol naklonený jednej strane. Nebezpečenstvo sa zvyšuje, pretože rovnováha jeho záujmov, ktoré sa nenahýnajú v oboch smeroch, obyčajne nevedú k úspešnému sprostredkovaniu, až kým nezlyhá a na povrch nevypláva niekoľko nedostatkov jednej alebo druhej strany. Deje sa to pri mnohých veľkých rodinných sporoch. Rovnaká vzdialenosť už spomínanej tretej osoby od oboch sporných strán, čo znamená jeho nestrannosť, môže vypomôcť obom pri relatívnej uvoľnenosti. Naproti tomu táto osoba, ktorá je nestranná, pretože je rovnako blízko k obom, môže už spomenutú uvoľnenosť dosiahnuť pomerne ťažko a osobne to preňho môže byť kvôli dualizmu pocitov veľmi bolestivé. Najčastejšie sa sklon k nestrannosti objavuje u ľudí, ktorí sú intelektuálne najschopnejšími. Skutočný intelekt nachádza klady a zápory v každej oblasti. Jeho objektívna súdnosť neprináša výhodu ani jednej strane. Toto je dôvod, prečo niekedy najinteligentnejší jedinci nemajú veľký vplyv na rozhodnutia v sporoch, hoci by to bolo vhodné.
• Arbitráž: Arbitráž je proces, v ktorom neutrálna tretia strana rozhoduje o výsledku konfliktu. Už ako bolo naznačené, nestrannosť tretej osoby sa často využíva pri urovnávaní sporov (arbitráž). Pri zvolení tretej osoby (arbitra) sa obe strany vzdávajú tohto konečného rozhodnutia. Zmier je zosobnený v arbitrovi, preto sa mu obe strany podriaďujú od začiatku. Jeho výber predpokladá väčšiu subjektívnu dôveru v jeho objektivitu, nech urobí akékoľvek rozhodnutie. Výsledkom, len ak obe strany majú dôveru v nestrannosť arbitra. Po tom všetkom, čo tu bolo povedané, môžeme tvrdiť, že existencia tretej osoby umožňuje udržanie skupiny. Ako predstaviteľ intelektu konfrontuje dve strany konfliktu, ktoré sú proti sebe vedené skôr vôľou a citmi. Dopĺňa ich pri utváraní psychologickej jednoty v skupinovom živote. Na druhej strane tlmí vášne tých druhých.
• Súdne konanie: Súdne konanie je proces, v ktorom o výsledku konfliktu rozhoduje súd.

Sociálna zmena a konflikt

Sociálna zmena je neoddeliteľne spojená so sociálnym konfliktom. Zmena sociálneho usporiadania spoločnosti, či už politická alebo ekonomická, často vzniká v dôsledku konfliktu medzi rôznymi skupinami alebo triedami. Sociálna práca je vo svojej podstate spoločenskou odpoveďou na sociálne problémy v spoločnosti. Sociálna práca sociálny problém definuje a teoreticky sa o sociálny problém i zaujíma. Zároveň aj naznačuje ako ho riešiť, volí určité stratégie a inštitúcie, ktoré budú konkrétne sociálne opatrenia realizovať.

Hranice medzi normálnou situáciou a sociálnym problémom závisia od rozvoja spoločnosti, sociálnych noriem a legislatívy v danej spoločnosti.

Konfliktné situácie v riadení

Každý riadiaci pracovník sa vo svojej praxi skôr, alebo neskôr stretne v situácii, keď bude musieť riešiť konfliktnú situáciu. Jedná sa predovšetkým o výsledok vysokého pracovného nasadenia zamestnancov a obavu o stratu pracovného miesta. Počet týchto konfliktov v poslednom období pribúda v zahraničí, ale aj u nás.

Konfliktné situácie môžeme rozdeliť z hľadiska vzťahov na:

• sociálno-právne
• riadiace

Podľa vzťahu k vonkajšiemu prostrediu môžeme deliť na:

• externé
• interné

Toto uvedené delenie je veľmi hrubé, lebo v praxi sa veľmi často prekrývajú. Sociálno-právne problémy necháme „na pokoji“ a budeme sa viac venovať konfliktom riadiacim. Tieto je možné rozdeliť podľa spôsobu vzniku na personálne, komunikačné a mikrokolektívne.

Komunikačné konflikty

Konflikty komunikačného charakteru vznikajú v dôsledku porúch pri prenose informácie od vrcholového managementu k radovým zamestnancom. Konflikty môžu vzniknúť v komunikačnom kanále behom prenosu, vlastným spracovaním informácie s následnou chybou interpretácie. Počas prenosu informácia môže stratiť svoju hodnotu, alebo v dnešnom dynamickom podnikateľskom svete každé zdržanie spôsobuje stratu informačnej hodnoty správy a tá potom stráca svoju aktuálnosť! Radoví pracovníci sú potom následne zaplavovaní protichodnými príkazmi. To potom vyvoláva napätie v celom kolektíve a prenášajú sa i na ostatných pracovníkov. Potom dochádza aj k narušeniu medzi managementom a zamestnancami.

Vplyv štýlu vedenia na konflikty

• Autoritatívny štýl vedenia: dáva prednosť presnému vymedzeniu kompetencií pracovníkov. Umožňuje bezproblémové vedenie podniku, lebo pracovníci zodpovedajú len za svoj úsek. Ostatní nechávajú v kompetencii svojich nadriadených a svoje názory si radšej nechávajú pre seba. Tí, ktorí si svoje názory a pripomienky nenechajú pre seba, sú v pozícii „rebelantov“ narušujúcich „pokojný“ chod podniku. Výsledkom je pasivita, trpké prijímanie evidentne nesprávnych rozhodnutí, strata motivácie navrhovať nové neotrepané postupy a celková profesionálna stagnácia zamestnancov.
• Liberálny štýl vedenia: sa snaží motivovať pracovníkov podielom na rozhodovacom procese pomocou tímovej práce. Vedúci nastoľuje problém, ktorý treba riešiť, a potom postu prenecháva tímu. On sám si ponecháva funkciu koordinátora a usmerňuje riešiteľský tím potrebným smerom. Rastie tak ich sebavedomie a iniciatíva, lebo sa bezprostredne podieľajú na rozhodnutiach vedenia a domáhajú sa aj väčších právomocí.

tags: #socialny #konflikt #referaty