Inštitút opatrovníctva v trestnom konaní zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní práv obzvlášť zraniteľných osôb, ktoré sa stali obeťami trestných činov. Slovenská advokátska komora (SAK) aktívne podporuje opatrenia, ktoré smerujú k posilneniu ochrany týchto osôb, najmä maloletých. Zároveň však poukazuje na určité nedostatky v aplikačnej praxi, ktoré sa týkajú právnej úpravy, komunikácie medzi subjektmi trestného konania a rozdielnej interpretácie účelu a obsahu tohto inštitútu.
Úvod do problematiky opatrovníctva v trestnom konaní
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva, predseda senátu (v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora) ustanoví poškodenému opatrovníka z radov advokátov. Inštitút opatrovníka - advokáta prináša do trestného konania odborné uplatňovanie práv poškodeného, ktorého práva nedokážu z rôznych príčin zabezpečiť jeho zákonní zástupcovia.
Inštitút opatrovníka je vnímaný ako prínosný predovšetkým v prípade násilných trestných činov, keď je obvinený niektorý z rodičov. V prípadoch, keď napríklad druhý rodič situáciu zľahčuje, má tendenciu chrániť druhého rodiča alebo partnera, a to aj v prípade, ak je aj on sám obeťou trestného činu (predovšetkým týranie blízkej a zverenej osoby), je zastúpenie zo strany advokáta žiaduce, aby sa skutok adekvátne prešetril a neopakoval aj vo vyššej intenzite.
Nech už dieťa participuje na trestnom konaní v akomkoľvek postavení (obvinený, svedok, poškodený), vždy je potrebné prihliadať na jeho vek, schopnosti, vlastnosti a potreby. Zákon o obetiach zaraďuje dieťa - obeť trestného činu - medzi obzvlášť zraniteľné osoby, a teda sa mu zakaždým poskytuje špecializovaná odborná pomoc. Potreba osobitnej ochrany a starostlivosti poskytovanej detským obetiam vyplýva z ich neukončeného vývoja a vzdelania, nedostatočnej skúsenosti, ako aj zo zvýšeného rizika ich druhotnej a opakovanej viktimizácie. Zastúpenie advokátom je však v mnohých prípadoch viac ako potrebné, keďže nesprávnym postupom a prístupom môže dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu práv daného dieťaťa, k jeho druhotnej/opakovanej viktimizácii alebo k ďalším škodám.
V prípadoch, ak právnická osoba nemá štatutárny orgán, nezvolí si zástupcu alebo jej nie je možné doručiť písomnosti, predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uznesením ustanoví právnickej osobe opatrovníka spravidla z radov advokátov. Inú osobu ako advokáta možno ustanoviť za opatrovníka len s jej súhlasom. Uznesenie o ustanovení opatrovníka sa doručuje ustanovenému opatrovníkovi a ak to povaha veci nevylučuje, aj právnickej osobe.
Legislatívny rámec a povinnosti advokáta - opatrovníka
Právny základ pre ustanovenie advokáta ako opatrovníka poškodenému v trestnom konaní je zakotvený v § 48 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, ak zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva, predseda senátu (v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora) ustanoví poškodenému opatrovníka z radov advokátov.
U advokáta sa pri výkone činnosti opatrovníka očakáva konať v záujme opatrovanca v kontexte dodržiavania povinností advokáta vyplývajúcich mu zo zákona o advokácii a z advokátskych predpisov, ktorými sú najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou.
Opatrovník - advokát uplatňuje práva poškodeného podľa Trestného poriadku:
- Uplatňuje nárok na náhradu škody; navrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.
- Robí návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie.
- Predkladá dôkazy.
- Nazerá do spisov.
- Zúčastňuje sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu.
- Vyjadruje sa k vykonaným dôkazom.
- Vykonáva právo záverečnej reči.
- Podáva opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom.
- Kedykoľvek v priebehu trestného konania sa informuje o stave trestného konania.
- Uplatňuje konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom.
- Žiada o poskytnutie informácie a) o prepustení alebo úteku obvineného z väzby, b) o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, c) o prerušení výkonu trestu odňatia slobody, d) o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, e) o zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie, alebo f) o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.
- Zákon mu tiež priznáva právo požiadať za poškodeného, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby mu bol ustanovený zástupca z radov advokátov - aj keď toto právo je kontraproduktívne, ak je opatrovníkom advokát.
- Právo, aby ho na úkony trestného konania sprevádzal dôverník.
- Zaistiť nárok až do pravdepodobnej výšky škody.
Práva poškodeného, na ktoré dohliada opatrovník
Opatrovník - advokát dohliada na dodržiavanie nasledovných práv, ktoré Trestný poriadok opatrovancovi priznáva:
- Umožnenie poškodenému plné uplatnenie jeho práv.
- Vedenie trestného konania s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému so zohľadnením jeho osobnej situácie, okamžitej potreby, veku, pohlavia, prípadného zdravotného postihnutia a jeho vyspelosti a zároveň plné rešpektovanie jeho fyzickej, mentálnej a morálnej integrity.
- V prípade, ak je opatrovanec vypočúvaný a je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu alebo rodinným príslušníkom takejto obete, aby bol výsluch vykonaný ohľaduplne tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať; aby ho viedla tá istá osoba.
- Ak je vypočúvaná obzvlášť zraniteľná obeť podľa osobitného predpisu, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej osobné vlastnosti, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej telesnú integritu alebo duševnú integritu, alebo ju vystaviť riziku druhotnej viktimizácie, aby bol k výsluchu pribratý psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu.
- Uplatnenie práva na tlmočníka a prekladateľa.
- Nezverejňovanie osobných údajov maloletých, mladistvých.
- Umožnenie poškodenému v prípadoch ustanovených Trestným poriadkom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním.
- Aby aj bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytol poškodenému informácie o obvinenom, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode.
- Aby poškodený bezdôvodne nezmenil svoje rozhodnutie o práve byť informovaný o skutočnostiach týkajúcich sa obvineného.
- Aby orgán činný v trestnom konaní a súd poškodeného riadne o jeho právach poučil a poskytol mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
- Aby bol nárok poškodeného až do pravdepodobnej výšky škody zaistený.
- Aby ak poškodený zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolil mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty.
- Aby bol upovedomený o začatí trestného stíhania, záverečnom preštudovaní spisu, podaní obžaloby a pod.
- Aby mohol uplatniť právo žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta.
- Možnosť uzavrieť zmier medzi obvineným a poškodeným, vyjadriť sa k dohode o vine a treste, zúčastniť sa na prerokovaní pred prokurátorom.
Spôsob ustanovovania advokátov za opatrovníkov
Slovenská advokátska komora (SAK) vedie zoznam advokátov ex offo, kam zapisuje advokátov na ich žiadosť. Tento zoznam SAK zasiela pravidelne okresným súdom, krajským súdom a Najvyššiemu súdu SR. Advokát si tiež môže vybrať odborné zameranie - opatrovníctvo maloletých v trestnom konaní - vo verejne prístupnom zozname odborných zameraní, ktorý SAK vedie podľa uznesenia P SAK č. 14/1/2012 o vedení verejného zoznamu odborného zamerania advokátov zapísaných v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Súdy postupujú pri ustanovovaní opatrovníkov v zásade výberom z týchto zoznamov, pričom pokiaľ nie je žiadny advokát dostupný, ustanovia aj iného advokáta.
Odmeňovanie advokátov - opatrovníkov
Podľa § 12 ods. 7 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov patrí advokátovi ustanovenému za opatrovníka na ochranu práv poškodeného odmena 200 eur za celé konanie. Ak advokát nezastupoval ako opatrovník oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50 % odmeny podľa prvej vety. Ak došlo k zániku zastupovania v odvolacom konaní alebo dovolacom konaní, odmena za zastupovanie pred súdom nižšieho stupňa sa neznižuje.
V prípade ustanovenia za opatrovníka viacerým takýmto osobám v jednom konaní sa odmena neurčuje v takejto výške za každú osobu, ale v zmysle § 13 ods. 2 sa znižuje o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Rozhodovacia prax nie je jednotná v tom, či takto určená odmena sa vypočíta ako súčet plnej odmeny za prvú zastupovanú osobu a polovice odmeny za druhú zastupovanú osobu, alebo ako polovica súčtu plnej odmeny za zastupovanie dvoch osôb. SAK považuje za správny prvý z uvedených postupov, pretože zmyslom ustanovenia § 13 ods. 2 riešiaceho zastupovanie dvoch osôb je v takomto prípade zohľadniť, že advokát zastupuje viac než jedného klienta, no zároveň za zastupovanie druhého klienta mu nemá patriť znova plná výška odmeny, ale znížená (o 50 %), pretože ide o spoločný úkon. Opačný záver by znamenal, že advokátovi patrí rovnaká odmena pri zastupovaní jedného, ako aj pri zastupovaní dvoch klientov, čo zjavne nezodpovedá účelu daného ustanovenia.
K takto určenej odmene patrí advokátovi za každý úkon právnej služby (definovaný vo vyhláške) režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3), a to bez ohľadu na počet klientov, pretože ide o jeden spoločný úkon pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Pokiaľ je úkon, na ktorom sa advokát zúčastní, vykonávaný v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou patrí náhrada za stratu času 1/60 výpočtového základu za každú začatú polhodinu, ako aj cestovné náhrady vo výške podľa predpisov o cestovných náhradách (spotrebované pohonné hmoty, amortizácia).
De lege ferenda: Pripravované zmeny v právnej úprave
Vzhľadom na povinnosti advokáta je participácia opatrovníka z radov advokátov širšia, ako možno predpokladal zákonodarca pri tvorbe pôvodného ustanovenia § 48 ods. 2 Trestného poriadku. S poukazom na potrebu presnejšej úpravy postavenia opatrovníka je v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripravený návrh na zmenu § 48 ods. 2 Trestného poriadku tak, že podľa navrhovanej úpravy ustanovený opatrovník z radov advokátov bude konať v rozsahu práv splnomocnenca poškodeného podľa § 54 Trestného poriadku.
Takisto podľa pripravovaného návrhu na zmenu § 48 ods. 2 Trestného poriadku orgán činný v trestnom konaní bude mať povinnosť upovedomovať v rámci prípravného konania trestných činov spáchaných voči blízkej alebo zverenej osobe aj príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čím sa zabezpečí efektívna komunikácia ako základ spolupráce medzi týmto orgánom a advokátom v pozícii opatrovníka.
V súvislosti s touto zmenou zároveň zákonodarca predpokladá aj zmenu spôsobu odmeňovania ustanovených opatrovníkov z radov advokátov tak, že v ustanovení § 553 ods. 4 Trestného poriadku navrhuje doplniť medzi zástupcov z radov advokátov, ktorí majú voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach, aj opatrovníka ustanoveného podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku, teda na ochranu práv poškodeného. V súvislosti s odmeňovaním advokátov - ustanovených opatrovníkov poškodených v trestnom konaní SAK súčasne navrhuje Ministerstvu spravodlivosti SR v rámci navrhovaných zmien vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov aj zrušenie súčasne platného ustanovenia § 12 ods. 7 vyhlášky.
Právna úprava opatrovníctva neprešla výraznejšou zmenou a vychádza zo znenia občianskeho zákonníka z roku 1964, nerešpektuje skutočnosť, že sa podstatne zmenila majetková a sociálna štruktúra obyvateľstva. Novely Občianskeho zákonníka taktiež nedostatočne reflektujú demografickú štatistiku v SR, ktorá ukazuje, že dochádza k starnutiu populácie. Prieskum Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím udáva (k 30.6.2016) 16 816 osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony.
Slovenská advokátska komora oceňuje zámer MS SR posilniť ochranu seniorov a osôb s pozbavenou spôsobilosťou na právne úkony. Predmetom vecného zámeru je viacero návrhov na právnu úpravu, ku ktorým neustále prebieha odborná diskusia. Vecný zámer obsahuje návrh výberu opatrovníka tak, že za opatrovníka sa predovšetkým ustanovuje osoba, ktorú opatrovanec označil v predbežnom vyhlásení. Ak k tomu nedošlo, ustanoví sa jedna z nasledujúcich osôb: manžel opatrovanca, potomok, rodič (prarodič) alebo iná spolužijúca osoba. Základným kritériom je spolužitie s opatrovancom v spoločnej domácnosti.
Slovenská advokátska komora podporuje automatizovaný výber advokáta - opatrovníka súdom s výhradou podmienenia súhlasu advokáta. Malo by ísť o fakultatívnu dobrovoľnú možnosť advokáta požiadať o zaradenie do zoznamu profesionálnych opatrovníkov a následne akceptovať automatický výber z neho. Druhou možnosťou vychádzajúcou z praktických poznatkov by bola úprava, podľa ktorej by advokát nebol zaradený do zoznamu profesionálnych opatrovníkov, ale dostal by poverenie od konkrétneho klienta na základe inštrukcií klienta v prípade dlhodobého ochorenia, resp.
Hoci činnosť profesionálneho opatrovníka, podľa nášho názoru, nie je v rozpore s výkonom činnosti advokácie, upozorňujeme, že nejde o štandardný typ právnej služby. Účelom inštitútu opatrovníctva je zabezpečiť ochranu právneho styku opatrovanca s náležitou odbornosťou a starostlivosťou. Postavenie advokáta je z hľadiska odbornosti, zodpovednosti, skúseností i poslania chrániť záujmy klienta, vhodné na zabezpečenie ochrany právnych záležitostí. Zároveň však advokát nie je vyškolený ani povolaný na to, aby suploval opatrovateľskú činnosť vo vzťahu k opatrovancovi. Úloha advokáta ustanoveného súdom za opatrovníka by sa teda mala zamerať primárne na právne úkony, ktoré v dobe určenej súdom vystanú v súvislosti so správou majetku opatrovanca a inými právnymi záležitosťami. Inštitút opatrovníctva so sebou nesie vysokú mieru zodpovednosti a úmerne tomu by mali byť aj nastavené podmienky jeho výkonu.
Návrh vecného zámeru uvádza, že v zásade sa výkon funkcie opatrovníka vykonáva bezplatne. To neplatí o náhrade nákladov spojených so správou majetku opatrovanca. Výšku náhrady nákladov spojených so správou majetku určí súd. Podľa názoru SAK by systém odmeny opatrovníka mal brať do úvahy cieľ vecného zámeru, a to posilnenie ochrany opatrovancov formou kvalitnej právnej služby a zároveň primeranosť odmeny vynaloženému času a počtu úkonov. Stanovenie zanedbateľnej paušálnej odmeny, ktorá nemusí pokryť ani reálne náklady, nespĺňa žiadny z týchto cieľov a neodráža rozdiel medzi správou majetku opatrovanca so zanedbateľným majetkom a opatrovanca s väčším majetkom, ktorý nesie so sebou náročnejšie právne úkony a väčšiu zodpovednosť. Pri stanovení ktoréhokoľvek modelu by mal o výške odmeny rozhodnúť súd. Navrhujeme, aby opatrovníka platiť štát, ale v prípade, že opatrovník majetkom disponuje, štát by následne sumu od neho vymáhal. Navrhované postavenie opatrovníka má najbližšie k správe majetku správcom konkurznej podstaty a správe dedičstva. Model odmeny by mal byť nastavený obdobne ako odmena za vykonaný právny úkon, príp.
Na rokovaniach pracovných skupín prebehla aj diskusia o stanovení limitu počtu opatrovancov. Jeden z návrhov bol 10 opatrovancov na jednu osobu/advokáta, MS SR navrhovalo 30 opatrovancov na 1 osobu/advokáta.
Slovenská advokátska komora sa prikláňa k návrhu na vytvorenie elektronickej databázy opatrovancov, ktorá by slúžila na preverenie spôsobilosti na právne úkony konkrétnej osoby a bola by v nej uvedená aj osoba opatrovníka.
Súčasťou vecného zámeru je aj návrh na „Posilnenie ochrany seniorov pri prevodoch obydlia: zvýšená náležitosť formy právneho úkonu (zmluvy)“, v zmysle ktorého sa zavádza povinnosť, aby scudzovací právny úkon bol urobený formou notárskej zápisnice, aby senior nemohol nepremyslene, jednoducho alebo pod nátlakom previesť obydlie (nehnuteľnosť). Pracovná skupina sa zaoberala aj otázkou určenia vekovej hranice, od ktorej bude nutnosť prevádzať obydlie len formou notárskej zápisnice. Slovenská advokátska komora: Vecný zámer sleduje verejný záujem, ktorým je ochrana seniorov pred stratou obydlia. Hoci chápeme, že zmyslom návrhu zaviesť notársku zápisnicu je snaha o predchádzanie týmto prípadom, v praxi však nie je reálne, aby inštitút účel naplnil. Notárska zápisnica rieši len formu úkonu, nie jeho následky, ktoré si senior nemusí uvedomovať. Prvoradým cieľom je zabezpečiť, aby senior mal kde bývať. Notárska zápisnica sama osebe tento cieľ nedokáže dosiahnuť. Inštitút notárskej zápisnice má svoje opodstatnenie a miesto v právnom systéme, uvedené opatrenie však žiadnym spôsobom neodstráni riziko zneužitia zraniteľnej skupiny obyvateľstva, naopak, je hrubým zásahom do práva vlastniť majetok a slobodne s ním nakladať, nakoľko limituje dispozíciu vlastníka formálnou povinnosťou vykonať úkon pred notárom.