V súkromnom práve je podľa zákona č. 89/2012 (Občianskeho zákonníka) spôsobilosť dieťaťa na konkrétny právny úkon viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť osôb jeho veku. Ide o vyvrátiteľnú domnienku; v každom prípade je možné preukázať opak. Dieťa sa môže v súdnom konaní ocitnúť vo viacerých úlohách. V občianskom konaní býva obvykle účastníkom, môže však vystupovať aj ako svedok. Ďalší text sa bude týkať úlohy dieťaťa ako účastníka civilného konania. Občianske súdne konania sa delia na sporové a nesporové konania. Dieťa sa môže ocitnúť v oboch druhoch konania, najčastejšie však vystupuje v nesporových konaniach, napríklad v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa.
Právna spôsobilosť a postavenie dieťaťa v súdnom konaní
Plná právna spôsobilosť sa nadobúda dosiahnutím 18 rokov; pri splnení určitých podmienok ju súd môže priznať aj dieťaťu, ktoré dosiahlo vek 16 rokov. Ak dieťa nemá právnu spôsobilosť, musí za neho konať jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. Právna spôsobilosť detí v občianskych súdnych konaniach je podobne ako v súkromnom práve viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť detí ich veku. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek 16 rokov, je účastníkom, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V konaní má spôsobilosť samostatne konať pred súdom.
O právnych pomeroch detí rozhodujú súdy. Sporovú aj nesporovú agendu riešia všeobecné súdy. V rámci týchto súdov sú však na výkon nesporovej agendy určení sudcovia, ktorí obvykle neriešia sporovú agendu. Prvostupňové konania vedú okresné súdy, pričom odvolacími súdmi sú krajské súdy. Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Na konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko.
Úloha orgánu sociálno-právnej ochrany detí a štátneho zastupiteľstva
V občianskych súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých hrá zásadnú úlohu orgán sociálno-právnej ochrany detí. Túto pôsobnosť vykonávajú predovšetkým obecné úrady s rozšírenou pôsobnosťou. Orgán sociálno-právnej ochrany detí môže začínať určité konania a následne v týchto konaniach pôsobiť ako kolízny opatrovník. Zároveň zabezpečuje sociálno-právnu ochranu dieťaťa aj mimo súdneho konania, či už v rámci preventívnej alebo poradenskej činnosti, alebo prostredníctvom výchovných opatrení. Pôsobnosť a právomoc orgánu sociálno-právnej ochrany detí je upravená v zákone o sociálno-právnej ochrane detí.
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.
V uvedených prípadoch môže konanie začať (prípadne doň vstúpiť) aj štátne zastupiteľstvo. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých tak môže urobiť v prípadoch, keď ide o uloženie osobitného opatrenia pri výchove dieťaťa, o ústavnú výchovu, o určenie dátumu narodenia alebo ak ide o pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo ich výkonu. Ak konanie iniciuje štátne zastupiteľstvo, vystupuje ako každý iný navrhovateľ. Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania. Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvod manželstva.
Zásady konania a ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa
Všeobecnou zásadou v občianskom súdnom konaní, ktorého účastníkom je dieťa, je dôraz na zabezpečenie záujmov dieťaťa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
Dohovor o právach dieťaťa čl. 7 ods. 1 uvádza: „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ a čl. 18 ods. 1 zase „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, vynaložia všetko úsilie na zabezpečenie uznania zásady, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Rodičia alebo v príslušných prípadoch zákonní zástupcovia majú prvoradú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným záujmom dieťaťa je zabezpečenie jeho výchovy a rozvoja.“ V konaní, ktorého účastníkom je dieťa, ktoré dokáže formulovať svoje názory, musí súd zistiť jeho názor v danej veci. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Ústavný súd konštatoval porušenie práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že rozhodnutie všeobecného súdu je odôvodnené nedostatočne a zmätočne v tej časti, pokiaľ ide o jeho závery, že v danej veci nie je možné aplikovať výnimku z čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru. Všeobecné súdy sa totiž nezaoberali detailnejšie tou rozhodujúcou skutočnosťou, či návrat maloletého sťažovateľa do krajiny obvyklého pobytu by (ne)predstavoval pre dieťa nebezpečenstvo vzniku vážnej ujmy, a či bude naozaj v jeho najlepšom záujme návrat do výlučného rodinného prostredia otca spolu so sťažovateľkou, keďže vzťahy medzi nimi boli už nezmieriteľné.
Rozšírený rozhovor s detskou psychologičkou Beth Creelovou
Rýchlosť konania a predbežné opatrenia
V nesporových konaniach, a najmä v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, sa dôraz kladie na rýchlosť konania. Vo veciach úpravy pomerov dieťaťa je možné vydať predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodne do 7 dní; v prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia dôležitého záujmu dieťaťa súd obvykle rozhodne o predbežnom opatrení do 24 hodín. Štandardné konanie by potom malo byť ukončené do 6 mesiacov od začatia konania.
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O uvedenom neodkladnom opatrení rozhodne súd do 7 dní odo dňa doručenia návrhu. Medzi najčastejšie podávané návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia patrí návrh na dočasné odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti určitej osoby. Tento druh neodkladného opatrenia slúži prioritne na dočasnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Napríklad v priebehu súdneho konania môžu nastať okolnosti, kedy je potrebné maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti druhého rodiča do rozhodnutia súdu vo veci samej. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Osvojenie - prijatie dieťaťa za vlastné
Osvojenie možno charakterizovať ako prijatie cudzieho dieťaťa za vlastné, čím sa odlišuje od iných právnych inštitútov zakladajúcich rodičovstvo. Na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Súd v konaní vyslúchne toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. O osvojiteľnosti rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Súd na návrh rozsudok o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov. Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. O osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov od podania návrhu na osvojenie. Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. Aktom osvojenia úplne zanikajú predtým existujúce vzťahy medzi dieťaťom a jeho biologickou rodinou a naopak vznikajú nové statusové pomery medzi osvojencom a osvojiteľom a jeho príbuznými.
Osobitné konania vo veciach detí a mladistvých v Českej republike
V Českej republike nie sú deti mladšie ako 15 rokov trestne zodpovedné. Ak sa dieťa mladšie ako 15 rokov dopustí činu, ktorý by sa inak posudzoval ako trestný čin, prebehne osobitné občianske súdne konanie podľa zákona o osobitných súdnych konaniach (zákon č. 292/2013), a nie trestné konanie podľa Trestného poriadku (zákon č. 141/1961). Osobitná úprava konaní vo veciach detí mladších ako 15 rokov sa uvádza v zákone o súdnictve vo veciach mládeže. O veciach týkajúcich sa detí mladších ako 15 rokov rozhodujú súdy pre mládež (špecializovaní sudcovia v rámci všeobecných súdov). Títo špecializovaní sudcovia absolvujú školenia s cieľom prehlbovať si vedomosti o pravidlách takýchto konaní a o prístupe k páchateľom mladším ako 15 rokov. Konanie sa začína na návrh štátneho zastupiteľstva alebo ho súd môže začať aj bez návrhu.
Účastníkmi konania sú okrem dieťaťa aj príslušný orgán sociálno-právnej ochrany detí, zákonní zástupcovia alebo opatrovníci dieťaťa, osoby, ktorým bolo dieťa zverené do výchovy alebo inej podobnej starostlivosti, ako aj ďalšie osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má v konaní pojednávať. Ak návrh na začatie konania podalo štátne zastupiteľstvo, účastníkom konania je aj štátne zastupiteľstvo.
Opatrenia súdu pre mládež
Ak sa dieťa mladšie ako 15 rokov dopustí činu, ktorý by bol inak trestný, súd pre mládež prijme opatrenia potrebné na jeho nápravu. Súd tak môže dieťaťu uložiť:
- Výchovnú povinnosť: napr. nahradiť podľa svojich možností spôsobenú škodu, vykonať bezplatne vo voľnom čase spoločensky prospešnú činnosť.
- Výchovné obmedzenie: napr. nestýkať sa s určitými osobami, nezdržiavať sa na určitom mieste, nezúčastňovať sa na hazardných hrách, neužívať návykové látky atď.
- Vydanie napomenutia s výstrahou.
- Zaradenie dieťaťa do terapeutického, psychologického alebo iného vhodného výchovného programu v ústave výchovnej starostlivosti.
- Umiestnenie dieťaťa pod dohľad probačného úradníka, do ochrannej starostlivosti alebo ochrannej liečby.
Ak súd pre mládež nerozhodne inak, pojednávania vo veciach detí mladších ako 15 rokov sú neverejné. V konaní sa kladie dôraz na ochranu súkromia dieťaťa.
Konania v trestných veciach mladistvých
Konania v trestných veciach mladistvých sa tiež upravujú zákonom o súdnictve vo veciach mládeže. Mladistvý je osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu (ktorý sa v prípade mladistvých označuje ako previnenie) dovŕšila vek 15 rokov, ale ešte neprekročila hranicu 18 rokov veku. O veciach týkajúcich sa mladistvých rozhodujú súdy pre mládež. Vo veci týkajúcej sa mladistvého sa v konaní musí vždy postupovať tak, aby nedošlo k narušeniu psychiky mladistvého a aby s ohľadom na jeho vek nebol ohrozený jeho ďalší duševný a sociálny vývoj. Orgány činné podľa zákona o súdnictve vo veciach mládeže konajú v súčinnosti s príslušným orgánom sociálno-právnej ochrany detí a s Probačnou a mediačnou službou.
Zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého je oprávnený mladistvého zastupovať, a to najmä vybrať mu obhajcu, vznášať za mladistvého návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; zákonný zástupca je takisto oprávnený zúčastniť sa na takých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť mladistvý. V prospech mladistvého môže zákonný zástupca alebo opatrovník tieto práva vykonávať aj proti vôli mladistvého. Osobitný dôraz sa v konaní kladie na ochranu osobných údajov mladistvého, zakazuje sa najmä bez zákonného dôvodu zverejňovať informácie, ktoré môžu viesť k odhaleniu totožnosti mladistvého. Všetky zúčastnené orgány musia absolvovať osobitnú prípravu na zaobchádzanie s mládežou.
Ochrana obetí trestných činov mladších ako 18 rokov
V právnej úprave sa rozlišuje medzi poškodeným trestným činom a obeťou trestného činu. Poškodený sa v Trestnom poriadku vymedzuje ako osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, bola jej spôsobená majetková škoda alebo nemajetková ujma alebo sa na jej úkor páchateľ trestným činom obohatil. Poškodený má celú škálu práv, okrem iného má právo podať návrh na doplnenie dokazovania, právo nahliadať do spisov, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a vyjadriť sa k veci pred skončením konania.
Od roku 2013 má Česká republika osobitnú zákonnú úpravu venovanú právam obetí trestných činov (zákon č. 45/2013 o obetiach trestných činov), ktorá nad rámec práv poškodeného kladie dôraz na obzvlášť šetrný prístup k obetiam trestnej činnosti a priznáva im rad práv, ktoré majú pomôcť zmierniť dôsledky trestnej činnosti na život obetí. Medzi osobitné práva priznané obetiam patrí najmä poskytnutie odbornej pomoci, právo na informácie, právo na ochranu pred hroziacim nebezpečenstvom, právo na ochranu súkromia, ochranu pred druhotnou ujmou a právo na peňažnú pomoc. Obeť má takisto právo byť pri úkonoch trestného konania sprevádzaná dôverníkom.
Podľa tejto osobitnej úpravy sa osoba mladšia ako 18 rokov považuje za tzv. obzvlášť zraniteľnú obeť, takže toto postavenie jej poskytuje rad práv nad rámec postavenia poškodeného v trestnom konaní, ale aj nad rámec práv obetí. Medzi práva obzvlášť zraniteľných obetí patrí aj právo na bezplatnú pomoc. Ich žiadostiam o zabránenie kontaktu s páchateľom a o to, aby výsluch v prípravnom konaní viedla osoba rovnakého alebo opačného pohlavia, treba v zásade vyhovieť.
Pravidlá výsluchu detí a ochrana súkromia
V právnej úprave sa zakotvujú výnimky pre výsluch osôb mladších ako 18 rokov, ktoré boli svedkom trestného činu. Pri výsluchu je nutné dieťa poučiť o práve odmietnuť vypovedať a o tom, že má povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčať. Zároveň je nutné dieťa poučiť o následkoch krivej výpovede. Deti mladšie ako 15 rokov sa o následkoch krivej výpovede nepoučujú, lebo nie sú trestne zodpovedné.
K výsluchu sa prizýva orgán sociálno-právnej ochrany detí alebo iná osoba, ktorá má skúsenosti s výchovou mládeže a ktorá by mohla prispieť k šetrnému vedeniu výsluchu. Výsluchy detí sa spravidla uskutočňujú v špeciálnych vypočúvacích miestnostiach, ktoré majú navodzovať priateľskú a domácku atmosféru, čo uľahčuje nadviazanie kontaktu s dieťaťom. Výsluch dieťaťa vedú špeciálne vyškolení policajti. V ďalšom konaní možno dieťa opäť vypočuť len v nevyhnutných prípadoch.
V právnej úprave sa zároveň kladie dôraz na ochranu osobných údajov a súkromia osôb mladších ako 18 rokov. V Trestnom poriadku sa stanovuje, že v súvislosti s trestným činom spáchaným na poškodenom (obeti) nikto nesmie nijakým spôsobom uverejniť informácie umožňujúce zistiť totožnosť poškodeného (obete), ktorý je osobou mladšou ako 18 rokov. Zároveň je zakázané uverejňovať obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy alebo iné informácie o priebehu súdneho konania alebo verejného pojednávania, ktoré by umožnili zistiť totožnosť takéhoto poškodeného (obete). Právoplatný rozsudok nesmie byť uverejnený vo verejných komunikačných prostriedkoch s uvedením mena (mien), priezviska a bydliska takéhoto poškodeného. Predseda senátu môže s prihliadnutím na osobu poškodeného a povahu a charakter spáchaného trestného činu rozhodnúť o ďalších obmedzeniach spojených s uverejnením právoplatného odsudzujúceho rozsudku, aby bola zaistená primeraná ochrana záujmov poškodeného.
tags: #starostlivost #sudu #o #maloletych