Sociálna politika predstavuje súbor aktivít a opatrení, ktoré smerujú k zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva, zabezpečeniu sociálnej suverenity a sociálneho bezpečia v rámci hospodárskych možností krajiny. Inštitucionálne chápaná štátna sociálna politika je nástrojom, ktorým štát občanom zabezpečuje ich sociálne práva v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a dvoch následných paktov ľudských práv z roku 1966. Takto vysvetľovaná sociálna politika štátu má vytvoriť spoločnosť rovnakých príležitostí a má každému občanovi ponúkať podmienky k rozvoju jeho ľudského potenciálu.
Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom rôznych subjektov, pričom hlavnú úlohu zohráva štát. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria:
- štát a jeho orgány,
- zamestnávatelia,
- zamestnávateľské a zamestnanecké odborové orgány,
- obce,
- charitatívne organizácie, organizácie občianskych iniciatív,
- občania, rodiny a domácnosti.
Sociálny dialóg a úloha sociálnych partnerov
V súčasnej dobe neodmysliteľnou súčasťou každej modernej spoločnosti je realizácia sociálnej politiky prostredníctvom sociálneho dialógu, sociálneho partnerstva, tripartizmu, resp. kolektívneho vyjednávania. Tripartita podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) sa považuje za hospodárske a sociálne partnerstvo medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami. Toto partnerstvo je založené na procese vzájomného vyjednávania, spolupráce a riešenia pracovných sporov s cieľom predchádzať sociálnym napätiam a zabezpečiť sociálny zmier.
Tripartita ako platforma sociálneho dialógu
Hospodárska a sociálna rada SR (HSR), známa aj ako tripartita, je platforma, na ktorej sa stretávajú zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov a vlády, aby diskutovali o kľúčových otázkach hospodárskej a sociálnej politiky. Na Slovensku boli oficiálne zavedené v roku 1991 ako nástroj na dosiahnutie sociálneho konsenzu, ktorý je vyjadrením podstaty sociálneho štátu.
Ako funguje SLOVENSKO?
| Partner | Hlavná rola v sociálnom dialógu |
|---|---|
| Vláda | Určuje ciele, legislatívny rámec a redistribúciu zdrojov |
| Zamestnávatelia | Obhajujú ekonomické záujmy a podmienky pre trh práce |
| Zamestnanci (Odbory) | Zastupujú práva zamestnancov, mzdy a sociálne istoty |
Sociálne zabezpečenie a záchranná sieť
Sociálne zabezpečenie je systém právnych, finančných a organizačných nástrojov, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé dôsledky sociálnych udalostí a situácií. Záchranná sociálna sieť je systémové usporiadanie sociálneho poistenia, štátnych podpôr a sociálnej pomoci, ktoré zabezpečuje, aby v období ekonomických reforiem nebol ani jeden občan existenčne ohrozený. Systém pozostáva z:
- Systému sociálneho poistenia (dôchodkové a nemocenské poistenie).
- Systému štátnej sociálnej podpory (dávky poskytované pri štátom uznaných životných udalostiach).
- Systému sociálnej pomoci (náhradné zdroje sociálnej samostatnosti a bezpečnosti občana).
Aktuálne výzvy a kritika sociálnej politiky
Sociálni partneri na Slovensku čelia mnohým výzvam, medzi ktoré patrí otázka efektívnosti prerozdeľovania zdrojov. Hoci sa sociálna politika orientuje na rozvoj človeka, proces tvorby cieľov je značne konfliktný. Kritici upozorňujú, že sociálnou politikou sa na Slovensku niekedy nemyslí pomoc sociálne odkázaným, ale skôr kupovanie voličov zo strednej triedy a dôchodcov. Z hľadiska ekonomických a sociálnych tradícií je preto nevyhnutné hľadať rovnováhu medzi solidaritou a reálnymi hospodárskymi možnosťami krajiny, aby sa predišlo asociálnym dopadom, akými je napríklad neúmerné zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia nízkopríjmových skupín.