Starnutie je prirodzenou a neodmysliteľnou súčasťou života každého človeka. Na Slovensku je tento proces obzvlášť výrazný v dôsledku prebiehajúcej demografickej zmeny. Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najrýchlejšie rastúcim podielom seniorskej populácie a predpokladá sa, že do roku 2060 bude mať jednu z najstarších populácií v Európskej únii, s priemerným vekom seniora takmer 78 rokov.
Tieto demografické zmeny môžu viesť k negatívnym dôsledkom, ako je prehlbovanie medzigeneračných rozdielov, zhoršenie kvality života a nárast spoločenského napätia. Preto je nevyhnutné podporovať ľudí všetkých vekových kategórií prostredníctvom verejných politík a využívať ich potenciál počas celého životného cyklu, čo je základom pre budovanie udržateľných spoločností.
Čo znamená byť seniorom?
Otázka, kedy sa človek stáva seniorom, nie je jednoznačná. Neexistuje oficiálny vek, ktorý by definoval začiatok seniorského veku, a názory na túto tému sa rôznia. Definícia seniora nie je jednotná ani vo svetovom meradle.
Odborníci rozlišujú tri základné typy starnutia:
- Biologické starnutie: Tento proces zahŕňa fyzické a psychické zmeny, ktoré sa objavujú s pribúdajúcim vekom, ako je ochabovanie svalstva či zhoršenie pamäti. U väčšiny ľudí tieto zmeny začínajú v období medzi 60. a 75. rokom života, pričom ich ovplyvňuje viacero faktorov vrátane zdravotného stavu, životného štýlu a pohľadu na starnutie. Z lekárskeho hľadiska sa staroba začína po 75. roku života.
- Sociálne starnutie: Je charakterizované zmenou sociálnych rolí a životného štýlu. Kľúčovou udalosťou je často odchod do dôchodku, ktorý signalizuje koniec jednej životnej etapy a začiatok novej, počas ktorej jedinec prijíma nové sociálne role a statusy, napríklad status seniora.
- Kalendárne starnutie: Toto starnutie je určené dosiahnutím určitého veku. V demografickom kontexte sa človek stáva seniorom zvyčajne po odchode do dôchodku, čo je približne okolo 60. roku života, pričom hranica odchodu do dôchodku sa postupne zvyšuje.
V kontexte demografie sa za seniora považuje osoba po odchode do dôchodku, čo je približne okolo šesťdesiateho roku života.
Pohľad verejnosti na starnutie
Vnímanie starnutia sa líši naprieč generáciami a jednotlivcami. Verejnosť posudzuje starnutie podľa rôznych kritérií, ako sú fyzický stav, vek, duševná sviežosť, schopnosť sebestačnosti, prispôsobivosť zmenám, odchod do dôchodku či narodenie vnúčaťa.
Zatiaľ čo mladí ľudia často považujú vek za hlavný faktor, starší jedinci kladú väčší dôraz na schopnosť postarať sa o seba a zdravotný stav. Medzi mladými ľuďmi panuje niekedy názor, že život sa po odchode do dôchodku končí, avšak realita je iná. Dôchodkový vek prináša množstvo voľného času, ktorý môžu seniori využiť na rôzne aktivity, ako sú:
- Návštevy seniorských klubov
- Športové aktivity
- Záhradkárčenie
- Venovanie sa záľubám
- Starostlivosť o vnúčatá
- Cestovanie
Niektorí seniori dokonca aj po dosiahnutí dôchodkového veku pokračujú v práci. Sociálne aktivity a stretávanie sa s rovesníkmi im dodávajú pocit mladosti a vitality.
Je zaujímavé sledovať, ako rôzne vekové skupiny definujú starobu. Tínedžeri môžu za starých považovať už tridsiatnikov, zatiaľ čo zamestnávatelia štyridsiatnikov. Tridsiatnici často uvádzajú ako hranicu 65 rokov, zatiaľ čo 65-roční ju posúvajú až na 75 rokov. Pravda je však taká, že človek je taký starý, aký sa sám cíti. Mnohí starší ľudia disponujú energiou a chuťou do života, ktorá by zahanbila aj oveľa mladších.
Vekové kategórie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) delí obdobie dospelosti do nasledujúcich kategórií:
- 45 - 59 rokov: stredný vek
- 60 - 74 rokov: vyšší vek, ranná staroba, presénium
- 75 - 89 rokov: starecký vek, pokročilý vek, sénium
- 90 a viac rokov: dlhovekosť
Je dôležité si uvedomiť, že proces starnutia nie je náhly, ale postupný.
Demografická realita na Slovensku
Na Slovensku prebieha intenzívne starnutie populácie. V roku 2018 počet obyvateľov nad 65 rokov (874 tisíc) prevýšil počet detí do 14 rokov (858 tisíc). Seniori tak tvorili 16 % populácie, zatiaľ čo deti len 15,7 %.
Priemerný vek obyvateľa Slovenska dosiahol v roku 2018 hodnotu 40,8 roka a tento trend rastu pokračuje. Mediánový vek dosiahol 40,6 roka. Tieto ukazovatele potvrdzujú starnutie slovenskej populácie.
Index starnutia, ktorý vyjadruje počet osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov, neustále rastie. Tento trend je spôsobený predovšetkým nízkou pôrodnosťou a predlžujúcou sa dĺžkou života. V súčasnosti má Slovensko regresívny typ vekovej štruktúry, čo znamená, že počet obyvateľov sa znižuje.
Predlžovanie života je viditeľné aj v seniorskej populácii. Medzi rokmi 2000 a 2018 sa stredná dĺžka života v 65 rokoch predĺžila u mužov z necelých 13 na viac ako 15 rokov a u žien z necelých 16,4 na 18,8 roka. Zlepšujú sa úmrtnostné pomery, čo vedie k zmenšovaniu rozdielov medzi pohlaviami.
Aktívne starnutie ako kľúč k spokojnosti
Napriek starnutiu populácie sa mení aj pohľad na starobu. Stále viac sa hovorí o koncepte aktívneho starnutia, ktorý podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) znamená "proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom podporiť kvalitu života ľudí v priebehu ich starnutia".
Aktívne starnutie zahŕňa angažovanosť v rôznych sférach života - na trhu práce, vo verejnom živote, v rodine a v osobnom rozvoji. Tento prístup nielenže pomáha vyrovnať sa s demografickými výzvami, ale prináša aj benefity pre samotných starších ľudí, zvyšuje kvalitu ich života, podporuje ich autonómiu a spokojnosť.
Na Slovensku bol v roku 2021 schválený Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030, ktorý predstavuje strategický dokument pre politiky v tejto oblasti. Aj keď Slovensko v Indexe aktívneho starnutia z roku 2016 zaostávalo za európskym priemerom (21. miesto z 28 krajín EÚ), podpora aktívneho starnutia zostáva dôležitou politickou prioritou.
Výskumy zamerané na trávenie voľného času seniorov potvrdzujú trend aktívneho prežívania staroby. Hoci mnohí seniori uprednostňujú sledovanie televízie, počúvanie rozhlasu či čítanie kníh, významné zastúpenie majú aj návštevy rodiny a priateľov či práca v záhrade. Záujem o vzdelávacie aktivity, najmä v oblasti zdravia a životného štýlu, je tiež vysoký.
Je dôležité si uvedomiť, že staroba nie je len obdobím úbytku, ale aj časom pre nové aktivity, sebarealizáciu a aktívne zapojenie do spoločnosti. Starší ľudia si zaslúžia úctu, pochopenie a podporu, aby mohli prežiť svoju životnú etapu naplno a s plnou kvalitou.