Rekondičný pobyt a účtovanie sociálneho fondu na Slovensku

Tento článok sa zaoberá problematikou rekondičných pobytov, účtovania sociálneho fondu a s tým spojených podmienok na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tvorbe, použití a účtovaní sociálneho fondu, so zameraním na rekondičné pobyty ako jednu z možností jeho využitia.

Právny rámec sociálneho fondu

Tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF). Pri účtovaní je potrebné dodržať zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ďalšie relevantné právne predpisy sú:

• Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP).
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP).
• Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o BOZP).
• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.
• Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
• Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond povinne vytvára podnikateľ - zamestnávateľ, na účely určené zákonom. Sociálny fond má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov. Podnikajúca fyzická osoba má povinnosť tak isto ako podnikajúca právnická osoba, ak zamestnáva občanov v pracovnom pomere alebo obdobnom pomere.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľom každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 ZSF je zamestnávateľom na účely ZSF právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti, z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť sociálny fond. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela. Na účely tvorby sociálneho fondu nie sú fyzické osoby - občania, ktorí poberajú odmenu na základe dohôd, považovaní za zamestnancov.

Subjekty, pre ktoré sa sociálny fond netvorí a nečerpá

Sociálny fond sa netvorí a ani sa nemôže čerpať pre zamestnancov, ktorí nie sú v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere k zamestnávateľovi, sú spoločníci s. r. o., členovia družstva bez uzatvoreného pracovného vzťahu, štatutárne orgány, prípadne ďalšie osoby. V prípade čerpania sociálneho fondu pre uvedené osoby by išlo o neoprávnené krátenie daňovo uznateľných nákladov.

Zdroje sociálneho fondu

Zdroje sociálneho fondu sú:

1. Povinný prídel zamestnávateľa, ktorý tvorí 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely.
2. Ďalší povinný prídel vo výške dojednania v uzatvorenej kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely.
3. Ďalšie zdroje fondu, ktorými sú ďalšie zdroje nepovinné podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, prídel zamestnávateľa z použiteľného zisku.

Povinný prídel do sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu vo výške podľa § 3 zákona o sociálnom fonde tvoria zamestnávatelia od 1. 9. 1994. Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF povinný prídel do SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa - zamestnávateľa, u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods. 2 ZSF, ak dosiahol zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti.

Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa - podnikateľa, považovaný v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZSF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. ZSF pri povinnom prídele do SF nestanovuje, aby povinná tvorba SF až do výšky 1 % (maximálna výška tvorby povinného prídelu do SF stanovená v ZSF) bola dohodnutá v kolektívnej zmluve. Možnosť zvýšeného prídelu pri povinnej tvorbe SF až do výšky 1 % z hrubých miezd má aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, ak splnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF. V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 ZSF a aj s ustanovením § 19 ods. 1 ZDP je povinný prídel do SF vo výške 1 % daňovým výdavkom podnikateľa.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby odpracovanej v rozhodujúcom období. Vypočíta sa ako podiel mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a počtu hodín odpracovaných v rozhodujúcom období. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Do základu pre výpočet sa nebudú zahŕňať tie plnenia, ktoré nie sú súčasťou funkčného platu, konkrétne plnenia podľa § 4 ods. 1 písm. i) až n) tohto zákona - ide o príplatok za praktickú prípravu, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu, príplatok za prácu vo sviatok, plat za prácu nadčas a odmeny. Do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu nemožno zahrnúť ani plnenia, ktoré sa za plat nepovažujú podľa § 4 ods. 3 uvedeného zákona, t. j. náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky na životné poistenie zamestnanca. Za mzdu sa nepovažujú náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy z dôvodu ošetrenia alebo vyšetrenia v zdravotníckom zariadení ani odmena na základe dohody o vykonaní práce, preto nebudú ani súčasťou výpočtu prídelu do sociálneho fondu.

Ďalší prídel do SF

Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 ZSF. Jedná sa o sumu potrebnú na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 ZSF. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu tvoreného najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Do základu sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa príspevok na dopravu týka. Zamestnanec, ktorý príspevok na úhradu výdavkov na cestovné do zamestnania a späť dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného). Výška poskytnutého príspevku nemusí pokryť všetky výdavky zamestnanca vynaložené na dopravu do zamestnania a späť, lebo ZSF limituje tieto výdavky.

Prídel do SF z použiteľného zisku

Sociálny fond sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu aj prostredníctvom prídelov z použiteľného zisku. Takýto prídel do SF je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku. V zápise z valného zhromaždenia spoločnosti alebo v rozhodnutí jedného spoločníka musí byť uvedené rozdelenie zisku po zdanení. Ak sa spoločnosť rozhodne, že časť zisku použije ako prídel do SF podľa § 4 ods. 3 ZSF, toto rozhodnutie musí byť uvedené v zápise alebo v rozhodnutí jedného spoločníka o rozdelení zisku. Prídel do SF z použiteľného zisku je podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP nedaňovým výdavkom.

Tvorba a vedenie sociálneho fondu

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. Sociálny fond sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň. Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Zákon už neukladá, tak ako to bolo v minulosti, viesť finančné prostriedky SF len na osobitnom účte (podúčte) v banke. Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť podľa § 6 ods. 2 ZSF, a to do piatich pracovných dní od dňa, ktorý je určený u zamestnávateľa ako deň výplaty mzdy (platu).

Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka. Zostatok prostriedkov sociálneho fondu sa prevádza do nasledujúceho roka a použije sa buď podľa zásad a v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, alebo na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Použitie prostriedkov sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže sociálny fond, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Príspevky zo sociálneho fondu poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom. Ak kolektívna zmluva uzatvorená je, použitie sociálneho fondu je voľnejšie. Sociálny fond sa použije v rozsahu zásad podľa nej dohodnutých, a to povinne na účely podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSF.

Regenerácia pracovnej sily a rekondičné pobyty

Zamestnávateľ môže zo SF prispievať na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Môže ísť napríklad o masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa. Pod regeneráciou sa rozumejú rekreácie, liečenia, rehabilitácia, rekondičné pobyty, telovýchova, šport, kultúrne podujatia, liečenia atď. Napr. príspevky na kozmetické služby sú poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde v rámci sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Zo sociálneho fondu by sa nemali poskytovať rekondičné pobyty a preventívna zdravotná starostlivosť, ktorú je povinný zamestnávateľ poskytovať napr. v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákonníka práce. V zmysle § 11 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania zabezpečovať aj rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Tieto pobyty sú určené najmä zdravým zamestnancom ako určitá kompenzácia ich nepriaznivých pracovných podmienok a majú slúžiť hlavne ako prevencia možného poškodenia zdravia vzhľadom na vykonávanú prácu v konkrétnych pracovných podmienkach.

Účasť na rekondičnom pobyte patrí vecne medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, konkrétne ide v súlade s § 137 ods. 4 písm. j) Zákonníka práce o tzv. občiansku povinnosť, ktorá zamestnancovi vyplýva z ustanovenia § 11 a § 12 ods. 2 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zamestnanec má z dôvodu účasti na rekondičnom pobyte v súlade s § 138 ods. 1 Zákonníka práce nárok na pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, za ktoré mu prislúcha náhrada mzdy, a to za tie dni, ktoré mal podľa rozvrhu pracovného času odpracovať.

Zamestnávateľ v súvislosti s realizáciou rekondičného pobytu má podľa § 11 ods. 17 zákona č. 124/2006 Z. z. povinnosť určiť zamestnancovi okrem spôsobu dopravy aj ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytnúť cestovné náhrady. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že príkaz zamestnávateľa zamestnancovi zúčastniť sa na rekondičnom pobyte je rovnaká situácia ako vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu. To znamená, že zamestnancovi patria v súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte cestovné náhrady vrátane stravného.

Ďalšie možnosti použitia SF

• Príspevok na stravovanie: Zamestnávateľ je povinný okrem povinných príspevkov na stravovanie v nepeňažnej forme a v niektorých prípadoch i peňažnej forme poskytnúť príspevok na stravovanie nad rámec § 152 Zákonníka práce. Príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľ poskytne nad rámec 55 % z ceny jedla v zmysle kolektívnej zmluvy alebo interného predpisu zamestnávateľa. Zákonom nie je stanovená výška poskytnutia príspevku ani forma poskytnutia príspevku.
• Finančná výpomoc a pôžičky: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi zo SF peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančnú výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne.
• Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na DDS, okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).
• Ostatná sociálna politika: Okrem vyššie uvedených možností čerpania a použitia SF zákon umožňuje, aby zamestnávateľ použil finančné prostriedky zo SF aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Zdaňovanie a odvody príspevkov zo sociálneho fondu

Iné obdobné plnenia (dobrovoľné) sú zdaniteľným príjmom bez ohľadu na zdroj krytia (sociálny fond alebo zisk po zdanení), t. j. zdaňujú sa preddavkom na daň, resp. Pri poskytnutých príspevkoch zo sociálneho fondu na rekreácie ide o príjem od dane oslobodený v prípade možnosti používať rekreačné zariadenie poskytnuté zamestnávateľom [§ 5 ods. 7 písm. d) ZDP]. Za príjem zo závislej činnosti sa podľa § 5 ods. 1 písm. f) ZDP považujú aj príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytovaných podľa ZSF. Oslobodené od dane z príjmov nie sú zamestnávateľom zakúpené rekreačné poukazy, víkendové a relaxačné pobyty z prostriedkov sociálneho fondu.

Od 1. januára 2019 je na Slovensku zavedená nová povinnosť zamestnávateľa a to preplácať zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Táto povinnosť má podporiť cestovný ruch v rámci Slovenskej republiky. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytovať príspevky na rekreáciu zamestnancov. Pre zamestnávateľov s počtom zamestnancov 49 a menej je poskytovanie príspevkov na rekreáciu dobrovoľné. Zároveň zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu iba v tom prípade, ak o príspevok požiada. Z pohľadu zamestnanca sú obidve uvedené formy príspevkov na rekreáciu, ktoré zamestnancovi poskytne jeho zamestnávateľ, oslobodené od dane z príjmov (§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP). Oslobodenie znamená, že príspevok na rekreáciu sa nebude zamestnancovi zdaňovať a zamestnanec a ani zamestnávateľ nebudú platiť žiadne zdravotné a sociálne poistenie. Zamestnávateľ má zároveň možnosť zaradiť výdavky na príspevok rekreácie do daňových výdavkov a to vo výške 55 % sumy oprávnených výdavkov na rekreáciu (maximálna výška príspevku zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je 275 € za kalendárny rok). Ak by sa zamestnávateľ rozhodol poskytnúť príspevok na rekreáciu nad sumu 275 €, rozdiel by bol pre zamestnávateľa nedaňovým výdavkom.

Účtovanie sociálneho fondu

Podľa Metodického usmernenia č. MF/008164/2019-352 sa príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnancov účtuje na účet 527 - Zákonné sociálne náklady, nakoľko ide o sociálny náklad podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa v tomto konkrétnom prípade rozumie Zákonník práce. Plnenia nad rámec osobitného predpisu sa účtujú na účet 528 - Ostatné sociálne náklady.

tags: #rekondicny #pobyt #uctovanie #socialny #fond