Dňa 1. augusta 2019 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 214/2019 Z. z., ktorá novelizovala Trestný zákon a Trestný poriadok. Novinky, ktoré spomínaná novela zavádza v oblasti trestného práva, smerujú predovšetkým k zefektívneniu trestného konania. Okrem toho novela zavádza niektoré celkom nové skutkové podstaty trestných činov a rozširuje niektoré doposiaľ existujúce skutkové podstaty.
Novela Trestného zákona, schválená súčasnou koalíciou, vyvoláva rozsiahle diskusie a obavy o jej potenciálne dopady na právny systém Slovenskej republiky. Hoci argumenty kritikov sa často zameriavajú na zastavovanie trestných stíhaní pre premlčanie alebo nárast trestnej činnosti v dôsledku znížených trestných sadzieb, skutočné problémy môžu byť oveľa komplexnejšie. Cieľom tohto článku je preskúmať žiadosť o prehodnotenie trestu v kontexte tejto novely, analyzovať jej potenciálne dôsledky a ponúknuť ucelený pohľad na túto problematiku.
Zmeny v úprave doživotného trestu
Jednou z najzásadnejších zmien, ktorú novela prináša, je zrušenie doterajšej možnosti súdu rozhodnúť pri ukladaní doživotného trestu odňatia slobody zároveň o neprípustnosti podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu. Obdobne, aj v prípade osôb opätovne odsúdených na trest odňatia slobody na doživotie, pri ktorých bolo doposiaľ v zmysle § 67 ods. 3 Trestného zákona podmienečné prepustenie zo zákona výslovne vylúčené, sa toto obmedzenie zrušuje.
Na druhej strane však, v nadväznosti na tieto zmeny pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie zákonodarca prísnejšie upravil napr. trvanie skúšobnej doby (10 rokov) a probačného dohľadu (do 5 rokov). Nová právna úprava tak páchateľom aj tých najzávažnejších trestných činov dáva možnosť preukázať, že uloženie doživotného trestu, vzhľadom na charakter protizákonnej činnosti a správanie páchateľa vo výkone trestu, nie je nevyhnutné a zaslúži si opätovné prehodnotenie.
Trest domáceho väzenia: Nové možnosti a podmienky
Novela zavádza viaceré zmeny v úprave trestu domáceho väzenia. Novinkou je možnosť podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia. Zároveň boli zavedené zmiernené a spresnené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia, ktoré stanovujú, že tento trest je možné uložiť až na štyri roky (podľa pôvodnej úpravy len na dva roky) len za trestné činy, ktorých horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody neprevyšuje desať rokov (podľa pôvodnej úpravy bolo uloženie trestu domáceho väzenia možné len pri prečinoch). Uložený trest však zároveň nesmie byť nižší, než je dolná hranica trestnej sadzby ustanovená zákonom.
Zmeny v podobe miernejšej legislatívy v oblasti trestu domáceho väzenia sa pretavili aj do Trestného poriadku, podľa ktorého je po novom možné od výkonu trestu domáceho väzenia úplne upustiť, ak odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Vyprázdnenie preplnených väzníc bolo jedným zo zámerov vládnej moci, ktorá novelu pripravila. Na slobodu či do domáceho väzenia sa teda nedostanú osoby vyslovene nebezpečné, ale skôr drobní zlodeji alebo iní páchatelia majetkovej trestnej činnosti.
V súlade s trestnými kódexmi môže súd uložiť páchateľovi prečinu trest domáceho väzenia až na dva roky alebo mladistvému páchateľovi až na jeden rok, so súhlasom zákonného zástupcu. Odsúdený je po dobu výkonu tohto trestu povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
V priebehu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. V prípade, ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo ďalšie rozhodnutím súdu uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd môže trest domáceho väzenia premeniť na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň TDV sa rovná jednému dňu nepodmienečného TOS.
Kontrola výkonu trestu domáceho väzenia
Kontrola výkonu trestu domáceho väzenia spočíva najmä:
- v použití technických prostriedkov pri výkone kontroly takéhoto trestu,
- v realizácii náhodných kontrol probačným a mediačným úradníkom v mieste výkonu trestu domáceho väzenia,
- vo vedení dokumentácie o všetkých úkonoch spojených s výkonom kontroly,
- vo vyhodnocovaní plnenia súdom uložených primeraných obmedzení a povinností smerujúcich k tomu, aby odsúdený viedol riadny život,
- v preverovaní, či odsúdený nahradil spôsobenú škodu v súlade s rozhodnutím súdu a či mladistvý plní výchovné opatrenia uložené súdom,
- v preverovaní dôvodov porušenia podmienok trestu domáceho väzenia a v informovaní súdu o porušení podmienok výkonu trestu domáceho väzenia alebo neplnenia primeraných obmedzení a povinností, alebo neplnení výchovných opatrení uložených súdom mladistvému.
Kontrola výkonu trestu domáceho väzenia je realizovaná probačnými a mediačnými úradníkmi. Problémom je však následný dozor nad prepustenými osobami. Už dnes chýbajú stovky mediačných a probačných úradníkov, ktorí dohliadajú na podmienečne prepustené osoby, či si plnia pokyny a obmedzenia uložené súdmi. Chýbajúci personál na kontrolu novej veľkej masy prepustených osôb bude znamenať, že nikto nebude vedieť, či skutočne dochádza k náprave a k dodržiavaniu pravidiel.
Potrebná súčinnosť a dokumentácia
Pre výkon trestu domáceho väzenia je potrebný Váš písomný sľub, že sa počas výkonu trestu domáceho väzenia budete v určenom čase zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytnete potrebnú súčinnosť. Zároveň je potrebné mať písomný súhlas plnoletých osôb, ktoré s Vami žijú v spoločnej domácnosti.
Probačný a mediačný úradník pred nástupom na výkon trestu domáceho väzenia overuje informácie získané v priebehu inštitútu predbežného šetrenia, napríklad:
- údaje spojené s bydliskom, spolubývajúci, vzťah k spolubývajúcim,
- zamestnanie - základné informácie o Vašom súčasnom zamestnávateľovi, v akom pracovnom pomere a režime (pevná pracovná doba, práca na smeny...) pracujete, prípadne či ste študent atď.,
- Váš denný režim,
- zdravotný stav.
Ak ste mladistvý a boli ste odsúdený na trest domáceho väzenia, s Vašim výkonom trestu domáceho väzenia musí písomne súhlasiť aj Váš zákonný zástupca. V súhlase musí byť uvedený kontakt na zákonného zástupcu a Vaša aktuálna adresa.
Možnosti zmeny a prerušenia trestu domáceho väzenia
Ak nastanú dôležité dôvody, ktoré bránia riadnemu výkonu trestu domáceho väzenia (napr. zdravotný stav, tehotenstvo a pod.), môžete si po vydaní nariadenia výkonu trestu domáceho väzenia požiadať o prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia. Súd môže prerušiť výkon trestu domáceho väzenia na potrebný čas a po jeho uplynutí nariadiť pokračovanie vo výkone trestu domáceho väzenia. Doba, po ktorú bol výkon trestu domáceho väzenia prerušený, sa nezapočítava do doby výkonu trestu.
V prípade závažných zmien vo Vašom živote (napr. zmena zdravotného stavu, hospitalizácia, zmena bydliska, zamestnania, zmena rodinných pomerov a pod.) si môžete požiadať o náhlu alebo dočasnú zmenu režimu domáceho väzenia. Na Váš návrh môže probačný a mediačný úradník povoliť výnimky z trestu na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 48 hodín.
Po výkone polovice trestu si môžete požiadať o upustenie zvyšku trestu. O zmenu miesta výkonu trestu domáceho väzenia si môžete požiadať v prípade, že chcete zmeniť bydlisko, zamestnanie alebo sa zmenila Vaša aktuálna životná situácia a nemôžete ďalej plniť povinnosti a obmedzenia stanovené v podmienkach výkonu trestu domáceho väzenia.
O zmenu probačného dohľadového plánu si môžete požiadať, ak sa zmenili dôležité okolnosti, ktoré s Vašou osobou súvisia, Vaša aktuálna životná situácia, záujmy a potreby (napr. zmena bydliska, zmena zamestnania, zmena zdravotného stavu...).
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
Inštitút podmienečného prepustenia je upravený v § 66 a nasl. Trestného zákona. Súd rozhoduje do 60 dní odo dňa podania návrhu uznesením, proti ktorému je možné podať sťažnosť s odkladným účinkom. Počas skúšobnej doby je odsúdený sledovaný, pričom súdny tajomník príslušného súdu vyžaduje v lehotách určených predsedom senátu, resp. samosudcom, najmenej raz ročne, odpis registra trestov a ďalšie potrebné podklady na posúdenie spôsobu života odsúdeného a dodržiavania uložených opatrení.
Páchateľ trestného činu (odsúdený) môže svoje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ovplyvniť. Dôležité je najmä jeho správanie sa vo výkone trestu. Podmienečné prepustenie je možné, ak odsúdený vykonal aspoň polovicu uloženého trestu a počas výkonu trestu preukázal polepšenie alebo možno od neho očakávať, že povedie riadny život. O podmienečné prepustenie môže požiadať sám odsúdený, jeho obhajca, príbuzný alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu.
Dĺžka trvania súdu v deň žiadosti o podmienečné prepustenie sa môže líšiť v závislosti od konkrétnych okolností. Obvykle by mal proces trvať asi pol hodinu, ale je dôležité si uvedomiť, že môže dôjsť k nečakaným zdržaniam, obyčajne sa ale rozhodne hneď. Termín nariadený súdom sa môže pohybovať od 3-4 týždňov až po 4 mesiace. To, po akom dlhom čase od nástupu do výkonu môže odsúdený žiadať o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, závisí od závažnosti trestného činu, za ktorý bol odsúdený. V prípade prečinu je to po výkone polovice uloženého trestu. Ak ide o zločin, musí vykonať najmenej 1/2 trestu (ak doteraz nebol odsúdený) alebo 2/3 trestu (ak v minulosti bol odsúdený).
V parlamentných voľbách vám ako opozícia musíme ponúknuť jasnú alternatívu | Michal ŠIMEČKA
Zníženie trestných sadzieb a dopady na väzenský systém
Jednou z hlavných zmien, ktoré novela Trestného zákona prináša, je zníženie trestných sadzieb pre určité trestné činy, nadviazané na výšku škody. Novela zvyšuje dolnú hranicu škody, ktorá je potrebná na klasifikovanie skutku ako trestného činu, zo súčasných 266 eur na 750 eur. Táto zmena, hoci vítaná odborníkmi, môže mať nepredvídateľné dôsledky.
Profesor Čentéš upozorňuje, že znižovanie trestných sadzieb môže viesť k tomu, že väzni odsúdení za tieto činy budú môcť požiadať o prehodnotenie svojho trestu, čo môže viesť k ich skoršiemu prepusteniu. V súčasnosti je v Slovenskej republike odsúdených okolo 1 200 ľudí za tzv. „horalkové krádeže“, ktorí by mohli požiadať o preskúmanie svojho trestu. Novela prekvalifikuje niektoré trestné činy z obzvlášť závažných na menej závažné, čo opäť môže znížiť dĺžku trestov a umožniť skoršie prepustenie osôb z výkonu trestu.
Slovenská republika dlhodobo patrí medzi štáty Európskej únie s najvyšším počtom osôb vo výkone trestu odňatia slobody na počet obyvateľov. Počet väzňov na počet obyvateľov v Slovenskej republiky výrazne prevyšuje počet väzňov na počet obyvateľov krajín ako sú napríklad Nemecko, Rakúsko, krajiny Beneluxu alebo severské krajiny. V roku 2021 bol počet väzňov na 100 000 obyvateľov v Slovenskej republike tretí najvyšší z celej Európskej únie, pričom priemerný počet väzňov na 100 000 obyvateľov v Európskej únii prekračoval takmer dvojnásobne. Napr. počet väzňov na 100 000 obyvateľov vo Fínsku bol oproti Slovenskej republike nižší trojnásobne.
Naviac, klesajúci počet registrovaných trestných činov (napr. z cca 92 000 v r. 2011 na cca 58 000 v r. 2019), ako aj páchateľov (napr. z cca 54 000 v r. 2011 na cca 40 000 v r. 2019) neviedol k zníženiu počtu väznených osôb.
| Krajina | Počet väzňov na 100 000 obyvateľov |
|---|---|
| Slovensko | Tretí najvyšší v EÚ |
| Priemer EÚ | Takmer o polovicu nižší ako na Slovensku |
| Fínsko | Trojnásobne nižší ako na Slovensku |
| Nemecko, Rakúsko, Benelux, Severské krajiny | Výrazne nižšie ako na Slovensku |
Dôvodom sú najmä príliš vysoké trestné sadzby v kombinácii s obmedzenými možnosťami ukladania alternatívnych trestov. Súčasné znenie § 34 ods. 8 Trestného zákona v znení pred novelou, ktoré umožňuje súdu rozhodnúť pri ukladaní doživotného trestu odňatia slobody zároveň o neprípustnosti podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu, sa ukazuje ako nedostatočné a nezodpovedajúce uvedeným účelom.
Ako sa ukazuje, zážitok z väzenia neodradí páchateľa od ďalšieho páchania trestnej činnosti, dokonca mieru následnej recidívy mierne zvyšuje. Ani hrozba trestov páchateľa príliš neodradzuje, pretože páchatelia pri páchaní trestnej činnosti predpokladajú, že nebudú chytení, a preto, že zisky z trestnej činnosti sa dostavia ihneď, ale prípadný trest nasleduje až s dlhším časovým odstupom.
Aj z hľadiska dopadov na štátny rozpočet sa trest odňatia slobody ukazuje ako najmenej efektívne riešenie. Samotný výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stál štát v roku 2021 ročne vyše 22 000 eur (náklady na jednu väznenú osobu za jeden deň výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby predstavovali v roku 2021 v priemerne 62 eur). Zároveň pri priemernej mzde cca 1 200 eur sú dane a povinné odvody zamestnanca a zamestnávateľa spolu v sume cca 700 eur, t. j. ročný priemerný výpadok príjmu štátu z jedného odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je cca 8 400 eur ročne.
Ponímanie trestu odňatia slobody ako prvotného a prioritného trestu v rámci trestnej politiky spôsobilo, že štát musí neustále zvyšovať kapacity zariadení ústavov na výkon trestu odňatia slobody a budovať nové zariadenia. Pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný efekt postih cez financie a majetok (spravidla zároveň s pozitívnym účinkom na verejné rozpočty), ako neprimeraný trest odňatia slobody, ktorý pociťujú ako príkorie.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Zdá sa, že okolité krajiny Európskej únie tento trend už dávnejšie pochopili, čoho výsledkom je výrazný ústup od ukladania nepodmienečných trestov odňatia slobody a obrat k alternatívnym spôsobom trestania a k zvýšenému úsiliu o nápravu a resocializáciu páchateľov namiesto ich vyčleňovania od zvyšku spoločnosti.
Príkladom krajín, v ktorých boli v posledných desaťročiach realizované v tomto smere rozsiahle reformy, sú napríklad Nemecko a Švajčiarsko. Prax v týchto krajinách potvrdila, že výrazný ústup od používania trestu odňatia slobody a jeho zmiernenie alebo úplné nahradenie inými formami trestov v týchto krajinách neviedol k zvýšeniu miery páchania opakovanej trestnej činnosti. Inými slovami, ukladanie miernejších sankcií sa z hľadiska preventívneho účelu trestného práva ukazuje ako rovnako efektívne ako ukladanie prísnejších sankcií.
Ďalšie zmeny a ich význam
Nový trestný čin a rozšírenie existujúcich
Do katalógu skutkových podstát trestných činov pribudol trestný čin falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a Trestného zákona). Vo svojej základnej skutkovej podstate stačí na jeho spáchanie falšovanie alebo zámerne nepravdivé vyhotovenie čo i len časti zdravotníckej dokumentácie, či už vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom inej osoby a jej použitie ako pravej alebo aspoň existencia úmyslu použiť ju ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci. Pod vyhotovením nepravdivej zdravotnej dokumentácie sa rozumie neuvedenie, resp. zatajenie údajov alebo uvedenie nepravdivých údajov o zdravotnom stave, priebehu choroby, liečbe alebo iných skutočnostiach.
Zásadnú úpravu skutkovej podstaty môžeme zaregistrovať v ust. § 253 Trestného zákona, ktorá sa, okrem nepovolenej výroby liehu rozširuje aj na nepovolenú výrobu tabaku a tabakových výrobkov. Spresnenie (a pokiaľ ide o určité osoby aj sprísnenie) zaznamenala aj skutková podstata trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (§ 261 Trestného zákona).
Rozšírenie právomocí samosudcu a modernizácia konania
Novela rozširuje okruh trestných vecí, v ktorých zákon na prvom stupni umožňuje rozhodovanie samosudcom. Trestný poriadok po novom zakotvil, že samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov. Až do 31. júla 2019 mohol samosudca rozhodovať len o zločinoch, ktorých horná hranica neprevyšovala osem rokov. V prípade závažnejších zločinov rozhodoval v prvom stupni senát, ktorý pozostával z jedného sudcu (predseda senátu) a dvoch laických prísediacich z radu občanov. Práve na okresnom súde sa tak často stávalo, že prísediacich nebol dostatok, nakoľko, zdá sa, nie je vôľa občanov na dobrovoľnom zastávaní takejto pozície (podmienkou pre ustanovenie za prísediaceho je taktiež súhlas danej osoby).
Jedným z prejavov modernizácie trestného konania sa stáva najmä rozšírenie použitia „videokonferenčných zariadení“ (v pôvodnej právnej úprave označované ako „technické zariadenia na prenos obrazu a zvuku“). Novela Trestného poriadku po novom umožňuje realizovať úkony (najmä výsluchy), ktoré je nutné vykonať mimo obvodu orgánov činných v trestnom konaní, aj prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
Zmeny v Úrade špeciálnej prokuratúry
V súlade so zámermi programového vyhlásenia vlády v časti týkajúcej sa súdnictva a prokuratúry, podľa ktorej faktická autonómia Úradu špeciálnej prokuratúry sa stala väčšou ako tá, ktorá bola upravená zákonom, čo vo výsledku narušilo tak hierarchiu, ako aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov trestného konania, sa navrhuje aj zmena zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Ide o prvý naliehavý krok z pripravovanej širokej reformy trestnej politiky vlády Slovenskej republiky smerujúci k posilneniu právneho štátu v Slovenskej republike.
Názory občianskej spoločnosti na doterajšie takmer dvadsaťročné fungovanie Úradu špeciálnej prokuratúry sa významne líšia. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v posledných rokoch vzbudila vo verejnosti nebývalý ohlas a neraz je časťou odbornej verejnosti vnímaná ako politická a nesúca prvky svojvôle. Viacerými postupmi a rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľov či k porušeniu práv garantovaných medzinárodnými dohovormi. Na neprofesionálne a nezákonné rozhodnutia prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry poukazovala nielen akademická či advokátska obec, ale aj samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
V záujme parity hlavných subjektov trestného procesu sa tak navrhuje zveriť právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Humanizácia trestov a resocializácia
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Z programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu (spravodlivé a primerané trestanie trestných činov), priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. Osobitný dôraz sa tak v návrhu zákona kladie práve na posilnenie podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov.
Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 106/2011 k primeranosti trestu uviedol, že „Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.“
Humanizácia trestov nemá znamenať beztrestnosť, ale nápravu a motiváciu osoby tak, aby už viac nepáchala trestnú činnosť. Náprava neprichádza sama, a v prípade odsúdených možno hovoriť o výsledkoch iba pri mohutnej asistencii štátu. Nulová kontrola prepustenej osoby zo strany štátu bude znamenať nápravu iba vo veľmi nízkej miere prípadov.
Návrh zákona ponúka efektívne riešenia pre resocializáciu páchateľov trestných činov za súčasného splnenia účelu sankcií a optimalizáciu aktuálne nevyhovujúceho stavu väzenského systému Slovenskej republiky. S ohľadom na závery odborných štúdií o vplyve väzenského prostredia na odsúdené osoby reaguje na systémové nedostatky súčasného väzenského systému ako sú preplnenosť, investičný dlh, zaostávanie v resocializačných programoch oproti štandardu Európskej únie, nedostatočné plnenie medzinárodných záväzkov štátu v tejto oblasti a deficity v zabezpečení zodpovedajúcej úrovne ochrany ľudských práv a základných slobôd.
Navrhovaná právna úprava zároveň nebráni ani zabezpečeniu efektívneho a účinného vyšetrovania trestnej činnosti. Práve naopak, navrhovaná právna úprava posilňuje podmienky pre efektívne odčerpanie výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti pri zlepšení predpokladov pre zabezpečenie spravodlivého trestnoprávneho postihu páchateľov trestnej činnosti, ďalej pre ich resocializáciu a minimalizácii dopadu trestu na iné osoby.