Problematika výsluhových dôchodkov pre policajtov a vojakov na Slovensku je dlhodobo diskutovanou témou, ktorá zahŕňa legislatívne zmeny, ekonomické dopady a aktivity organizácií zastupujúcich záujmy týchto profesií. Tento článok poskytuje komplexný prehľad súčasného stavu, zmien a výziev v systéme sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zložiek.
Legislatívny rámec a vývoj sociálneho zabezpečenia
Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov je upravené zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Tento systém je výrazne odlišný od bežného dôchodkového systému spravovaného Sociálnou poisťovňou, pričom kladie dôraz na dĺžku služby namiesto solidarity založenej na výške príjmu.
Novela zákona z roku 2013
Hlavným zámerom novely zákona č. 328/2002 Z. z., schválenej poslancami NR SR v roku 2013 s účinnosťou od 1. januára 2013, bolo vytvorenie legislatívneho prostredia na vyrovnanie príjmov a výdavkov na osobitných účtoch ministerstiev vnútra, obrany, financií, spravodlivosti, SIS a NBÚ. Príjmy týchto osobitných účtov pozostávajú predovšetkým z odvodov poistného zo služobných príjmov.
Pre policajtov a vojakov, ktorých služobný pomer trval do nadobudnutia účinnosti novely zákona, sa zachovala percentuálna výmera podľa vtedy platného zákona s tým, že za 31. rok až do 35. roku služby sa im bude započítavať vyššie percento. Zároveň sa navrhlo, aby policajti a vojaci odo dňa nadobudnutia účinnosti novely zákona odvádzali zo služobných príjmov odvod na výsluhový dôchodok vo výške 7 % namiesto terajších 5 %.
Nárok na výsluhový dôchodok a jeho výpočet
Na výsluhový dôchodok majú nárok policajti, vojaci a hasiči. Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Ten sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov. Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5% z tejto vypočítanej sumy. Medzi obdobím 26. roku až 30. roku služby sa zvyšuje výsluhový dôchodok o 2% za každý rok, medzi 31. rokom až 35. rokom sa zvyšuje o 3% za každý rok. Priemerný výsluhový dôchodok v roku 2018 dosahoval 819 eur.
Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný, a pokiaľ vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok. Profesionálny vojak má okrem výsluhového dôchodku nárok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden a to ten, ktorý je vyšší.
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 mil. eur. V roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 mil. eur. Vojaci zo svojich platov pritom tiež odvádzajú odvody, ktoré dosahujú 36,2%, ale ani to nestačí a každoročne ich dôchodkový systém vyžaduje dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počíta s dotáciou vyše 57 miliónov eur.
Zdaňovanie odchodného a jeho vplyv na poistenie
Odchodné sa zdaňuje, okrem prípadov, ak v čase vzniku nároku na odchodné bolo od dane oslobodené (k 31. 12. 2003 podľa § 52 ods. 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z.). Poistné na povinné verejné zdravotné poistenie sa z odchodného neodvádza podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. Odchodné netvorí vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie podľa § 98 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.
Valorizácia výsluhových dôchodkov
Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30 a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru, sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2.
Ako funguje slovenský dôchodkový systém?
Rodičovský dôchodok a jeho dopad
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona má nárok na rodičovský dôchodok aj poberateľ starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok, ako aj výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
13. dôchodok
Národná rada SR schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1.7.2024, pričom nárok na 13. dôchodok majú aj poberatelia výsluhových dôchodkov, vďaka akceptácii zásadnej hromadnej pripomienky Asociácie policajtov vo výslužbe (APVV) v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Aktivity a snahy o zlepšenie podmienok výsluhových dôchodcov
Na ochranu záujmov policajtov a vojakov vo výslužbe pôsobia viaceré organizácie, medzi najvýznamnejšie patrí Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) a Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky.
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV)
APVV je nezávislé občianske združenie, založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, zaregistrované MV SR. Združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenska prostredníctvom svojich miestnych organizácií (47) a svojím hlavným zameraním sa profiluje ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky a heslom "slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať".
Ciele a aktivity APVV:
- Združovanie bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe.
- Zvyšovanie sociálnych a kultúrnych aktivít, podpora výmeny profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb.
- Zvyšovanie prestíže Policajného zboru a zlepšovanie vzťahov medzi políciou a obyvateľstvom a podpora úcty k zákonom a verejnému poriadku.
- Zjednocovanie a obhajovanie záujmov svojich členov, spolupráca pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a zastupovanie členov vo vzťahoch k štátnym orgánom SR a v zahraničí.
- Spolupráca so združeniami a združovanie občianskych združení v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.
Snahy o mimoriadnu valorizáciu a ďalšie benefity
Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou APVV uplatnila hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu zákona č. 328/2002 Z. z. s cieľom dosiahnuť:
- Ustanovenie mimoriadnej valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako to je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
- Neobmedzovanie poskytovania pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia.
- Zachovanie poskytovania pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru priamo v zákone a nedelegovanie možnosti určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi.
Diskusie a obavy v súvislosti s konsolidačnými opatreniami
V médiách a na sociálnych sieťach sa opakovane objavujú informácie o pripravovaných zmenách v systéme výsluhového zabezpečenia, konkrétne o zdanení resp. odvodoch z výsluhových dôchodkov. Ministerstvo vnútra SR, ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z., dementovalo tieto informácie a ubezpečilo, že mu nebol predložený žiadny oficiálny návrh zmeny právnej úpravy z predmetnej problematiky. Zároveň ministerstvo vnútra cíti značné znepokojenie zo šírenia predmetných informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia aj aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek.
Ústavný zákon o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. APVV zaslala predsedovi Národnej rady SR stanovisko, v ktorom navrhovala, aby boli všetky zásady a ciele navrhovaného ústavného zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.
Zrušenie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky.
Analýza hospodárenia a vývoja systému sociálneho zabezpečenia vojakov
Analýza hospodárenia osobitného účtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky do roku 2020 ukazuje, že systém sociálneho zabezpečenia vojakov, založený zákonom č. 114/1998 Z. z. a následne zákonom č. 328/2002 Z. z., čelí výzvam.
Predpokladaný vývoj príjmov a výdavkov
V roku 2020 sa predpokladali príjmy z poistného vo výške 4 279 518 127,- Sk, čo predstavovalo 70 % výdavkov. Oproti roku 2004 (33 % výdavkov) išlo o nárast o 3 215 658 449,- Sk.
Analýza počtu vyplácaných dávok
Predpokladal sa nárast počtu poberateľov zo 14 483 v roku 2004 na 16 566 v roku 2018 a postupný pokles na 16 509 v roku 2020.
Tabuľka: Analýza počtu vyplácaných dávok a ročných nákladov na jeden výsluhový dôchodok
| Rok | Počet poberateľov | Ročné náklady na jeden výsluhový dôchodok (EUR) |
|---|---|---|
| 2004 | 14 483 | N/A |
| 2018 | 16 566 | 819 |
| 2020 | 16 509 | N/A |
Faktory ovplyvňujúce systém sociálneho zabezpečenia
Na systém sociálneho zabezpečenia vojakov vplývajú viaceré faktory, ako napríklad:
- Miera úloh postavených pred systém sociálneho zabezpečenia vojakov.
- Zvyšovanie nákladov na sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov.
Valorizácia hodnostných platov
Valorizácia hodnostných platov profesionálnych vojakov bude rásť rovnakým tempom ako je predpokladaný rast priemernej mzdy v hospodárstve SR a valorizácia hodnostných platov bude vždy od 1. januára.