Čo nie je zakázané, je dovolené: Ústava SR a Úrad práce Senec

Princíp „čo nie je zakázané, je dovolené“ je základným kameňom právneho štátu a slobody jednotlivca. V Slovenskej republike je tento princíp zakotvený v Ústave a preniká do rôznych oblastí života, vrátane fungovania úradov práce a podnikateľského prostredia v Senci.

Ústava Slovenskej republiky a princíp legality

Ústava Slovenskej republiky je najvyšší právny predpis štátu. Zaručuje základné práva a slobody občanov a stanovuje rámec pre fungovanie štátnych orgánov. Princíp legality, vyjadrený heslom „čo nie je zakázané, je dovolené“, je úzko spojený s ochranou týchto práv a slobôd.

Čl. (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Čl. (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. (3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. (4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Čl. (1) Každý má právo na život. Čl. (1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Čl. (2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. (3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. (4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. (6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu.

Tento princíp znamená, že štát môže občanom a právnickým osobám zakazovať len to, čo je výslovne zakázané zákonom. Všetko ostatné je dovolené. Tým sa zabezpečuje, že štátna moc nie je neobmedzená a že občania majú istotu, že môžu slobodne konať v medziach zákona.

Čl. (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. (2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. (5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Čo to znamená v praxi? Ak nejaká činnosť nie je explicitne zakázaná zákonom, občan ju môže vykonávať bez toho, aby sa obával sankcií zo strany štátu. Tento princíp je dôležitý pre podporu podnikateľskej činnosti, kreativity a inovácie, pretože umožňuje ľuďom skúšať nové veci bez zbytočného strachu z byrokracie.

Medzi ďalšie práva a slobody zaručené Ústavou SR patria:

• Čl. (1) Obydlie je nedotknuteľné. (2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
• Čl. (2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon.
• Čl. (4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky.
• Čl. (1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania.
• Čl. (1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. (2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.
• Čl. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.
• Čl. (1) Petičné právo sa zaručuje.
• Čl. (2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.
• Čl. (1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje.
• Čl. (1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. (3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním.
• Čl. (1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.
• Čl. (3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať.
• Čl. (1) Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. (2) Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda.
• Čl. (2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. (4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon.
• Čl. (2) Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. (3) Po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. (5) Každý má právo rozhodnúť, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.
• Čl. (2) Každý má právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov.
• Čl. Každý má právo na ochranu zdravia.
• Čl. (1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. (5) Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak je osvojenie v záujme dieťaťa. (6) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. (7) Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu.
• Čl. (1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná.
• Čl. (1) Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje.
• Čl. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.
• Čl. (1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. (2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
• Čl. (5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. (6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
• Čl. Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senec a princíp legality

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len Úrad práce) sú štátne orgány, ktoré zabezpečujú realizáciu štátnej politiky v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a rodiny. Ich činnosť je upravená zákonmi a inými právnymi predpismi. Aj na činnosť Úradu práce sa vzťahuje princíp legality.

Konkrétne, Úrad práce v Senci poskytuje služby občanom a zamestnávateľom v oblasti zamestnanosti, ako napríklad:

• Sprostredkovanie zamestnania: Pomáha uchádzačom o zamestnanie nájsť si prácu a zamestnávateľom nájsť vhodných zamestnancov.
• Poskytovanie dávok v nezamestnanosti: Poskytuje finančnú podporu ľuďom, ktorí stratili zamestnanie a spĺňajú podmienky na poskytnutie dávky.
• Poradenstvo: Poskytuje poradenstvo v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a kariérneho rozvoja.
• Podpora zamestnávania znevýhodnených skupín: Podporuje zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím, mladých ľudí a iných znevýhodnených skupín.

Pri poskytovaní týchto služieb musí Úrad práce dodržiavať zákony a iné právne predpisy. Napríklad, pri sprostredkovaní zamestnania nemôže Úrad práce diskriminovať uchádzačov o zamestnanie na základe ich pohlavia, rasy, náboženstva alebo iných zakázaných dôvodov. Pri poskytovaní dávok v nezamestnanosti musí Úrad práce dodržiavať zákon o sociálnom poistení a posudzovať nárok na dávku podľa stanovených kritérií.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie na Úrade práce

Na základe princípu legality sú aj povinnosti uchádzača o zamestnanie (UoZ) presne definované zákonom. Úrad práce v Senci, podobne ako ostatné úrady, riadi sa zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Podľa § 14 ods. 2 zákona má občan právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch stanovenou osobitným zákonom. Podľa § 14 ods. 3 zákona uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Medzi kľúčové povinnosti UoZ patria:

• Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu - osobne, telefonicky, poštou ... a následne si dať vystaviť elektronickú PN /ePN/; v súlade s §12a odst.3 zákona č. 576/2004 Z. z.
• Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel sprostredkovania vhodného zamestnania alebo účasti v programoch odborného poradenstva a programoch aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom. Formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. (Podľa § 34 ods. 8 zákona)
• Podľa § 34 ods. 1 zákona občan, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie UoZ odo dňa osobného podania žiadosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
• Podľa § 34 ods. 2 zákona, skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie UoZ osvedčuje občan pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ, najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ, ak tomu nebránia závažné skutočnosti, ktoré je UoZ povinný preukázať.
• Podľa § 34 ods. 6 zákona je UoZ povinný aktívne si hľadať zamestnanie a najmenej raz za mesiac preukázať úradu aktívne hľadanie zamestnania.
• Podľa § 34 ods. 15 zákona UoZ, ktorý je poberateľom dávky v nezamestnanosti a ktorý chce odísť do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie a zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti, je povinný oznámiť úradu dátum svojho odchodu do členského štátu Európskej únie.
• Ak UoZ odíde do členského štátu EÚ a jeho príslušný úrad ho nezaradí do evidencie služieb zamestnanosti, je povinný opätovne začať plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho odchodu do členského štátu Európskej únie. (Podľa § 34 ods. 17 zákona)

Osobitné situácie a výnimky

Zákon rovnako upravuje aj osobitné situácie:

• Podľa § 6 ods. 2 zákona, UoZ môže:
  • byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 601/2003 Z. z.).
  • vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu (zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 601/2003 Z. z.).
  • vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu (zákon č. 378/2015 Z.z.).
  • byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu (zákon č. 570/2005 Z.z.).
• Podľa § 6 ods. 3 UoZ nesmie byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch podľa odseku 2 písm. a).
• UoZ, ktorý predloží potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, úrad neurčí povinnosť aktívneho hľadania zamestnania a byť k dispozícii úradu. (Podľa § 34 ods. 11 zákona)
• UoZ, ktorá predloží doklad o predpokladanom termíne pôrodu, úrad neurčí povinnosť aktívneho hľadania zamestnania a byť k dispozícii úradu. (Podľa § 34 ods. 12 zákona)
• Podľa § 15 zákona je vhodné zamestnanie také, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce a v ktorom týždenný pracovný čas nie je kratší ako polovica z ustanoveného týždenného pracovného času.

Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

Zákon č. 5/2004 Z. z. stanovuje aj dôvody vyradenia z evidencie UoZ, napríklad:

• Podľa § 36 ods. 1 písm. n) a ods. 2 zákona, ak bol UoZ opakovane vyradený z evidencie.
• Nesplnenie povinnosti prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 1 alebo § 57 ods. 1.
• Nepredloženie dokladov rozhodných pre zaradenie do evidencie UoZ v lehote podľa § 34 ods. 2.
• Odchod do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou odchodu podľa § 34 ods. 15.
• Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu okrem pracovnoprávneho vzťahu na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo právneho vzťahu podľa § 6 ods. 2.

V prípade vyradenia UoZ z dôvodu nespolupráce (podľa § 36 ods. 1 písm. n) zákona), úrad znovu zaradí občana do evidencie UoZ najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie UoZ (Podľa § 36 ods. 3 zákona). Za nespoluprácu UoZ s úradom sa považuje aj nesplnenie povinností podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona (Podľa § 36 ods. 5 zákona).

Senec ako podnikateľské prostredie a princíp „čo nie je zakázané, je dovolené“

Senec je mesto s dynamicky sa rozvíjajúcim podnikateľským prostredím. Vďaka svojej výhodnej polohe, dostupnosti infraštruktúry a kvalifikovanej pracovnej sile je atraktívnym miestom pre investície a podnikanie. Princíp „čo nie je zakázané, je dovolené“ má v Senci osobitný význam pre podporu podnikateľskej činnosti.

Podnikatelia v Senci môžu slobodne podnikať v akomkoľvek odvetví, ktoré nie je zakázané zákonom. To im umožňuje využívať nové príležitosti, inovovať a vytvárať nové pracovné miesta. Mesto Senec sa snaží vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie odstraňovaním zbytočných administratívnych prekážok a podporou spolupráce medzi podnikateľmi, samosprávou a vzdelávacími inštitúciami.

Príklady aplikácie princípu v praxi:

• Online podnikanie: Ak zákon nezakazuje predaj určitého tovaru alebo služby online, občan môže slobodne prevádzkovať e-shop alebo poskytovať online služby.
• Organizovanie podujatí: Ak organizovanie určitého typu podujatia nie je zakázané (napr. z dôvodu verejného poriadku alebo bezpečnosti), občan môže takéto podujatie zorganizovať.
• Využívanie nových technológií: Ak zákon nezakazuje používanie určitej technológie (napr. dronov), občan ju môže používať na súkromné alebo podnikateľské účely.
• Inovácie v podnikaní: Podnikatelia môžu zavádzať nové produkty, služby alebo obchodné modely, pokiaľ nie sú v rozpore so zákonom. Napríklad, ak chcú prevádzkovať food truck (pojazdné občerstvenie), musia splniť hygienické a bezpečnostné normy, ale samotná forma podnikania im nie je zakázaná, ak spĺňajú všetky potrebné povolenia.

Obmedzenia princípu „čo nie je zakázané, je dovolené“

Je dôležité si uvedomiť, že princíp „čo nie je zakázané, je dovolené“ nie je absolútny. Existujú určité obmedzenia, ktoré vyplývajú z iných právnych predpisov a z ochrany verejného záujmu. Medzi najdôležitejšie obmedzenia patria:

• Ochrana základných práv a slobôd iných osôb: Výkon vlastných práv a slobôd nesmie zasahovať do práv a slobôd iných osôb.
• Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti: Činnosti, ktoré ohrozujú verejný poriadok alebo bezpečnosť, môžu byť zakázané.
• Ochrana životného prostredia: Činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie, môžu byť obmedzené alebo zakázané.
• Ochrana zdravia: Činnosti, ktoré ohrozujú zdravie ľudí, môžu byť obmedzené alebo zakázané.
• Dodržiavanie dobrých mravov: Činnosti, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, môžu byť považované za nezákonné.

Príklad: Podnikanie a ochrana spotrebiteľa: Podnikateľ má právo slobodne podnikať, ale zároveň je povinný dodržiavať zákony na ochranu spotrebiteľa. To znamená, že musí poskytovať pravdivé informácie o svojich produktoch a službách, dodržiavať záručné podmienky a riešiť reklamácie spotrebiteľov. Ak podnikateľ porušuje tieto povinnosti, môže byť sankcionovaný štátom.

Zneužívanie princípu a dôležitosť právneho povedomia

Niekedy sa stáva, že sa princíp „čo nie je zakázané, je dovolené“ zneužíva na obchádzanie zákonov alebo na páchanie neetických aktivít. Napríklad, niektorí podnikatelia sa snažia využívať medzery v zákonoch na daňové úniky alebo na obchádzanie pracovnoprávnych predpisov. Takéto správanie je neakceptovateľné a štát by mal proti nemu aktívne bojovať.

Pre správne uplatňovanie princípu „čo nie je zakázané, je dovolené“ je dôležité, aby občania a podnikatelia mali dostatočné právne povedomie. To znamená, že by mali poznať svoje práva a povinnosti a mali by byť schopní orientovať sa v právnych predpisoch. Úloha štátu pri podpore princípu legality Štát má dôležitú úlohu pri podpore princípu legality. Mal by zabezpečovať, aby zákony boli jasné, zrozumiteľné a ľahko dostupné. Mal by tiež odstraňovať zbytočné administratívne prekážky a podporovať právne povedomie občanov a podnikateľov.

tags: #co #nie #je #zakazane #je #dovolene