Sociálne ohrozenie a nízky príjem predstavujú závažné faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu života jednotlivcov a rodín. Osoby so zdravotným postihnutím (ZTP) s nízkym príjmom sú obzvlášť zraniteľnou skupinou, ktorá čelí mnohým prekážkam. Tento článok sa zameriava na možnosti štátnej podpory pre túto skupinu, s dôrazom na zmeny v posudzovaní odkázanosti na sociálnu službu a osobnú asistenciu.
Životné minimum na Slovensku už dlhší čas nerastie v súlade s vývojom životnej úrovne väčšiny ľudí. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už vlani v decembri upozornila, že ide o trend s oveľa širšími dôsledkami. Priemerná mzda na Slovensku totiž dlhodobo rastie rýchlejšie než životné minimum. Samotná priemerná mzda pritom nie je cieľovým ukazovateľom sociálnej politiky. Porovnanie so životným minimom tak veľa nehovorí o jeho kúpnej sile, ale skôr o tom, aké má postavenie v rámci príjmov v celej ekonomike. Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, ktorá má pokryť tie najzákladnejšie životné potreby. Ani to však v praxi nefungovalo bezchybne. „Bolo niekoľko rokov, keď životné minimum rástlo ešte pomalšie než inflácia nízkopríjmových domácností,“ upozorňujú ekonómovia. Výsledok je citeľný.
Ľuďom s príjmom nižším než životné minimum pritom vzniká nárok na sociálnu pomoc. Časť domácností si totiž reálne polepšila - ich príjmy rástli a postupne sa dostali nad túto hranicu. Na životné minimum je naviazaných viacero sociálnych dávok, minimálne dôchodky či daňový bonus na dieťa. Významnú rolu má životné minimum aj v daňovom systéme. Rada preto konštatuje, že samotné nastavenie životného minima a spôsob jeho prehodnocovania si pýta systémovú zmenu, ktorá by mala vzísť z odbornej diskusie. Potreba reformy životného minima a jeho opätovného nastavenia podľa reálnych minimálnych výdavkov deklarovala aj vláda v Programovom vyhlásení na roky 2023 - 2027. Štandard sa preto obrátil na ministerstvo práce s otázkou, v akom štádiu sa celý proces nachádza. Rezonujú aj iné témy zo sociálnej oblasti. Úspory chce totiž rezort hľadať najmä „uprataním“ sociálneho systému, napríklad obmedzovaním zneužívania dávok. Podľa Tomáša je sociálne spravodlivejšie hľadať úspory týmto spôsobom než krátiť napríklad 13. mzdy.
Zjednotenie posudkov pre sociálne služby od 1. septembra 2025
Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti (ďalej len „zákon o IPČ“) prináša s účinnosťou od 1. septembra 2025 významné zmeny v posudzovaní odkázanosti na sociálne služby. Cieľom je zjednotenie posudkovacej činnosti, ktorú budú vykonávať úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v rámci správneho konania o integrovanom posudku.
Oblasti, ktorých sa zmena týka
Zjednotenie posudkovacej činnosti sa dotkne nasledovných oblastí:
- Sociálne služby podmienené odkázanosťou fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
- Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
- Podpora účasti znevýhodnených osôb na trhu práce v sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní (posudzovanie dlhodobého zdravotného postihnutia vo vzťahu ku konkrétnej pracovnej činnosti).
Sociálna posudková činnosť
Sociálna posudková činnosť bude predchádzať lekárskej posudkovej činnosti a zohľadní podmieňujúce aspekty životnej situácie posudzovaných osôb, ich individuálne predpoklady, rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje ich začlenenie do spoločnosti. Dôležitá je aktívna pozícia posudzovaných osôb počas konania, ktorá začína vyplnením sebaposudzovacieho dotazníka v rámci žiadosti o integrovaný posudok.
Zmeny v konaní obcí a VÚC
Od 1. septembra 2025 prechádza posudzovanie odkázanosti na sociálnu službu plne do kompetencie ÚPSVR. To znamená, že obce a VÚC už nebudú posudzovať žiadne nové žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu podané po tomto termíne. Ak fyzická osoba po 31. auguste 2025 prejaví záujem o podanie žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, bude informovaná o potrebe podať žiadosť o integrovaný posudok na príslušnom ÚPSVR.
Dokončenie konaní začatých pred 1. septembrom 2025
Konania obcí a VÚC vo veciach odkázanosti na sociálnu službu, ktoré boli začaté pred 1. septembrom 2025 a neboli právoplatne skončené do 31. augusta 2025, budú dokončené obcami/VÚC podľa zákona o sociálnych službách (SoS) v znení účinnom do 31. augusta 2025.
Platnosť rozhodnutí vydaných pred 1. septembrom 2025
Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu vydané podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025 stráca platnosť najneskôr nadobudnutím právoplatnosti integrovaného posudku alebo právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o integrovanom posudku.
"Preznačenie" stupňov odkázanosti
Zákon o IPČ zavádza nové označovanie stupňov odkázanosti. Do doby vydania nového integrovaného posudku platí, že osoby, ktoré boli podľa zákona o SoS posúdené v stupni II., budú považované za osoby v stupni I., osoby v stupni III. budú považované za osoby v stupni II., osoby v stupni IV. budú považované za osoby v stupni III., osoby v stupni V. budú považované za osoby v stupni IV. a osoby v stupni VI. budú považované za osoby v stupni V.
Pôsobnosť obcí po 31. auguste 2025
Obce budú aj po 31. auguste 2025 príslušným správnym orgánom v konaní a rozhodovaní o potrebe poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o SoS.
Stupeň Odkázanosti a Základné Životné Potreby
Stupeň odkázanosti je upravený v prílohe č. 2 k zákonu č. 376/2024 Z. z. a určí sa na základe počtu základných životných potrieb, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať.
Základné Životné Potreby
Medzi základné životné potreby patria:
- Osobná hygiena (hygienická starostlivosť o jednotlivé časti tela, celkový kúpeľ).
- Stravovanie a dodržiavanie pitného režimu (porciovanie stravy, obsluha, kŕmenie a pomoc pri pití).
- Vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva (sprievod na toaletu, pomoc pri vyzliekaní, obliekaní, očista po toalete, podanie podložnej misy, ochrana osobnej a posteľnej bielizne pred znečistením).
- Obliekanie, vyzliekanie (výber oblečenia, obliekanie, obúvanie, vyzliekanie, vyzúvanie).
- Mobilita, motorika (sprievod pri chôdzi, pomoc pri vstávaní z lôžka, polohovanie, pomoc pri manipulácii s predmetmi, obsluha a premiestňovanie predmetov dennej potreby).
- Dodržiavanie liečebného režimu (nákup liekov, podávanie liekov a aplikácia mastí, kontrola glykémie, odmeranie krvného tlaku, aplikácia liečiva subkutánne, polohovanie).
- Úkony starostlivosti o svoju domácnosť (nákup potravín, príprava jedla, donáška jedla do domu, umytie riadu, bežné upratovanie, obsluha domácich spotrebičov, starostlivosť o bielizeň, starostlivosť o lôžko, vynášanie odpadu, donáška uhlia/dreva/vody, kúrenie).
- Základné sociálne aktivity (sprievod na lekárske vyšetrenie, na úrady, do školy/zamestnania, pri záujmových činnostiach, predčítanie, sprostredkovanie komunikácie).
- Dohľad (inštruovanie, usmerňovanie, monitorovanie a kontrola pri sebaobslužných úkonoch, úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách).
Stupne Odkázanosti Podľa Počtu Nezvládnutých Potrieb
- I. ľahká odkázanosť: 1 - 2 základné životné potreby (1 potreba pre osoby do 15 rokov).
- II. stredne ľahká odkázanosť: 3 - 4 základné životné potreby (2 - 3 potreby pre osoby do 15 rokov).
- III. stredne ťažká odkázanosť: 5 - 6 základné životné potreby (4 - 5 potrieb pre osoby do 15 rokov).
- IV. ťažká odkázanosť: 7 - 8 základné životné potreby (6 - 7 potrieb pre osoby do 15 rokov).
- V. úplná odkázanosť: 9 - 10 základné životné potreby (8 - 9 potrieb pre osoby do 15 rokov).
Osobná Asistencia Ako Forma Podpory
Osobná asistencia je kľúčovou formou podpory pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Je to pomoc pri činnostiach, pri ktorých je osoba odkázaná na osobnú asistenciu, na účel jej aktivizácie a podpory sociálneho začlenenia, podpory jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít, spoločenských aktivít a voľnočasových aktivít.
Princípy Osobnej Asistencie
- Riadenie osobou so zdravotným postihnutím: Osoba si sama vyberá a zaškoľuje asistenta, uzatvára s ním zmluvu, určuje mu úlohy a vypláca ho.
- Financovanie: Príspevok na asistenta poskytuje štát, ale je možné financovať asistenta aj z vlastných zdrojov.
- Dostupnosť: Osobnú asistenciu môžu využívať osoby s rôznymi typmi zdravotného postihnutia, vrátane onkologických pacientov.
- Bez príjmového limitu: Poskytovanie príspevku nie je limitované príjmom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Rozsah a Podmienky Osobnej Asistencie
- Rozsah hodín: Určuje sa podľa zoznamu činností, ktoré si osoba s ŤZP nemôže vykonávať sama, a počtu hodín potrebných na ich vykonanie. Najviac je to 7 300 hodín ročne (20 hodín denne).
- Výnimky: Do rozsahu hodín sa nezapočítava čas, počas ktorého je osoba v zariadení sociálnych služieb, vykonáva zamestnanie alebo navštevuje školu.
- Kombinácia s inými službami: Príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať osobe, ktorú opatruje rodinný príslušník alebo opatrovateľská služba.
- Sadzba: Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 6,22 €.
- Výplata: Príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách.
Zmluva o Výkone Osobnej Asistencie
- Obsah zmluvy: V zmluve si užívateľ a asistent určia činnosti, práva a povinnosti, výšku odmeny a spôsob ukončenia zmluvy.
- Počet asistentov: Užívateľ môže uzatvoriť zmluvy s ľubovoľným počtom osobných asistentov.
- Predloženie zmluvy: Osoba s ŤZP je povinná predložiť zmluvu úradu najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca.
Odvody a Dane Osobného Asistenta
- Zdravotné poistenie: Z odmeny asistenta sa neplatia odvody na zdravotné poistenie. Osobný asistent je poistencom štátu, ak nie je poistený z iných dôvodov.
- Dôchodkové poistenie: Ak má asistent vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne, je poistencom štátu aj na účely dôchodkového poistenia.
- Ostatné poistenia: Osobný asistent nie je povinne nemocensky poistený, poistený v nezamestnanosti a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie.
- Evidencia na úrade práce: Výkon činnosti osobného asistenta nie je prekážkou pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak mesačná odmena nepresiahne sumu životného minima.
- Daň z príjmu: Z odmeny asistenta sa platí daň z príjmu. Osobný asistent je povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade a podávať daňové priznanie.
Podpora Osamelých Rodičov
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa chce zamerať na podporu jednorodičovských domácností, ktoré patria z hľadiska chudoby medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. Európske zisťovanie EU-SILC uviedlo, že na Slovensku sa nachádza asi 31-tisíc jednorodičovských domácností bez širšej rodinnej podpory, pričom takmer 38 % z nich je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.
„Neúplné rodiny patria k najohrozenejšej skupine obyvateľstva, čo sa týka chudoby i sociálneho vylúčenia,“ uviedol minister práce Erik Tomáš. Dodal, že vyžaduje koncentrovanú a špeciálnu pomoc, ktorú doteraz systém neposkytoval v dostatočnej miere. Od 1. februára ministerstvo spustilo dvojročný pilotný projekt podpory osamelých rodičov financovaný z eurofondov.
Finančná Podpora a Sieť Poradní
V rámci projektu je dostupná sieť 46 poradní komplexnej pomoci po celom Slovensku, kde pôsobia sociálni pracovníci, psychológovia, právnici aj ekonómovia. Pribudli dve špecializované pozície: sprievodca osobnou skúsenosťou (človek, ktorý vychovával dieťa sám a môže klientov motivovať na základe svojej životnej skúsenosti) a manažér prípadu, ktorý nastavuje individuálny plán pomoci. Osamelí rodičia zapojení do projektu môžu od tretieho mesiaca účasti poberať motivačný príspevok vo výške 100 eur pri jednom dieťati, 150 eur pri dvoch deťoch a 200 eur pri troch a viac deťoch.
Ďalšie Legislatívne Zmeny
Okrem toho platí, že od 1. januára sa v prípade jednorodičov zmenila aj legislatíva. Osamelý rodič môže čerpať až 14 dní ročne na sprevádzanie dieťaťa k lekárovi (pôvodne to bolo sedem dní). Rezort by zároveň rád presadil aj zvýšenie minimálneho výživného na dieťa zo súčasných 30 % životného minima na 100 % (cca 130 eur).
Presmerovanie Pomoci z Dávok v Hmotnej núdzi
Inštitút sociálnej demokracie (ISD) analyzoval situáciu a tvrdí, že štát by mal presmerovať financie z vyplácania dávok v hmotnej núdzi na podporu nízkopríjmových rodín, v ktorých ľudia pracujú za nižšiu ako priemernú mzdu. Analýza ISD poukazuje na to, že pomoc v hmotnej núdzi poberá vyše 60 000 osôb, z ktorých až 51 percent tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie.
„Pomoc v hmotnej núdzi poberá v súčasnosti vyše 60 000 osôb, z ktorých až viac ako polovicu, presne až 51 percent, tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie. Priemerný celkový mesačný výdavok na pomoc v hmotnej núdzi je na úrovni 12 miliónov eur mesačne, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne,“ uviedol šéf ISD Martin Halás.
Analýza ISD tiež zdôrazňuje, že v súčasnosti je voľných viac ako 94 000 pracovných miest, pričom takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl. Halás dodáva, že "bolo by férovejšie presmerovať a alokovať tieto dávky v hmotnej núdzi v oprávnených prípadoch, takzvaným nízkopríjmovým rodinám, ktoré pracujú napríklad do výšky priemernej mzdy. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností, ktoré sú najviac ohrozené chudobou.“
Dotácia na podporu humanitárnej pomoci
Dotácia na podporu humanitárnej pomoci pre fyzické osoby v súlade s § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky slúži na riešenie krízovej životnej situácie alebo mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. V príslušnom rozpočtovom roku možno žiadateľovi poskytnúť dotáciu na humanitárnu pomoc najviac v sume 1500 eur.
Kedy je možné dotáciu poskytnúť?
Dotáciu na podporu humanitárnej pomoci možno poskytnúť žiadateľovi, ktorý sa ocitol v krízovej životnej situácii alebo v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácii, na podporu riešenia tejto situácie. Za krízovú životnú situáciu alebo mimoriadnu nepriaznivú sociálnu situáciu sa považujú najmä situácie, v ktorých sa žiadateľ ocitol náhle, nečakane, nepredvídateľne. Nakoľko primárnym účelom dotácie na podporu humanitárnej pomoci je poskytnutie finančnej pomoci na rýchle vyriešenie krízovej životnej alebo mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie žiadateľa, je potrebné podať žiadosť bezprostredne po vzniku tejto udalosti.
Príklady situácií oprávňujúcich poskytnutie dotácie:
- Následky živelných udalostí (záplavy, víchrica, prívalové dažde, požiar, výbuch a iné).
- Strata živiteľa rodiny resp. rodiča v rodine kde sú maloleté nezaopatrené deti, napr. na zabezpečenie výdavkov na pohreb, preklenutie doby do priznania pozostalostných dávok a pod.
- Mimoriadny výdavok na zabezpečenie opravy alebo kúpy zariadenia nevyhnutného na zabezpečenie základných životných potrieb (napr. kotol na kúrenie, zariadenie na ohrev vody, šporák, pračka a pod. alebo na nevyhnutný nábytok ako posteľ, skriňa a pod.) osamelých osôb s nízkym príjmom.
Dotáciu na podporu humanitárnej pomoci je možné poskytnúť aj v prípade živelnej pohromy, katastrofy, havárie, teroristického útoku ak bol vyhlásený núdzový stav alebo ak bola vyhlásená mimoriadna situácia (§9 ods. 3). V rámci toho istého vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie je možné dotáciu poskytnúť maximálne do sumy 1 500 eur, avšak ak dôjde k značným škodám na majetku v rámci toho istého vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie dotáciu je možné poskytnúť maximálne do sumy 3 000 eur. V tomto prípade, je potrebné žiadosť o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci podľa § 9 ods. 3 doručená ministerstvu do troch mesiacov odo dňa vyhlásenia núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie. Žiadateľ nezúčtoval v predchádzajúcom období poskytnutú dotáciu.
Dlhodobo nepriaznivá sociálna situácia nie je sama osebe dôvodom k priznaniu predmetnej dotácie a nie je ju možné považovať za krízovú životnú situáciu alebo mimoriadne nepriaznivú sociálnu situáciu. V prípade žiadateľov, ktorí sú dlhodobo bez príjmu alebo s veľmi nízkym príjmom, je potrebné, aby si pred podaním žiadosti o dotáciu prioritne uplatnili dostupnú (nárokovateľnú) pomoc, ktorou je napr. pomoc v hmotnej núdzi.
Dotáciu na účel obnovy bytového fondu je možné poskytnúť len v prípade, že obydlie bolo poškodené živelnou udalosťou a to za podmienky, že žiadateľ je vlastníkom poškodenej nehnuteľnosti (bytu, rodinného domu), slúži na celoročné trvalé bývanie a nejedná sa o nelegálnu stavbu. Žiadateľom o dotáciu môže byť len plnoletá fyzická osoba. Žiadateľom môže byť v rámci jednej domácnosti len jeden člen, nakoľko sa posudzuje situácia celej domácnosti. V príslušnom rozpočtovom roku možno dotáciu poskytnúť najviac v sume 1500 eur (§9 ods. 1 a 2). Výšku sumy poskytnutej dotácie na základe posúdenia žiadosti schvaľuje ministerstvo. Znamená to, že žiadateľovi nemusí byť poskytnutá dotácia v sume, ktorú on požaduje. Neschválenie dotácie ministerstvo oznamuje žiadateľovi písomne. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive. K žiadosti je potrebné doložiť aj vyhlásenie o tom, že občan má vysporiadané vzťahy so štátnym rozpočtom a vyhlásenie, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia. Dotácie, ako finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, sú účelovo určené a časovo viazané a ich použitie podlieha kontrole podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.