Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v spoločnosti, pričom sociálni pracovníci vykonávajú množstvo úloh na ochranu a podporu zraniteľných jednotlivcov a skupín. V tomto článku sa zameriame na práva a povinnosti sociálnych pracovníkov na Slovensku, s prihliadnutím na relevantnú legislatívu a aktuálne zmeny v tejto oblasti.
Právny rámec sociálnej práce
Od prvého januára 2015 upravuje výkon sociálnej práce zákon. Doteraz na Slovensku neexistovala žiadna komplexná úprava podmienok výkonu sociálnej práce, čo malo za následok aj skreslený pohľad verejnosti na túto profesiu.
Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. Tento zákon upravuje rôzne aspekty sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane oprávnení a povinností sociálnych pracovníkov.
Okrem toho, zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon, zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:
- Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
Kto je sociálny pracovník a aké sú podmienky na výkon sociálnej práce?
Sociálnu prácu môže v praxi vykonávať iba ten, kto ju vyštudoval. Môže to byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce v závislosti od získaného stupňa vysokoškolského štúdia. Sociálnu prácu na pozícii sociálneho pracovníka môže vykonávať absolvent vysokoškolského vzdelania II. stupňa v študijnom odbore sociálna práca podľa § 5, ods. 1, písm. a) zákona č. 219/2014 Z.z.
Na výkon sociálnej práce je potrebné splniť určité podmienky, ktoré sú upravené v zákone č. 219/2014 Z. z. Medzi tieto podmienky patrí získanie vysokoškolského vzdelania v odbore sociálna práca, absolvovanie odbornej praxe a získanie povolenia na výkon sociálnej práce. Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.
Doterajších pracovníkov, ktorí nespĺňajú uvedené kvalifikačné predpoklady, sa zmena nedotkne, čo umožní aj naďalej využívať ich odborný potenciál. Zákon zároveň upravuje profesijné tituly v sociálnej práci, výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka, vzdelávanie a pod. Predpokladá sa tiež zavedenie špecializačných odborov v sociálnej práci.
Na pozíciu sociálneho pracovníka môžu byť prijatí aj záujemcovia, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v prechodných ustanoveniach § 45 zákona č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Kvalifikačné predpoklady pre sociálneho pracovníka
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Rozsah pôsobnosti sociálnych pracovníkov
Sociálna práca sa vykonáva okrem rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny aj v rezorte zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra či školstva. Najviac sociálnych pracovníkov je v oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj v dávkových systémoch.
Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť.
Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti. Riadi a koordinuje aktivity.
Oprávnenia a povinnosti sociálnych pracovníkov
Oprávnenia sociálnych pracovníkov v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí
Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. zákona č. 305/2005 Z. z. majú sociálni pracovníci v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viaceré oprávnenia. Medzi základné oprávnenia patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.
Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť.
Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne soc.
Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú. Zákon na túto otázku nedáva jasnú odpoveď. Každý prípad je individuálny.
Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobu, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Tzn. že je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.
Povinnosti rodičov a iných osôb
Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie.
Pracovná náplň sociálneho pracovníka
Pracovnou náplňou sociálneho pracovníka je poskytnutie všestrannej starostlivosti a pomoci prakticky od podania žiadosti o prijatie po smrť alebo odchod klienta zo zariadenia.
Sociálny pracovník organizuje a zodpovedá za činnosť na sociálnom úseku, vykonáva sociálno - právnu ochranu navonok i v rámci zariadenia, v príslušnom rozsahu pozná všetky právne predpisy týkajúce sa sociálneho zariadenia, vedie komplexnú dokumentáciu o prijímaní a prepúšťaní obyvateľov, spolupracuje so zdravotníckymi a inými organizáciami pri prijímaní, prepúšťaní a premiestňovaní obyvateľov do iného zariadenia, pomáha obyvateľom pri vybavovaní úradných i súkromných záležitostí súvisiacich s pobytom v zariadení, napomáha pri vytváraní príjemného prostredia pre obyvateľov v zariadení, napomáha udržiavaniu kontaktov obyvateľov s ich rodinou, pri úmrtí obyvateľa prejednáva otázky dedičského konania, ak obyvateľ nemá príbuzných zabezpečuje pohreb, zabezpečuje organizovanie kultúrnej, záujmovej a pracovnej činnosti obyvateľov, vypracováva ročný plán činnosti, spolupracuje s vedením zariadenia, hlavnou sestrou, výborom obyvateľov.
Navštevuje obyvateľov na bytoch za účelom lepšieho oboznámenia sa s ich životom, záujmami aj potrebami, je k dispozícii všetkým obyvateľom za účelom podávania informácií a usmernení podľa dopytov, spolupracuje so školami a inými organizáciami za účelom zabezpečenia kultúrnych programov, podieľa sa na estetizácii životného prostredia, stará sa o nástenné noviny, prostredníctvom ktorých informuje obyvateľov o živote v zariadení, prekladá vedeniu námety, návrhy na vylepšenie a doplnenie materiálneho vybavenia pre zabezpečenie a organizovanie voľného času obyvateľov, vedie knižnicu v DD - D a vedie komplexnú písomnú dokumentáciu obyvateľov.
Klienti majú svoj výbor obyvateľov, ktorý spolupracuje pri tvorbe plánu kultúrnych podujatí a pri samotnom organizovaní akcií. Na spoločných stretnutiach vedenie informuje výbor obyvateľov o činnosti DD - DP a o prípadných zmenách. Preberajú sa pripomienky klientov k poskytovaným službám a v rámci možností sa hľadá spoločné riešenie problémov.
Sociálna práca v školách a školských zariadeniach
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 prináša zmeny. V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.
V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, a to aj v prípade personálneho zabezpečenia podporných opatrení - pridelených pracovných úväzkov členov školských podporných tímov, sociálnych pracovníkov ako odborných zamestnancov už nebudú zamestnávať, pretože podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“. Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce
Súčasťou zákona je aj zriadenie profesijnej organizácie - Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Zákon upravuje jej postavenie a pôsobnosť. Podľa § 3 zákona č. 219/2014 Z. z. je Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Komora združuje členov komory. Členstvo v komore je dobrovoľné.
Okrem plnenia štandardných úloh profesijnej organizácie napr. v oblasti etiky povolania, budovania kreditu profesie, úloh smerom k členom komory, bude komora overovať aj plnenie podmienok pre výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Predpokladá sa, že komora začne plniť svoje úlohy od 1. septembra 2015, vzniknúť však môže skôr. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude prijímať návrhy na vymenovanie členov do prípravného výboru komory v čase od 1.1. do 31.1.2015. Úlohou výboru bude vypracovať všetky rozhodujúce dokumenty komory a pripraviť jej ustanovujúci snem.
Sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce môžu požiadať o zápis do zoznamu zakladajúcich členov komory od 1.2. do 30.6.2015. Písomnú žiadosť s menom, priezviskom, kontaktnou adresou, overenou fotokópiou dokladu o ukončenom vysokoškolskom vzdelaní v odbore sociálna práca a potvrdením o vykonávaní sociálnej práce v praxi je potrebné zaslať na adresu sídla MPSVR SR s označením „Prípravný výbor“.
Disciplinárna zodpovednosť sociálnych pracovníkov
Členovia komory sú povinní dodržiavať Etický kódex sociálneho pracovníka a iné predpisy komory. V prípade porušenia týchto povinností môžu byť členom uložené disciplinárne opatrenia.
- Písomné napomenutie za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm.
- Peňažnú pokutu až do výšky 150 eur za opakované porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. b) a c) alebo za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm.
- Zákaz výkonu sociálnej práce v rozsahu od troch mesiacov do jedného roka za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) alebo za opakované porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm.
- Odobratie povolenia na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) alebo za neplnenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm.
Sústavné vzdelávanie sociálnych pracovníkov
Sociálni pracovníci sú povinní sa sústavne vzdelávať a zvyšovať si svoju odbornú kvalifikáciu. Komora organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre svojich členov. Sústavné vzdelávanie v nadstavbovej odbornej činnosti fyzických osôb podľa § 12 ods. písm. a) a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa odseku 1 písm. údaj o doterajšej praxi, údaje podľa § 8 ods. 1 písm. Komora odníme povolenie, ak držiteľ povolenia prestal spĺňať podmienky podľa § 7 ods. 2 písm. alebo držiteľ povolenia neplní povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm.
Sociálna posudková činnosť a ľudské práva
Sociálna posudková činnosť je oblasť sociálnej práce, ktorá si vyžaduje profesionálne kompetencie odborníka, ktorý okrem teoretických poznatkov a aplikovania základných metód a prístupov sociálnej práce využíva aj znalosti z oblasti základných ľudských práv a slobôd. Znalosť ľudských práv je potrebná najmä pri správnej aplikácii ľudsko-právnych dokumentov, vrátane Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Ľudské práva sú oprávnenia, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti od narodenia až po smrť. Štát je povinný ľudské práva garantovať a prijať nevyhnutné opatrenia na ich ochranu. Dôležitosť dodržiavania ľudských práv a slobôd v sociálnej práci má byť nielen samozrejmosťou, ale aj povinnosťou. Každý štátny zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony ako aj právne záväzné medzinárodné zmluvy a dohovory, zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť jeho nestrannosť. Je potrebné zabezpečiť, aby každý štátny zamestnanec, bol oboznámený aj s ľudskými právami, pričom ich povinnosťou je dbať na to, aby nikdy nedošlo k ich porušeniu. Znalosť ľudských práv má mimoriadny význam v sociálnej práci a rovnako to platí pri sociálnej posudkovej činnosti.
Sociálny pracovník sa má riadiť princípmi kresťanského humanizmu, má konať v súlade s etickým kódexom sociálneho pracovníka, hájiť ľudské práva a slobody sociálne slabších jedincov, má konať spravodlivo, v súlade s morálnymi a etickými princípmi.
Spravodlivé posudzovanie má značný vplyv na kvalitu života posudzovanej osoby, preto táto činnosť vyžaduje kvalifikovaného odborníka na posudkovú činnosť. Profesia sociálnej práce úzko súvisí s ľudskými právami, nakoľko uznáva základné hodnoty ako sociálna spravodlivosť, rešpekt, ľudská dôstojnosť a sebaurčenie. Význam ľudských práv v sociálnej práci je nepochybný. Pomocou nich môže každý jednotlivec žiť plnohodnotne a ľudsky dôstojne.
Rešpektovanie základných práv a slobôd je základom moderného demokratického a právneho štátu. Dodržiavanie a garancia ľudských práv je záväzkom štátu, ktorý je povinný ľudské práva chrániť, pričom jednotlivec má právo vyžadovať, aby štát jeho právo rešpektoval a chránil.
Princíp rovnakého zaobchádzania je upravený v čl. 12 ods. 2) Ústavy SR kde je uvedené, že práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na rôzne dôvody. Síce dôvod zdravotné postihnutie tam nie je upravené výslovne, z pojmu iné postavenie možno vyvodiť, že tento pojem zahŕňa aj dôvod zdravotného postihnutia.
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 2006. V roku 2010 bol tento Dohovor ratifikovaný Slovenskou republikou a tým sa stal právne záväzným dokumentom, ktorý má prednosť pred našimi zákonmi. Cieľom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa čl. 1 je „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“.
Zásada rovného zaobchádzania neznamená len zákaz diskriminácie, ale aj to, že je potrebné dbať na to, aby k diskriminácii nikdy nedošlo, teda vykonať aj preventívne opatrenie na zabránenie diskriminácie. Podľa antidiskriminačného zákona každý má právo aj na ochranu pred diskrimináciou a právo domáhať sa svojich práv na súde.
Medzi základné zásady prístupu k osobe so zdravotným postihnutím patria rešpektovanie autonómie klienta, jeho jedinečnosti, akceptácia, humánnosť, konanie dobra, nehodnotiaci postoj, nepoškodzovanie a spravodlivé zaobchádzanie.
Problematika ľudských práv v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa nachádza v prílohe č. 2 zákona, kde sú upravené podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby. Okrem toho celý zákon o sociálnych službách vychádza z ľudsko-právnych záväzkov. Ľudsko-právne záväzky sú obsiahnuté aj v rôznych medzinárodných dokumentoch, národných programoch ako napríklad aj v dokumente Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2021 - 2030.
Záväzky spočívajú v tom, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli viesť samostatný, nezávislý život a aby bolo zabezpečené ich plné začlenenie do spoločnosti. Slovenská republika sa zaviazala k ľudsko-právnemu prístupu, má zabezpečiť podmienky pre slobodný, nezávislý život hlavne pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaných na pomoc iných.
Každá ľudská bytosť má právo participovať v spoločnosti, byť rovnocenným partnerom, rozhodovať o svojom živote, vyvíjať rôzne aktivity podľa vlastného výberu, nikoho nemožno obmedzovať v tom, kde ako a s kým chce žiť, nakoľko všetci ľudia sú si rovný v dôstojnosti a v právach. Je potrebné im zabezpečiť aj prístup k službám, k potrebným pomôckam a dbať na to, aby nedošlo k ich segregácii a izolácii v spoločnosti.
Najdôležitejším medzinárodným dokumentom, ktorý upravuje integráciu do spoločnosti je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý medzi všeobecné zásady dohovoru v článku 3 uvádza rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, nezávislosti, nediskriminácie ako aj plné.