Posttraumatická stresová porucha a jej vplyv na invaliditu

Posttraumatická stresová porucha (PTSP; v Medzinárodnej klasifikácii chorôb označená kódom F.43.1) je jednou z psychických porúch, ktoré vznikajú následkom psychickej traumy. Ide o oneskorenú alebo pretiahnutú odpoveď na stresujúcu udalosť alebo mimoriadne katastrofickú situáciu, ktorá zapríčiňuje prenikavé utrpenie skoro každému. PTSP je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje rôzne aspekty života postihnutého jedinca.

Posttraumatická stresová porucha je závažný stav, ktorý môže vzniknúť po traumatickej udalosti. Na Slovensku, ako aj inde vo svete, môže mať PTSP významný vplyv na život postihnutých, vrátane ich schopnosti pracovať a viesť plnohodnotný život. V niektorých prípadoch môže viesť až k invalidite.

Čo je posttraumatická stresová porucha (PTSP)?

Posttraumatická stresová porucha (PTSP) je psychická porucha, ktorá sa môže rozvinúť u osôb vystavených traumatickým udalostiam, ako sú priame alebo nepriamo vnímané ohrozenie života, smrť, vážne zranenie alebo sexuálne násilie. PTSP je stav týkajúci sa duševného zdravia človeka, ktorý sa zvyčajne vyvinie po traumatickej udalosti vedúcej k škodlivým a úzkostným pocitom. Niekedy môžu ľudia, ktorí majú PTSP, prežívať udalosti opakovane, zatiaľ čo iní sa vyhýbajú akýmkoľvek pripomienkam.

Ak tento stav pretrváva mesiace a roky, môže brániť životu, práci a dokonca aj vzťahom. Ľudia môžu zažiť PTSP do jedného mesiaca alebo v niektorých prípadoch aj rokov po traumatickej udalosti. Príznaky PTSP sú identické s príznakmi iných stavov duševného zdravia. Ľudia všetkých vekových skupín môžu vyvinúť PTSP. Avšak ich identifikácia a riešenie vždy, keď je to možné, môže pomôcť predchádzať a znižovať dôsledky PTSP.

Predisponujúce faktory, ako sú osobnostné črty (napr. kompulzívna alebo astenická, prípadne neurotická porucha v anamnéze), môžu znižovať prah pre vznik syndrómu, alebo zhoršovať jeho priebeh, ale nie sú ani nevyhnutné, ani nestačia na vyvolanie poruchy.

Spúšťače PTSP

Za traumu pritom môže byť považovaný akýkoľvek intenzívny zážitok, ktorý vyvolal u človeka extrémny stres. Posttraumatickú stresovú poruchu môže vyvolať nielen prírodná katastrofa, zemetrasenie, teroristický útok, znásilnenie, sexuálne zneužívanie, letecké nešťastie alebo náhla smrť blízkej osoby. Rovnako intenzívne môže po psychickej stránke poznamenať človeka aj dopravná nehoda. Závažná dopravná nehoda je často traumatizujúcim zážitkom, ktorý spôsobuje náhlu zmenu doterajšieho života. Dopravná nehoda je nepríjemná udalosť, ktorá sa môže kedykoľvek prihodiť každému účastníkovi cestnej premávky (vodič, cyklista, motocyklista, chodec).

Pri dopravných nehodách dochádza často k závažným zraneniam, prípadne úmrtiam nevinných účastníkov cestnej premávky. Postihnutá osoba môže byť dotknutá traumatizujúcou udalosťou priamo ako účastník dopravnej nehody. Postihnutou osobou môže byť nielen obeť dopravnej nehody, ale aj osoba, ktorá zavinila dopravnú nehodu. Dopravná nehoda a jej vnímanie môže zasiahnuť i okoloidúceho svedka dopravnej nehody, ktorá sa prihodila inej osobe. Takouto osobou môže byť záchranár záchrannej služby, príslušník polície, hasič, ktorí prichádzajú do kontaktu s dopravnými nehodami častejšie než iní ľudia. Musia znášať pohľad na znetvorená a zaklinená telá zranených účastníkov dopravnej nehody vo vozidle a popritom vykonávať svoju činnosť.

Príznaky PTSP

Príznaky PTSP rozdeľujeme do viacerých kategórií: znovuprežívanie, vyhýbanie, negatívne zmeny v nálade a myslení a v emóciách (podľa DMS-V). Typickými príznakmi sú zvýšené nabudenie (hyperarousal) a disociácia. Posttraumatická stresová porucha prebieha u každého individuálne a u všetkých pacientov sa nemusia objaviť všetky príznaky. Porucha sa nemusí prejaviť bezprostredne po traumatickej udalosti, ale aj niekoľko rokov po nej.

Znovuprežívanie

Znovuprežívanie znamená, že sa človeku opakovane vracajú spomienky na traumatickú udalosť, niekedy také živé, akoby sa udalosť odznovu diala v prítomnej chvíli (vtedy hovoríme o flešbekoch), niekedy útržkovité a akoby rozbité. Bez toho, aby človek cielene spomínal, vynárajú sa mu obrazy, zvuky, vône, telesné pocity, ale niekedy aj len samotné emocionálne stavy. Spúšťačmi sú často podnety, ktoré niečím pripomínajú traumatickú udalosť. Človek na tieto spomienky reaguje intenzívnymi emóciami a telesnými reakciami, ktoré napriek svojej snahe nevie ovládať. Spomienky môžu prichádzať v podobe desivých snov. Na druhej strane je však tiež možné, že si človek časti alebo celú udalosť nepamätá. Opätovné prežívanie traumy mať podobu nočných mor, keď sa človek budí s krikom. Inokedy ide o opakovaný, náhly, bolestný nápor emócií bez zjavnej príčiny. Znovu prežívanie je sprevádzané fyzickými reakciami ako triaška, zimnica, prudké búšenie srdca, ak miesta alebo iné veci pripomenú udalosť. Typické črty zahŕňajú epizódy opakovaného prežívania traumy v dotieravých spomienkach (spätné záblesky), snoch alebo nočných morách.

Vyhýbanie

Keďže vracajúca sa trauma človeka extrémne zaťažuje, snaží sa vyhýbať všetkému, čo mu ju pripomína, myšlienkam, miestam, ľuďom; čím sa jeho život obmedzuje a zužuje. Postihnutá osoba sa vyhýba situáciám, ktoré pripomínajú prežitú traumatickú udalosť, keďže môžu u neho vyvolať zosilnenie príznakov. Po vystavení človeka podnetom, ktoré nejako pripomínajú traumu sa objavia značné psychické problémy. Človek, ktorý prežil závažnú autonehodu, sa preto vyhýba šoférovaniu auta, alebo sa vyhýba aj miestu, kde sa autonehoda udiala. Časom sa môže určitých situácií obávať natoľko, že celý jeho život je podriadený snahám vyhnúť sa im. Obvyklým dôsledkom tejto neschopnosti vysporiadať sa s bolestnými pocitmi je depresia. Vyhýbavé príznaky zasahujú do medziľudských vzťahov poškodeného, pretože sa často vyhýba blízkym emočným kontaktom s inými osobami. Má pocit odcudzenia od iných.

Tento pocit “umŕtvenia” a emočného otupenia, stránenia iných ľudí, nereagovania na okolie, anhedonie a vyhýbania sa činnostiam a situáciám pripomínajúcim traumu sú bežné. Poškodený sa spočiatku cíti znecitlivený, jeho emócie sú zredukovaní a je schopný vykonať iba mechanické činnosti.

Zvýšené nabudenie (Hyperarousal)

V dôsledku toho, že organizmus žije fyziologicky v pretrvávajúcom strehu, môže sa zhoršiť spánok, sústredenie, schopnosť sa upokojiť a zvýrazní sa úľakový reflex. Poruchu zvyčajne sprevádza nadmerná autonómna vzrušivosť s hypervigilanciou, zvýšená nervozita a nespavosť. Jedným z kritických príznakov posttraumatickej stresovej poruchy je nedostatok koncentrácie a sústredenia.

Zmeny v emóciách a myslení

S tým súvisia aj narušené emócie, ktoré sa prejavujú v podráždenosti, hnevlivosti alebo až agresívnom správaní, alebo na druhej strane zaplavujúcimi pocitmi hanby a viny. Výsledkom môže byť sebadeštruktívne správanie. Posttraumatická stresová porucha sa prejavuje zvýšenou dráždivosťou. Poškodený ostane podráždený aj bez vyvolávacieho podnetu. Často pretrvávajú negatívne emočné stavy (napr. strach, des, zlosť, vina alebo hanba).

Myslenie a nálady človeka sú tiež poznačené traumou. Objavuje sa negatívne prežívanie seba a iných, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, alebo pocit emočného otupenia. Človek prestane mať záujem o činnosti, ktoré ho predtým bavili a môže sa do budúcnosti dívať s beznádejou. Pretrváva neschopnosť prežívať pozitívne emócie (napr. neschopnosť prežívať šťastie). Má problém so sústredením a so zapamätaním si nových informácií. Nie je schopný spomenúť si na dôležité aspekty traumatickej udalosti. Obeť dopravnej nehody, ktorá bola počas incidentu pri vedomí, si nedokáže spomenúť na to, ako ju vyslobodili z vraku auta a odviezla sanitka. Náš mozog sa snaží udržať pokoj uprostred búrky emócií.

Zmenšovanie hipokampusu a strata pamäti

Hipokampus, orgán v mozgu, je zodpovedný za triedenie a ukladanie starých a nových spomienok. PTSP zmenšuje tento orgán o 8 percent, čo vedie k strate pamäti. Strata pamäti v dôsledku posttraumatických stresových porúch sa neobmedzuje len na občasné zabúdanie.

Následky psychickej traumy

Iné ťažkosti môžu zahŕňať depresiu, úzkostné poruchy (panická porucha, generalizovaná úzkostná porucha, obsedantne-kompulzívna porucha, fóbie, disociatívne poruchy a pod.), somatizačné poruchy, škodlivé užívanie návykových látok a závislosti a i. Ľudia s posttraumatickou stresovou poruchou často hľadajú úľavu od panickej úzkosti v užívaní alkoholu, drog, alebo liekov. To môže viesť k rozvoju závislosti. Úzkosť a depresia bývajú zvyčajne spojené so spomenutými príznakmi. Nie sú zriedkavé ani samovražedné myšlienky. V niektorých prípadoch vedie k depresii a úplnej strate pamäti. Ženy a deti trpia touto chorobou dvakrát častejšie ako muži.

Viktimizácia a jej vplyv na psychické zdravie

Viktimizácia je proces, v ktorom sa osoba stáva obeťou trestného činu, násilia alebo inej formy nespravodlivosti. Je dôležité vedieť, ako reagovať v prípade viktimizácie a kde hľadať pomoc. Ak ste sa stali obeťou:

• Vyhľadať pomoc: Obráťte sa na políciu, krízové centrum, alebo na odborníka na pomoc obetiam.
• Postarať sa o svoje fyzické a psychické zdravie: Vyhľadajte lekársku pomoc, ak máte fyzické zranenia. Využite psychologickú pomoc na spracovanie traumy.
• Hľadať podporu: Obráťte sa na rodinu, priateľov, alebo na podpornú skupinu pre obete.

Posttraumatická stresová porucha a invalidita

PTSP môže mať závažný dopad na schopnosť človeka pracovať a vykonávať bežné denné aktivity. V niektorých prípadoch môže viesť k invalidite. Na Slovensku sa posudzovanie invalidity riadi zákonom o sociálnom poistení a posudzuje sa individuálne na základe zdravotného stavu a jeho vplyvu na pracovnú schopnosť. Posttraumatická stresová porucha je komplexná porucha, ktorá zasahuje do mnohých oblastí života postihnutej osoby. Poškodený v dôsledku prežitia traumy zlyháva v rôznych oblastiach života. Môžu byť narušené jeho vzťahy s inými ľuďmi, fungovanie v rodine, partnerskom vzťahu, je znížený jeho pracovný výkon.

Posttraumatická porucha ako úzkostná porucha sa rozvíja po emocionálne ťažkej, stresujúcej udalosti, ktorá svojou závažnosťou presahuje bežnú psychickú odolnosť a býva traumatizujúcou pre väčšinu ľudí. Porucha častejšie postihuje jedincov slobodných, rozvedených, ovdovených, ekonomicky handicapovaných alebo sociálne izolovaných.

Posudzovanie invalidity pri PTSP

Pri posudzovaní invalidity pri PTSP sa berú do úvahy rôzne faktory, vrátane závažnosti príznakov, ich vplyvu na pracovnú schopnosť a schopnosť vykonávať bežné denné aktivity. Krajský súd dodáva, že posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti predstavuje odbornú medicínsku otázku, ktorá predpokladá vedľa odborných lekárskych znalostí, tiež znalosti z oboru posudkového lekárstva a jej posúdenie je zákonom zverené posudkovým orgánom.

Invalidita je definovaná v § 39 ZDP odst. 1, ktorý stanoví, že poistenec je invalidný, ak z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nastal pokles jeho pracovnej schopnosti najmenej o 35 %. Pracovnou schopnosťou sa rozumie schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho telesným, zmyslovým a duševným schopnostiam, s prihliadnutím k dosiahnutému vzdelaniu, skúsenostiam a znalostiam a predchádzajúcim zárobkovým činnostiam. Pri určovaní poklesu pracovnej schopnosti sa vychádza zo zdravotného stavu poistenca doloženého výsledkami funkčných vyšetrení; pritom sa berie do úvahy, či ide o zdravotné postihnutie trvalo ovplyvňujúce pracovnú schopnosť, či sa jedná o stabilizovaný zdravotný stav, či a ako je poistenec na svoje zdravotné postihnutie adaptovaný, schopnosť rekvalifikácie poistenca na iný druh zárobkovej činnosti, než dosiaľ vykonával, schopnosť využitia zachovanej pracovnej schopnosti v prípade poklesu pracovnej schopnosti najmenej o 35 % a najviac o 69 %, v prípade poklesu pracovnej schopnosti najmenej o 70 % tiež to, či je poistenec schopný zárobkovej činnosti len za celkom mimoriadnych podmienok.

Za zdravotné postihnutie sa pre účely posúdenia poklesu pracovnej schopnosti považuje súbor všetkých funkčných porúch, ktoré s ním súvisia, za stabilizovaný zdravotný stav sa považuje taký zdravotný stav, ktorý sa ustálil na úrovni, ktorá umožňuje poistencovi vykonávať zárobkovú činnosť bez zhoršenia zdravotného stavu vplyvom takejto činnosti; udržanie stabilizácie zdravotného stavu môže byť pritom podmienené dodržiavaním určitej liečby alebo pracovných obmedzení. Poistenec je potom adaptovaný na svoje zdravotné postihnutie, ak nadobudol, prípadne znovu nadobudol schopnosti a zručnosti, ktoré mu spolu so zachovanými telesnými, zmyslovými a duševnými schopnosťami umožňujú vykonávať zárobkovú činnosť bez zhoršenia zdravotného stavu vplyvom takejto činnosti.

Odškodnenie posttraumatickej stresovej poruchy

Poškodenému môže vzniknúť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok na odškodnenie posttraumatickej stresovej poruchy má výlučne poškodený, ktorý utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na jej náhradu. Posttraumatická stresová porucha sa odškodňuje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odškodňuje sa ako položka č. 255, ktorá znie Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom). Položka č. 255 je zo zákona daná rozpätím bodov od 260 až 1300 bodov.

Najvyšší súd ČR konštatoval, že k vážnej duševnej poruche vzniknutej pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii, môže dôjsť i inak než otrasným zážitkom prežitým pri priamo úrazovom deji. A to pôsobením iných faktorov ako dlhodobá hospitalizácia, invalidita, strata zamestnania. Alebo vytrhnutie zo známeho prostredia a zažitého stereotypu, pretrhanie sociálnych väzieb, existenčná neistota, nepriaznivý zdravotný stav a jeho neistá prognóza do budúcna. Pokiaľ majú tieto psychické následky bezprostrednú súvislosť s poškodením fyzického zdravia, nie je dôvod, aby neboli odškodnené aj v prípade, že poškodený (napr. z dôvodu bezvedomia) nevnímal vlastný priebeh nehody, poprípade si na nej nepamätá. Zistenie, či poškodený trpí špecifikovanou duševnou poruchou, závisí predovšetkým na posúdením lekárom - špecialistu z odvetvia psychiatria.

Možnosti liečby PTSP

Posttraumatická stresová porucha je liečiteľná. Možnosťami liečby sú psychoterapia a farmakoterapia. Priebeh je kolísavý, ale vo väčšine prípadov možno očakávať vyliečenie. Nie všetci ľudia, ktorí zažijú traumatickú udalosť, vyžadujú liečbu. Niektorí sa z nej zotavia za pomoci rodiny, či priateľov. Ale mnohí potrebujú pomoc odborníkov. Kombinácia liekov a terapie zameranej na traumu sa ukázala ako najužitočnejšia pri liečbe PTSP. Vyhľadanie pomoci v správnom čase môže výrazne pomôcť pri zlepšení PTSP alebo dokonca zabrániť možnosti vzniku PTSP. Ak pacient neprijme pomoc, PTSP môže trvať až do konca života. Medzi najúčinnejšie metódy patria:

• Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), terapia expozíciou, EMDR (Eye Movement Desensitization and Reprocessing) a iné.
• Farmakoterapia: Antidepresíva, anxiolytiká a iné lieky na zmiernenie príznakov PTSP.
• Podporná terapia: Skupinová terapia, rodinná terapia a iné formy podpory.

Psychoterapia

Kognitívno-Behaviorálna Terapia (KBT) je forma psychoterapie, ktorá sa zameriava na zmenu negatívnych myšlienok a správania, ktoré prispievajú k príznakom PTSP. Terapeut pomáha klientovi identifikovať a prehodnotiť negatívne myšlienky, ktoré súvisia s traumatickou udalosťou. Klient sa učí nové stratégie zvládania stresu a úzkosti.

Terapia expozíciou je forma psychoterapie, ktorá zahŕňa postupnú expozíciu klientovi podnetom, ktoré mu pripomínajú traumatickú udalosť. Cieľom je znížiť úzkosť a vyhýbanie sa spojené s traumou. Expozícia môže byť imaginárna (predstavovanie si traumatickej udalosti) alebo in vivo (vystavenie sa reálnym situáciám, ktoré pripomínajú traumu). Dlhodobá expozičná terapia motivuje ľudí, aby sa vysporiadali s myšlienkami, pocitmi a situáciami, ktorým sa zvyčajne vyhýbajú.

EMDR (Eye Movement Desensitization and Reprocessing) je forma psychoterapie, ktorá kombinuje expozíciu s bilaterálnou stimuláciou (napr. pohyb očí, tapanie). Cieľom je spracovať traumatické spomienky a znížiť ich emocionálny dopad. Desenzibilizácia a prepracovanie očných pohybov (EMDR) - terapeut zavádza špecifické zvuky alebo pohyby, keď pacient premýšľa o udalosti.

Transcranial Magnetic Stimulation (TMS) je nový a bezpečný prístup k liečbe PTSP. Ak psychoterapia alebo lieky na PTSP nezaberajú, spôsobujú výrazné vedľajšie účinky alebo hľadáte alternatívu k liekom, TMS môže byť riešením. Kontaktujte nás a dohodnite si konzultáciu s odborníkom. 1 Petrosino NJ, Cosmo C, Berlow YA, Zandvakili A, van 't Wout-Frank M, Philip NS. Transcranial magnetic stimulation for post-traumatic stress disorder. Ther Adv Psychopharmacol. 2021 Oct 28;11:20451253211049921. doi: 10.1177/20451253211049921.

Farmakoterapia

Farmakoterapia môže byť účinná pri zmierňovaní príznakov PTSP, ako sú úzkosť, depresia a nespavosť. Najčastejšie sa používajú antidepresíva, najmä selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) a inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI). Anxiolytiká môžu byť užitočné pri zmierňovaní úzkosti, ale ich použitie by malo byť obmedzené kvôli riziku závislosti. Niektoré lieky môžu pomôcť telu produkovať viac látok, ktoré kontrolujú stres a emócie.

Lekári nepredpisujú pacientom s PTSP špecifickú diétu. Keď sa však príznaky začnú prejavovať, cítia sa viac naklonení rýchlemu občerstveniu a sóde. Preto výber zdravej výživy môže zvýšiť mechanizmus zvládania.

Prevencia PTSP

Prevencia PTSP zahŕňa opatrenia na zníženie rizika traumatických udalostí a na podporu osôb, ktoré traumatickú udalosť prežili. Ľudia určite nedokážu zabrániť traumatickej udalosti.

tags: #posttraumaticka #stresova #porucha #invalidita