Čistota a hygiena na pracovisku sú dôležité nielen pre zdravie zamestnancov, ale aj pre ich pohodu a produktivitu. Zamestnávatelia majú povinnosť zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie, čo zahŕňa aj poskytovanie adekvátnych čistiacich a umývacích prostriedkov. Tento článok sa zameriava na nárok zamestnancov na tieto prostriedky a na povinnosti zamestnávateľov v tejto oblasti.
Právny rámec
Povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) vyplývajú pre zamestnávateľov z § 147 Zákonníka práce. Táto všeobecná právna povinnosť je ďalej osobitne upravená najmä v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) a v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“).
Všeobecné povinnosti zamestnávateľa, ktoré musí vykonať v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, upravuje § 6 zákona o BOZP. Zákon o BOZP sa vzťahuje (§ 2 tohto zákona) na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry.
Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.
V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa týmto osobitným predpisom sú aj daňovo uznanými nákladmi.
Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP)
Povinnosť zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky vyplýva z § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP. Povinnosťou zamestnávateľa je udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave [§ 6 ods. 2 písm. c) zákona o BOZP].
Minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Podľa § 6 ods. 5 tohto nariadenia zabezpečuje zamestnávateľ udržiavanie osobného ochranného pracovného prostriedku najmä čistením, opravou a výmenou.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť osobné ochranné pracovné prostriedky pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom vyplýva z § 37 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane zdravia.
Osobné ochranné pracovné prostriedky pre žiakov
V rámci hmotného zabezpečenia žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť, ktoré je upravené v zákone č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je zamestnávateľ, na ktorého pracovisku sa uskutočňuje praktické vyučovanie, povinný poskytnúť žiakovi osobné ochranné pracovné prostriedky zo svojich prostriedkov, a to podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona.
Daňové aspekty OOPP
Výdavky zamestnávateľa vynaložené na osobné ochranné pracovné prostriedky alebo v súvislosti s nimi sú daňovo uznanými výdavkami v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP. Z hľadiska zamestnanca nie je podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných prostriedkov podľa osobitných predpisov. Hodnota osobných ochranných pracovných prostriedkov poskytnutých v súlade so zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave je u žiaka oslobodená od dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.
Podľa tohto ustanovenia u žiaka nie je zdaniteľným príjmom hodnota osobných ochranných pracovných prostriedkov poskytnutých žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa § 53 Zákonníka práce.
Poskytovanie čistiacich a umývacích prostriedkov
Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny.
V súlade s § 5 ods. 5 písm. b) ZDP u zamestnanca nie je predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných hygienických prostriedkov. U zamestnávateľa ide o uznaný daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.
Príklad z praxe: Čistiace a umývacie prostriedky
Spoločnosť, ktorá sa zaoberá strojárskou výrobou, poskytuje zamestnancom zdarma 1 toaletné mydlo mesačne, údržbárom 1 Solvinu mesačne a všetkým zamestnancom 1 uterák ročne. Uvedené nepeňažné plnenie nie je u zamestnancov zdaniteľným príjmom a u zamestnávateľa ide o uznaný daňový výdavok.
Poskytovanie pracovného odevu a pracovnej obuvi
Povinnosť zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv vyplýva z § 6 ods. 3 písm. a) zákona o BOZP. Podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov.
Uvedená úprava nadväzuje na § 6 ods. 3 písm. a) zákona o BOZP. Z § 37 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane zdravia vyplýva zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť zamestnancom pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom ochranný odev.
Daňové posúdenie pracovného ošatenia
V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na pracovné ošatenie zamestnancov z hľadiska dane z príjmov vydalo Ministerstvo financií SR pokyn č. 4753/1998-62 publikovaný vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998. Citovaný pokyn sa v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 publikovaného vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000 síce vzťahoval na už neúčinný zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, avšak z dôvodu právnej absencie sa jeho ustanovenia primerane uplatňujú aj za účinnosti súčasného zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom pracovný odev alebo obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok vyplýva z už uvedeného § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nadväzne z § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z., ktoré upravuje poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Vzťahuje sa na tých zamestnávateľov, u ktorých odev alebo obuv zamestnancov počas pracovného procesu podlieha mimoriadnemu opotrebeniu, znečisteniu, alebo ak to vyžaduje ochrana života a zdravia. Rovnako môže táto povinnosť pre zamestnávateľa vyplývať z platných hygienických noriem.
Preukaznosť tohto výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov je potrebné zabezpečiť dôslednou operatívnou evidenciou. Zamestnávateľ musí v súlade s § 5 citovaného nariadenia vlády na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vypracovať zoznam poskytovaného pracovného ošatenia, v ktorom podľa kritérií v § 4 citovaného nariadenia vlády určí podmienky jeho používania a najmä dobu používania.
Za predpokladu splnenia uvedených podmienok je možné takéto plnenia posúdiť podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov ako (výdavky) náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Ako výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov je možné posúdiť aj rovnošaty, ktorých povinnosť nosenia pri výkone zamestnania alebo služobného pomeru vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu.
Takto je možné posudzovať i služobné rovnošaty poskytované vybranému okruhu pracovníkov z dôvodu verejného záujmu a s ohľadom na styk s verejnosťou, ktorých povinnosť nosenia vyplýva z predpisu schváleného príslušným rezortom. Ide predovšetkým o služobné rovnošaty lesníkov, železničiarov, pracovníkov v oblasti vodnej a železničnej dopravy a podobne.
Podobne i v týchto prípadoch musí byť výška výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov preukázateľne zdokladovaná. Do daňových výdavkov (nákladov) môžu byť zahrnuté iba výdavky v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, prípadne rezortným predpisom.
Pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov v ostatných prípadoch, kedy takáto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Za takéto oblečenie je možné považovať napríklad jednotné oblečenie pracovníkov v obchode, reštauráciách, cestovných kanceláriách, bankách, poisťovniach, ktorí prichádzajú do bezprostredného pracovného kontaktu s klientom a podobne.
Predpokladom na zahrnutie výdavkov na jednotné pracovné ošatenie podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP je, že zamestnávateľ vymedzí charakter a podobu jednorazového pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením (napr. našitím alebo nažehlením obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach oblečenia z lícnej strany).
V prípade dodržania vyššie ustanovených podmienok výdavky vynaložené na udržovanie jednotného pracovného ošatenia je možné považovať za výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.
Z hľadiska zamestnanca sa podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP za príjem zo závislej činnosti nepovažuje (nie je predmetom dane) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaného pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane jeho udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely, pričom podľa § 5 ods. 6 ZDP predmetom dane nie sú ani plnenia, ktoré zamestnávateľ paušalizoval za tu stanovených podmienok.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského) oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmu.
Zabezpečenie pitného režimu
Povinnosť bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, ukladá zamestnávateľom § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP. Nadväzne podľa § 37 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre zamestnancov pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom za podmienok bližšie uvedených vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.
Nad rámec zákona môže zamestnávateľ poskytovať bezplatne nealkoholické nápoje (napr. minerálky) aj všetkým zamestnancom, v tomto prípade však nejde o daňovo uznané výdavky. Príspevok na pitný režim je možné poskytovať aj zo sociálneho fondu.
U zamestnanca je hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. c) ZDP.
Príklad: Poskytovanie minerálky nad rámec zákona
Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom v letných mesiacoch bezplatne minerálku. Ide o zamestnancov pracujúcich v administratívnej budove spoločnosti, kde je prístup k pitnej vode z vodovodu. Povinnosť poskytovať ochranné nápoje vyplýva pre zamestnávateľov zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Poskytovanie ochranných nápojov v súlade s citovanými predpismi má byť zabezpečené pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana života a zdravia. Keďže spoločnosť na danom pracovisku splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z vyššie uvedených predpisov, už tým, že zabezpečila zamestnancom prístup k pitnej vode, poskytovanie minerálnej vody zo strany spoločnosti je jej dobrovoľné plnenie. Náklady na nákup minerálnej vody nie sú teda daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP. Aj keď u zamestnávateľa nepôjde o uznaný daňový výdavok, u zamestnanca sa hodnota tohto nepeňažného plnenia považuje za oslobodený príjem podľa § 5 ods. 7 písm. c) ZDP.
Rekondičné pobyty
V zmysle § 11 zákona o BOZP v znení platnom od 1. 5. 2010 (zákon č. 132/2010 Z. z.) je zamestnávateľ v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať aj rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.
Rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou navrhne zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Zamestnávateľ zároveň vypracuje v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania.
Zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov a zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov, sú povinní zúčastniť sa na rekondičnom pobyte. Na ďalšom rekondičnom pobyte sú povinní zúčastniť sa zamestnanci raz za tri roky, ak odpracovali v tomto období vo vybraných povolaniach 600 pracovných zmien a zamestnanci, ktorí pracujú s dokázanými chemickými karcinogénmi, ak odpracovali najmenej 400 pracovných zmien.
Náklady na rekondičné pobyty je podľa § 11 ods. 17 zákona o BOZP povinný uhrádzať zamestnávateľ.
Príklady z praxe
| Príklad | Popis | Daňový aspekt pre zamestnávateľa | Daňový aspekt pre zamestnanca |
|---|---|---|---|
| Firma v stavebníctve | Poskytuje ochrannú prilbu, obuv, rukavice a odev. | Daňovo uznaný náklad (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP). | Nepeňažné plnenie nie je predmetom dane (§ 5 ods. 5 písm. b) ZDP). |
| Strojárska výroba | Poskytuje toaletné mydlo, Solvin, uterák. | Uznaný daňový výdavok. | Nepeňažné plnenie nie je zdaniteľným príjmom. |
| Spoločnosť poskytuje obleky pre zamestnancov na výstavy | Odev má reklamnú a propagačnú funkciu. | Daňovo uznaný náklad pri splnení podmienok pokynu MF SR. | Poskytnuté ošatenie nie je predmetom dane (§ 5 ods. 5 písm. b) ZDP). |
| Paušálna náhrada za čistenie pracovného odevu | Zamestnávateľ vypláca mesačne paušálnu náhradu. | Uznaný daňový výdavok (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP). | Nie je predmetom dane (§ 5 ods. 5 písm. b) ZDP). |