Táto práca sa zameriava na fenomén celebrít ako potenciálnych referenčných vzorov pre deti v prvej fáze pubescencie (tzv. starší školský vek), konkrétne vo veku 11-13 rokov. Preskúma, ako tieto vzory vnímajú deti z dvoch škôl s odlišnou orientáciou a ako ich ovplyvňuje miera religiozity respondentov.
Základom práce je teória sociálneho učenia, parasociálnej interakcie a identity.
Čo sú referenčné vzory a prečo ich deti potrebujú?
Ľudia potrebujú referenčné vzory, pretože im poskytujú základnú pomoc a orientáciu v procese socializácie. Deti si vytvárajú identifikačné vzory z rozličných zdrojov, nielen z bezprostredného okolia (otec, matka, sestra, brat apod.), ale aj z iných zdrojov.
V psychológii učenia je orientácia na ľudí. Referenčné vzory modelujú ich správanie, postoje, zručnosti, ašpirácie na kariéru, na vzdelávanie a aj v pohľade na seba samého. Proces, keď sa jedinec učí nové spôsoby správania a nové myšlienky, nový pohľad na svet a jeho reakcie na fyzické či sociálne prostredie, sa nazýva socializácia. V tomto procese si jedinec osvojuje normy a hodnoty danej spoločnosti a učí sa, aké správanie napodobňovať a aké pravidlá sú pre život človeka dôležité.
Referenčné vzory pomáhajú deťom vyrovnať sa s typickými konfliktami dospievania. Môžu nimi byť aj postavy z literatúry, ktoré ponúkajú širokú paletu možností pre identifikáciu, napríklad „mužstva“ a sociálne prevládajúci model „úspešného muža“, rozhodného, rezervovaného a sebestačného. Podobne existujú aj charaktery a dobrodružné hrdinky, ktoré sa vymykajú obvyklej role ich pohlavia.
Hodnoty sú produktom učenia a „výstavbových“ vplyvov. Vzťahujú sa na vplyv, ktorý prispôsobuje skúsenosť na psychickú výstavbu indivídua. Existuje viacero spôsobov utvárania trvalých vlastností, vrátane stotožnenia sa so vzormi. Rozpoznávame dve formy: tzv. idealizácia a zástupné spevňovanie, ktoré sa uplatňuje, keď model dospeje k uspokojeniu (môže to predstavovať aj uniknutie stresovej situácii).
Masmédiá ako zdroj referenčných vzorov
Masové médiá sú súčasťou nášho života a majú výrazný podiel v socializačnom procese detí. Dokážu deťom ponúknuť rozličné referenčné vzory, pričom majú schopnosť samostatne napodobňovať správanie ľudí, ktoré videli v televízii. V tejto súvislosti ide často o bulvárne či zábavné médiá, ktoré ponúkajú modely interpretácie a správania. Tieto modely sú prístupné všetkým vekovým kategóriám, aj deťom.Otázkou je, či sa osoby prezentované v televízii môžu stať referenčnými vzormi a či môžu vytlačiť referenčné vzory z priameho prostredia detí. Médiá, ktoré sprostredkúvajú identifikačné vzory, sú tiež zodpovedné za šírenie sociálnych a kultúrnych noriem.
Štúdie poukazujú na identifikovanie sa detí s celebritami ako referenčnými vzormi, a to nielen s hercami či hudobnými hviezdami, ale napríklad aj so športovcami alebo televíznymi osobnosťami. Vzťahy, ktoré si deti vytvárajú s mediálnymi postavami, sú niekedy považované za „lepšie“ a iné za „horšie“ a môžu byť únikom pred sociálnou depriváciou.
Celebrity ako referenčné vzory
Celebrity sú prominentné indivíduá, ktorým je pripisovaný úspech a úcta, bez ohľadu na to, či si ho budú chcieť následne zvýšiť alebo sa ho vzdať. Sú uznané práve pre ich špecifické vlastnosti a schopnosti.Podľa Graemeho Turnera sú celebrity komodity, ktoré sú potom konzumované verejnosťou. Ich popularita je závislá od udalostí, ktoré nemajú úplne pod kontrolou. V 21. storočí sa celebrity objavujú z reality show a sú rovnako známe ako celebrity na prelome 19. a 20. storočia, ktoré sa preslávili svojimi špeciálnymi schopnosťami. Všetci si museli vypracovať tzv. self-promo.
Fenomén celebrít sa stal neoddeliteľnou súčasťou odbornej literatúry. Výskumy, ako napríklad „Kto je tvoj životný vzor?“ alebo „Boys and Girls?“ (Biskup, Pfister 1999), sa pýtali chlapcov a dievčat na ich vzory. Zistenia sa značne líšia, napríklad v jednej štúdii bol pre 39 % respondentov vzorom Ježiš Kristus, zatiaľ čo iní si zvolili akčných hrdinov alebo hviezdy popu.
Parasociálna interakcia a parasociálne vzťahy
Pojem parasociálna interakcia zaviedli Donald Horton a R. Wohl v roku 1956. Opisuje jednostranný vzťah, ktorý vzniká medzi divákom a mediálnou postavou, kde divák má pocit, že osobu dobre pozná, akoby bola jeho kamarátom, hoci v skutočnosti neexistuje osobný kontakt. Tento proces je sprostredkovaný kvázi-interakciou, napríklad sledovaním seriálov alebo hudobných programov.
Parasociálne vzťahy sú „normálnou súčasťou vývoja identity v detstve a dospievaní“. Deti sa identifikujú s postavami na obrazovke a postupom času nadobúdajú pocit dôvernej známosti. McDonald a Kim (2001) upozorňujú, že parasociálna interakcia nie je len o pasívnom sledovaní, ale prebieha v sérii sociálnych interakcií, kde sa mediálna osobnosť „nejako dotýka záujmu“ diváka.Parasociálne vzťahy ale nebudujú len typy celebrít ako hudobníci, herci či komici, ale aj „celebrity“ z reality show, politici, športovci alebo televízne osobnosti.
Sociálna rola školy a sociálneho pracovníka
Škola predstavuje široké pole pôsobnosti pre sociálneho pracovníka, ktorý sa zaoberá hodnotami, ktoré sú zobrazované prostredníctvom celebrít a ktoré deti predstavujú referenčné vzory. Od septembra 2006 pracuje na Základnej škole Angely Merici v Trnave školská sociálna pracovníčka.
Základná škola Angely Merici, katolícka škola, si v Cirkvi a vo svete nadobúda stále väčší význam. Sleduje tie isté kultúrne ciele a ľudskú výchovu mládeže ako ostatné školy, avšak utvára zo svojho žiactva ovzdušie preniknuté duchom slobody a lásky podľa evanjelia. Škola sa nachádza v centre mesta a disponuje počítačovou učebňou, dvoma telocvičňami, jedálňou, školským klubom, školskou kaplnkou a kvalifikovaným učiteľským zborom.
Škola bola vybraná do projektu INFOVEK, v rámci ktorého má zavedený internet. Úspešne reprezentovala školu v televíznej súťaži Superchyty a zameriava sa aj na výučbu informatiky. K dispozícii má jazykové laboratórium - multimediálnu miestnosť, ktorá slúži na výučbu cudzích jazykov a cvičnú kuchynku na mimoškolskú činnosť. V školskej kaplnke sa slúžia sväté omše.
Úlohy sociálneho pracovníka v škole:
- Poskytuje základnú pomoc a orientáciu.
- Učí deti utvárať si správny úsudok o informáciách z médií.
- Približuje informácie z médií s ohľadom na kresťanské hodnoty.
- Pôsobí na deti, mládež a rodičov.
- Pomáha deťom zvládať nové roly a konflikty dospievania.
- Spolupracuje s rodičmi a podieľa sa na organizovaní aktivít.
- Zúčastňuje sa monitorovania vzdelávacieho procesu.
Kresťanské hodnoty v kontexte socializácie
Kresťanstvo silne lipne na mravných a etických hodnotách, ktoré by sa mali nachádzať aj v médiách. Základom je prikázanie lásky: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily!“ Človek v kresťanstve nemá existovať sám; peklo je podľa Pápeža Benedikta XVI. uzatváranie sa do seba samého, zatiaľ čo „Nebo“ je naplnená láska.
Významnou hodnotou v kresťanstve je hodnota človeka. Katolícka škola kladie veľký dôraz na aktívne vyžitie žiakov a na to, aby sa deti naučili utvárať si správny úsudok. Cieľom školy je stať sa „Otvorenou školou“, kde sa deti učia prijímať a milovať takých, akí sú.