Zrakovo postihnutí lyžiari: Klasifikácia, pravidlá a úspechy na Slovensku

Zjazdové lyžovanie je dynamický a náročný šport, ktorý si vyžaduje nielen fyzickú zdatnosť, ale aj odvahu a odhodlanie. Pre zrakovo postihnutých lyžiarov predstavuje táto disciplína ešte väčšiu výzvu, ktorú však s pomocou navádzačov a špecifickej klasifikácie dokážu prekonávať a dosahovať pozoruhodné výsledky.

Tento článok sa zameriava na klasifikáciu zrakovo postihnutých lyžiarov, ich zaradenie do jednotlivých kategórií, úlohu navádzača, klasifikačný proces a úspechy slovenských reprezentantov v tomto športe. Okrem zjazdového lyžovania sa budeme venovať aj severským disciplínam, ako je beh na lyžiach a biatlon.

Klasifikácia zrakovo postihnutých lyžiarov

Klasifikácia je dôležitá pre zabezpečenie spravodlivosti v súťažiach, aby športovci súťažili s ostatnými s podobným stupňom postihnutia. Športovci sú zaradení na základe telesného, duševného alebo zmyslového znevýhodnenia do športových tried, ktoré zahŕňajú štandardizované testy, vykonávané športovcom a ohodnotené skupinou odborníkov. Hodnotenie klasifikácie môže zahŕňať aj ohodnotenie technického stavu pomôcok a pozorovanie na športovisku. Štatút klasifikácie športovca sa overuje pred príchodom na paralympijské hry všade tam, kde je to možné.

Zrakovo postihnutí lyžiari sú rozdelení do troch kategórií:

• B1: Lyžiari s úplnou absenciou videnia. Do tejto kategórie patrí aj Marek Kubačka.
• B2: Lyžiari so zvyškom zraku, ktorí sa dokážu orientovať v priestore.
• B3: Čiastočne nevidiaci lyžiari.

Každá kategória má stanovený koeficient času, podľa ktorého sa im počíta výsledný čas v pretekoch. Napríklad kategória B1 pri zrakovo postihnutých ide približne na polovicu reálneho času.

Klasifikačný proces

Klasifikácia je určená pre športovcov, aby v športe uspeli na základe svojich pohybových zručností, ktoré zahŕňajú technické zručnosti, zdravie, duševnú rovnováhu a šikovnosť. Športovci podľa povahy znevýhodnenia podstúpia vyšetrenia na fyzické, psychologické alebo zrakové postihnutie. Rôzne športy si vyžadujú rôzne aktivity a pohyby, preto sa klasifikácia vyznačuje špecifikami konkrétneho športu. Športovec, ktorý je spôsobilý na súťaženie v jednom športe, nemusí mať spôsobilosť na iný šport. Klasifikácia každého športu je regulovaná Medzinárodnou športovou federáciou (ISF) pre každý šport a musí byť v súlade s klasifikačnými pravidlami IPC a medzinárodnými štandardmi.

Úloha navádzača

Navádzač je neoddeliteľnou súčasťou úspechu zrakovo postihnutého lyžiara. Dôležité sú nielen slová, ale i každá odchýlka v intonácii. Pre nevidiaceho lyžiara je neustály hlasový kontakt s navádzačom kľúčový. „Nepísaným pravidlom je, že keď lyžiar nepočuje hlas svojho navádzača, zastane. Pokiaľ počujem hlas, viem, že je všetko v poriadku a môžem v jazde pokračovať," vysvetľuje Marek Kubačka.

Okrem špičkovej techniky, prostredníctvom ktorej spolu komunikujú, musia byť perfektne zohratí aj v samotnom dorozumievaní sa počas zjazdu. Najčastejšie používaným jazykom medzi navigátorom a nevidiacim lyžiarom je angličtina. "Je zvučnejšia ako slovenčina a v zime, keď človeku mrznú ústa, sa lepšie vyslovuje anglické „go“ ako slovenské „ideš“," vysvetľujú lyžiari.

Príbeh Mareka Kubačku: Od tragédie k paralympijskému snu

Príbeh Mareka Kubačku, nevidiaceho lyžiara, je inšpiratívnym príkladom toho, ako sa dá aj napriek ťažkému osudu dosiahnuť úspech a naplnenie. Marek prišiel o zrak v deviatich rokoch pri nešťastnej nehode. Napriek tejto životnej zmene sa nevzdal a už nasledujúcu zimnú sezónu stál na lyžiarskom svahu so svojím otcom, ktorý mu bol prvým navádzačom. „Strach som nemal. Mal som dobrého navádzača,“ hovorí Marek s uznaním o svojom otcovi.

Marek Kubačka je priekopníkom zjazdového lyžovania u zrakovo postihnutých športovcov na Slovensku. V čase, keď začínal, sa nevidiaci venovali hlavne bežeckému lyžovaniu. Marek sa zúčastnil paralympiády v Turíne, čo bol pre neho nezabudnuteľný zážitok. "Bolo to niečo celkom iné ako preteky, ktoré som dovtedy absolvoval."

Úspechy slovenských zjazdárov

Slovensko má v zjazdovom lyžovaní zdravotne postihnutých dlhodobo veľmi dobré výsledky. Počtom získaných medailí na zimných paraolympijských hrách (ZPH) je zjazdové lyžovanie najúspešnejším parašportom na Slovensku. Na premiérovej zimnej paraolympiáde v Lillehammeri 1994 vybojovali slovenskí hendikepovaní zjazdári päť medailí.

V aktuálnej sezóne súťažia šiesti reprezentační hendikepovaní zjazdári - štyria v kategórii zrakovo postihnutých a dvaja v kategórii telesne postihnutých. „Na svetových pohároch sme získali dokopy už 28 pódiových umiestnení (7-12-9).“

Príklady úspešných slovenských zjazdárov:

• Štefan Kopčík: Získal bronz v zjazde na ZPH v Nagane 1998.
• Henrieta Farkašová: Viacnásobná paralympijská víťazka v zjazdovom lyžovaní. Zrakovo postihnutá trojnásobná paralympijská víťazka z Vancouveru 2010 Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou.
• Jakub Krako: Úspešný zjazdový lyžiar.
• Miroslav Haraus: Ďalší úspešný zjazdový lyžiar.

Výsledky zo Svetového pohára v Abtenau (Rak.)

Slovenskí zrakovo a telesne postihnutí lyžiari - zjazdári si na pretekoch 1. kola Svetového pohára telesne a zrakovo postihnutých športovcov v rakúskom stredisku Abtenau vybojovali ďalších šesť medailí. Na najvyšší stupienok vystúpili zrakovo postihnutí Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou a Jakub Krako s navádzačom Ľubošom Bošeľom po svojich prvenstvách v obrovskom slalome. Farkašová so Šubrtovou si v prvom z dvoch slalomov vybojovala bronz. O dve medaily bohatšiu zbierku má aj telesne postihnutá Petra Smaržová, ktorá obsadila v obrovskom slalome druhé a v druhom slalome tretie miesto. Zrakovo postihnutý Miroslav Haraus s navádzačom Martinom Makovníkom vybojovali pre Slovensko v obrovskom slalome bronz.

Severské lyžovanie: Beh na lyžiach a biatlon

Okrem zjazdového lyžovania majú zrakovo postihnutí športovci možnosť venovať sa aj severským disciplínam, ako je beh na lyžiach a biatlon. Beh na lyžiach ako prvá zo severských disciplín mala svoju premiéru v roku 1976 vo švédskom Örnsköldsviku, na vôbec prvých zimných paralympijských hrách v histórii. Bežci (muži i ženy) súťažia klasickou i voľnou technikou na krátkych, stredných a dlhých tratiach (od 2,5 do 20 km), pričom sú rozdelení do kategórií telesne znevýhodnení stojaci, sediaci a zrakovo znevýhodnení.

Biatlon, športová disciplína, sa prvýkrát predstavila na ZPH v roku 1988 v rakúskom Innsbrucku. Biatlonisti sa musia popasovať so 7,5 km traťou, rozdelenou na tri 2,5 km úseky, medzi ktorými musia absolvovať streľbu na terč vo vzdialenosti 10 m. Za každú ranu mimo terča nasleduje časová penalizácia.

Pravidlá biatlonu pre zrakovo postihnutých

Pravidlá biatlonu pre zrakovo postihnutých sú podobné pravidlám pre vidiacich športovcov, ale s niekoľkými úpravami:

• Navádzač: Zrakovo postihnutý športovec musí mať navádzača, ktorý ho sprevádza na trati a pomáha mu s orientáciou. Navádzač beží vedľa športovca a slovne ho naviguje.
• Streľba: Pri streľbe používajú zrakovo postihnutí športovci špeciálne pušky s akustickým zameriavacím zariadením. Toto zariadenie vydáva zvuk, ktorý sa mení v závislosti od toho, ako blízko je športovec k terču. Športovec počúva zvuk a upravuje svoju streľbu, kým netrafí terč. Používajú sa zameriavacie zariadenia na puškách, ktoré umožňujú športovcom presne zamieriť na cieľ. Tieto zariadenia, ako napríklad "Swarovski", využívajú zvukové signály, ktoré sa menia v závislosti od polohy pušky voči cieľu. Športovec tak dokáže pomocou sluchu určiť, kedy je puška správne nasmerovaná.
• Terče: Terče pre zrakovo postihnutých športovcov sú väčšie ako terče pre vidiacich športovcov. To uľahčuje športovcom trafiť terč.
• Vzdialenosť: Zrakovo postihnutí športovci strieľajú na terč zo vzdialenosti 10 metrov, zatiaľ čo vidiaci športovci strieľajú zo vzdialenosti 50 metrov.
• Penalizácia: Za každú netrafenú ranu je športovec penalizovaný pridaním času k jeho celkovému času.

História a úspechy v severských disciplínach na Slovensku

Slovenským priekopníkom v severských disciplínach bol zrakovo postihnutý Jozef Búroš z Dolného Kubína. Štartoval už v Örnsköldsviku 1976, kde sa predstavil v behu na 10 a 15 km. Prvej medaile sme sa dočkali o štyri roky neskôr v japonskom Nagane a bola z biatlonu. Na 7,5 km trati vybojovali striebro zrakovo znevýhodnený Miroslav Jambor I. s navádzačom Mariánom Večerekom. V Salt Lake City 2002 sme sa dočkali aj premiérového kovu v behu na lyžiach. Telesne znevýhodnený Vladimír Gajdičiar obsadil druhé miesto v disciplíne 5 km klasickým spôsobom. Tieto štyri medaily sa už odvtedy na konte Slovenska nerozšírili.

Na ďalšej zimnej paralympiáde v Turíne 2006 sa začala prejavovať dominancia športovcov najmä z bývalých republík ZSSR. V Turíne sme mali ešte dvojnásobné zastúpenie a najlepším výsledkom bolo Balážovo 4. miesto v biatlone 7,5 km.

Levoča Nordic Centrum

Levoča Nordic Centrum je jediný areál na bežecké lyžovanie v rámci Slovenska, kde vedľa seba športujú zdraví aj zdravotne postihnutí ľudia. Areál pôvodne vznikol už v 60. rokoch 20. storočia pod názvom Krúžok podľa najvyššieho vrchu Levočských planín. Koncom 80. rokov 20. storočia pri stredisku vznikol lyžiarsky klub pre nevidiacich a slabozrakých športovcov, ktorý sa staral aj o úpravu bežkárskych tratí na Krúžku. Ten dokonca 15-krát zorganizoval majstrovstvá Slovenska a Československa v behu na lyžiach pre zrakovo postihnutých.

Na základoch pôvodného združenia pre nevidiacich a slabozrakých športovcov založili nový klub Cross Country Levoča, ktorý mal na starosti nielen rozvoj zrakovo postihnutých lyžiarov, ale aj zdravých športovcov - mládeže. Slovenská lyžiarska asociácia im ponúkla organizáciu pretekov Slovenského pohára v behu na lyžiach, ktorú úspešne zvládli, potom dostali ďalšie preteky a pokračujú v tom až doteraz.

Až v roku 2012 vzniklo občianske združenie Levoča Nordic Centrum s cieľom úpravy a správy lyžiarskych a bežeckých tratí v Levočských vrchoch a bežkárskeho areálu. Areál využívajú miestne základné školy pre zdravé aj zrakovo postihnuté deti a tiež športové kluby na tréningovú a športovú činnosť. Okrem toho tam chodí aj množstvo bežných turistov.

Keď sú dobré snehové podmienky, tak priemerná sezónna návštevnosť je 25.000 ľudí. Cez víkend je najväčší nápor, príde aj okolo 1000 turistov. Medzi návštevníkmi je areál populárny od Humenného až po Liptovský Mikuláš. Dokonca majú nadšencov, ktorí prídu každý rok až z Mukačeva.

Financovanie a prevádzku tohto areálu zabezpečujú Prešovský samosprávny kraj, Krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska a mesto Levoča. V stredisku upravujú trate rôznej náročnosti a dĺžky od 400 metrov do piatich kilometrov s výhľadmi na Spišský hrad a Vysoké Tatry. Majú dva detské okruhy a päť klasických pretekárskych okruhov. Počas tejto sezóny spustili na druhej strane areálu aj sánkarskú dráhu pre deti, o ktorú je naozaj veľký záujem.

Keďže areál spoplatnený nie je, trate na bežecké lyžovanie môžu návštevníci dobrovoľne podporiť ľubovoľnou sumou pri vstupe do areálu, kde sa nachádza pokladnička. Ľudia sú každým rokom disciplinovanejší, vážia si prácu, ktorú pre nich vykonávame, a stále prispievajú viac a viac. Bežkárske trasy nie sú časovo obmedzené, ľudia môžu prísť a odísť kedykoľvek.

V budúcnosti by chceli v stredisku začať s umelým zasnežovaním, ktoré zabezpečí dlhodobú udržateľnosť areálu. Ďalej chcú vybudovať biatlonovú stanicu, aby mohli organizovať preteky Slovenského pohára v biatlone. Dôvodom výstavby je aj to, že v Levoči a v jej blízkom okolí sú tri biatlonové kluby, ktoré nemajú plnohodnotné podmienky na svoju tréningovú činnosť. Takisto sa chcú venovať doplnkovým službám, keďže je stále väčší dopyt po servise lyží a požičovni bežiek.

tags: #zrakovo #postihnuti #lyziari