Životné prostredie a jeho ochrana sú čoraz častejšie diskutovanými témami. Ide o komplexný problém, ktorý sa dotýka každého z nás a vyžaduje si aktívny prístup a hľadanie efektívnych riešení. Cieľom tohto diskusného príspevku je poukázať na rôzne aspekty ochrany životného prostredia, od lokálnych iniciatív až po globálne stratégie, a inšpirovať k zapojeniu sa do tejto dôležitej problematiky.
Prečo sa zapájať do diskusie o životnom prostredí?
Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás. Preto je dôležité, aby sme sa aktívne zapájali do diskusií o životnom prostredí a hľadali spôsoby, ako prispieť k jeho ochrane.
Diskusný príspevok je forma ústneho alebo písomného prejavu, ktorá patrí do rečníckeho štýlu. Slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme v rámci širšej diskusie. Diskusný príspevok je hybridný žáner rečníckeho štýlu, ktorý spája prvky rečníckeho a náučného štýlu, pričom využíva výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. Má subjektívno-objektívny ráz, kde autor hodnotí určitý problém alebo jav s využitím aktuálnych poznatkov a vyjadruje svoj názor a stanovisko, podložené argumentmi. Cieľom je presvedčiť prijímateľa o pravdivosti tvrdení prostredníctvom citácií, štúdia materiálov a argumentov podložených odbornou literatúrou.
Globálne hrozby a lokálne dopady znečistenia
Čoraz viac počúvame z rádia a televízie, čítame na stranách novín, že naša planéta je ohrozená. V Južnej Amerike hrozí zničenie dažďových pralesov - zásobárne kyslíka na zemi, nad južnou pologuľou sa vytvára ozónová diera prepúšťajúca nebezpečné ultrafialové žiarenie, Severné more je opäť v ohrození, pretože tu havaroval ďalší tanker s ropou, v Afrike v dôsledku veľkého dlhotrvajúceho sucha panuje hladomor, v Číne sú znovu veľké záplavy.
V dávnom praveku sa človek vyvinul posledný z vývojovo nižších živočíchov. Žil s prírodou ako jej súčasť, bola mu „matkou“. Živila ho. Ako každé dieťa i človek by mal poslúchať svoju matku. Ale on nie! Dnes žijeme v pretechnizovanom storočí, v ktorom dominuje jadrová problematika, či už v podobe jadrových elektrární alebo v podobe hrozby atómovej vojny. Vravíte, že nás sa táto problematika netýka? Že Slovensku nehrozia žiadne prírodné katastrofy? Zamyslite sa. Veď len tu neďaleko stojí jadrová elektráreň, ktorá je predmetom medzinárodných diskusií. Na jednej strane je pravda, že je to veľmi ekologický spôsob získavania energie, ktorý na rozdiel od tepelných elektrární neznečisťuje ovzdušie, ale na strane druhej tu je hrozba. Čo s rádioaktívnym odpadom, ktorý má životnosť niekoľko tisíc rokov? Sme ochotní vystavovať sa prípadnému unikajúcemu žiareniu? A čo ak ochranný systém jadrovej elektrárne pri havárii zlyhá? Na tieto a mnoho ďalších otázok sa snaží odpovedať medzinárodná komisia a nám ostáva len čakať, ako sa táto kauza skončí. Poslúchneme prírodu alebo nie? Budeme bojovať za bezpečnejší život alebo to necháme na pani náhodu?
Neuvážené zásahy do našej prírody sa odrážajú v našom okolí. Napríklad, v niektorých oblastiach idete do lesa, kde stromy namiesto zelenej farby zostávajú červenkasté. Zafúka vietor a vy s hrôzou zistíte, že vaše tričko zmenilo farbu. Je na ňom popolček, ktorý sa usadil na stromoch z vysokých, stále fajčiacich komínov neďalekej továrne. Závody vysýpajú chemický odpad do riek a potokov. Keď im na to ministerstvo príde, naparí im vysoké pokuty. Oni ich zaplatia a akoby sa nič nestalo, odpad tam vysýpajú naďalej.
Robia sa síce aj iné opatrenia proti vytváraniu skládok na zakázaných miestach, zavádzajú sa opatrenia proti unikaniu škodlivých plynov do ovzdušia a vytvárajú sa čističky. No načo je taká čistička dobrá? Vložia sa do nej investície a horko-ťažko sa vybuduje. Priteká do nej znečistená a odteká čistá voda. Prejdete o sto metrov ďalej a do čistučkej vody pokojne kvapká olej zo závodného skladu pohonných hmôt. Kvapka po kvapke! Takýchto kvapiek natečie viac, vytvorí sa olejová škvrna, ktorá znemožňuje rybám dýchať. A toto nie je jediný prípad, mnohé sú mu podobné. Stačí si len poriadne otvoriť oči, a pritom sa nezľaknúť toho, čo uvidíme, začať uvažovať o týchto problémoch.
Dobre vieme, že ak to takto pôjde ďalej, aj v našich prírodných rezerváciách a chránených prírodných oblastiach zostanú len holé stráne. Začíname si neskoro uvedomovať, že ak zničíme všetko zelené dookola, zničíme samých seba. Iste by sme všetci chceli, aby sa naše deti dožili toho, že pri prechádzke lesom budú kráčať po mäkkej zelenkastej tráve, so zelenými listami na stromoch sa bude hrať vetrík, z trávy sa na nich budú usmievať malé hríbiky a v potôčikoch bude tiecť krištáľová voda.
Jedna veľká pravda hovorí: „Zo všetkých živočíchov sa vie iba človek smiať, hoci má k tomu najmenej dôvodov!“ Mali by sme si konečne uvedomiť, že pánom na Zemi nie je človek, aj keď to sám o sebe tvrdí, ale príroda. Človek je len jej súčasťou! Nemôže bez nej existovať, no ona bez neho áno. Bola tu už niekoľko miliónov rokov pred príchodom ľudského pokolenia. Ostáva nám len dúfať, že ako každé poslušné dieťa, vrátime sa pod ochranné krídla matky prírody a začneme konečne poslúchať.
Lokálne problémy a iniciatívy v ochrane životného prostredia
V diskusii o znečisťovaní životného prostredia regiónu Detva jeden z diskutujúcich uviedol: "Ako už všetci dobre viete situácia so znečisťovaním životného prostredia je veľmi vážna, pretože odpadky a čierne skládky stále pribúdajú. Ľudia sú rôzni, niektorí sa snažia vytvoriť si pekné a čisté prostredie okolo seba a niektorí si pekné prostredie zničia a potom si prispôsobujú život k tomu čo si vytvorili. Myslím si, že vývin ľudstva je dobrý, ale nech sa prispôsobuje našej planéte. Naša planéte Zem sa nebude prispôsobovať nám, my sa musíme prispôsobiť jej. Zamyslime sa nad sebou, pretože prírodu máme len jednu a keď si ju zničíme naspäť ju už nedostaneme."
Podľa mňa veľa ľuďom to uľahčí život, že si vytvoria čiernu skládku blízko domu aby nemuseli vybavovať a platiť odvoz odpadkov a preto si myslím, že ak by bolo možné mohli by sa znížiť náklady na odvoz a likvidáciu odpadu. Posúdite sami lepšie sa pozerá na okolité prostredie zahádzané odpadkami alebo vyčistené trávniky okolo panelákov a peknú zeleň.
Veľmi smutné je to, že za naše trpia aj zvieratá, za posledný mesiac bolo nemerané kritické množstvo nebezpečných látok v potoku Detvianka a zahynulo viac ako 450 rýb. Rybársky zväz sa preto rozhodol organizovať brigádu. Ja by som navrhol problém riešiť súdnym procesom s miestnym Poľnohospodárskym družstvom Detva, ktoré znečisťuje vodu potoka Detvianka vypúšťaním nebezpečných látok.
Ako to už bolo viackrát spomínané situácia je vážna a preto je nutné ju riešiť. Jedným z riešení by mohlo byť posilnenie hliadok mestskej polície v mestských častiach Skliarovo a Kostolná, pretože tieto oblasti sú najviac postihnuté škodami, ktoré napáchali leniví a bezočiví ľudia. Ďalej by som navrhoval zvýšiť pokutu za znečisťovanie životného prostredia a vyhadzovanie odpadkov mimo odpadkových košov. Aktuálnu situáciu by možno pomohlo riešiť aj zvýšenie počtu odpadkových košov a to z aktuálneho počtu 1500 na rovných 2000. Veľmi by pomohla aj brigáda, ktorej by sa zúčastnili dobrovoľníci, ktorí by boli ochotní pomôcť pri čistení a skrášľovaní okolia. Stále mi nejde do hlavy, ako niekomu môže byť jedno ako vyzerá jeho okolie. Veľmi ma zarazil aj postoj niektorých poslancov, ktorí sa k problému vyjadrili s postojom, že situácia nie je až tak vážna, aby ju bolo nutné hneď riešiť. Svoje tvrdenie o vážnosti situácie môžem podložiť fotografiami, ktoré som odfotografoval priamo pri mojom paneláku a v mestských častiach Skliarovo a Kostolná.
Príklad dobrej praxe: Rómovia triedia odpad v Raslaviciach
Na východnom Slovensku sa podaril unikátny projekt v obci Raslavice, kde miestni Rómovia triedia svoj odpad. Okrem toho, že sa tým v ich osade zvýšila čistota a poriadok, táto aktivita poskytuje jednému z nich prácu. Do triedenia odpadov sa zapája až 70 percent Rómov, čím sa výrazne znížili náklady obce na odstraňovanie čiernych skládok, ako aj riziko vzniku infekčných ochorení. Zaujímavosťou je, že rómska menšina triedi viac druhov komunálnych odpadov ako väčšinové obyvateľstvo - aj bioodpady.
Len vďaka triedeniu a kompostovaniu 30 ton bioodpadov v roku 2006 - z rómskej časti (9,1 ton) a z verejnej zelene (20,9 ton) - sa znížilo množstvo odpadov odvážaných na skládku o 12,5 %. Vďaka tomu Raslavice ušetrili takmer 52 000 Sk na poplatku za odvoz a zneškodnenie odpadu na skládke. Ak k tomu pripočítame triedenie a recykláciu ďalších druhov komunálnych odpadov, papiera, plastov, skla, ide o významné šetrenie životného prostredia i peňazí v obci. Príkladné triedenie rómskej časti občanov je jedným z dôvodov, vďaka ktorým sa poplatky za odpad v obci nemuseli dvíhať. V dva a pol tisícovej obci žije 350 Rómov.
Okrem osvety obec motivuje k triedeniu občanov aj ekonomicky. Tí, ktorí triedia, platia poplatok za odpad len 175 Sk, ktorí netriedia platia dvojnásobok. Pre efektívne fungovanie triedeného zberu a kompostovania bolo dôležité uskutočniť rôzne informačné aktivity. Nezisková organizácia Priatelia Zeme - SPZ v rámci pomoci usporiadala preto okrem prednášok pre verejnosť, školu, školenia “kompostmajstrov” aj osvetu “od domu k domu”.
Aj tu Rómov a telesne postihnutých ohrozuje nezamestnanosť a sociálne vylúčenie. „Pri kompostovaní bioodpadu zamestnávame dvoch občanov - okrem telesne postihnutého aj pracovníka z rómskej osady. Kvôli znižovaniu biologického odpadu na skládke je jeho práca nevyhnutná. Ďalšou výhodou je pre Rómov získanie pracovných návykov, ako aj pocit, že robia niečo užitočné“ vysvetľuje starosta Raslavíc Anton Lamanec. “Ak v malej obci ako Raslavice našli prácu dvaja ľudia zo sociálne znevýhodnených skupín, môžeme si predstaviť, koľko pracovných miest by vytvorilo intenzívnejšie triedenie, recyklácia a kompostovanie bioodpadov vo väčších obciach a mestách” hovorí Branislav Moňok z Priateľov Zeme a pokračuje: “Recyklácia a kompostovanie vytvárajú podľa štatistík 10 násobne viac pracovných príležitostí ako skládkovanie.”
Projekt v Raslaviciach je inšpiratívny tým, že ukazuje, ako sa dajú riešiť sociálne problémy pomocou environmentálnych projektov. Zároveň plní legislatívne povinnosti obce - zákaz zneškodňovania zelených bioodpadov a povinnosť znižovať biologicky rozložiteľné odpady na skládkach. Je aj ukážkou, ako sa dajú zmysluplne využívať eurofondy.
Viete ako správne triediť bioodpad a nebezpečný odpad?
Kritický pohľad na niektoré riešenia
Je dôležité kriticky pristupovať k rôznym riešeniam a iniciatívam. Napríklad, názory na venčoviská pre psov sú rôzne: "Myslím si, že je to nezmysel. Smutné je, že tento nezmysel bol zaplatený z daní a že takýto nezmysel zastupiteľstvo nestoplo skôr, ako sa začal vôbec pripravovať." Rovnako, rozdávanie vrecúšok na psie exkrementy môže byť problematické, ak sú vyrobené z mikroténu, ktorý sa nerozloží. Dôležité je hľadať efektívne a udržateľné riešenia, ktoré nebudú mať negatívny dopad na životné prostredie.
Odpad - surovina budúcnosti a recyklácia
Prečo človek začal separovať a recyklovať odpad? Narastajúce problémy so získavaním prírodných surovín a energie, s ochranou životného prostredia, ako aj rozvoj nových technológií spôsobili, že sa zmenila pôvodná tendencia výrobcov a aj bežného spotrebiteľa - zbavovať sa odpadu ako bezcenných látok. Odpad totiž nepredstavuje len nežiaduci zdroj znečisťovania, ale časť z neho je cenná druhotná surovina. Recyklácia je opätovné využitie suroviny (odpadu) na výrobu nových produktov.
Papier
Papier tvorí asi 20 % odpadu. Vytriedením okolo 100 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni cca 1 hektár 100 ročného lesa, ušetrí sa často až 70 % energie. Podľa údajov Earth Care, severoamerickej organizácie pre ochranu životného prostredia, spotrebuje výroba 1t papiera zo starého papiera v porovnaní s výrobou z celulózy (primárnej suroviny) len 1/2 vody, znižuje znečistenie ovzdušia o 74 - 75 %, znečistenie vody o 35 % a zachráni 17 stromov.
Sklo
Ak na výrobu skla použijeme sklené črepy, usporíme 1/4 sklárskych surovín, (piesku, sódy, vápenca), 43% energie a výrazne znížime vylučovanie oxidu uhličitého (CO2) do ovzdušia. Z vyseparovaných sklenených obalov je možné vyrobiť nové sklenené fľaše, poháre, vázy. Medzi výhody sklenených obalov (fliaš) patrí hlavne to, že sklo je dokonale hygienické, ekologicky významné a 100% recyklovateľné.
Plasty
Počas 20. storočia až po dnešné dni ľudia vyrobili obrovské množstvo plastov, z ktorých po ukončení životnosti výrobku sa stal bezcenný odpad. Tento odpad zahlcuje skládky tuhého komunálneho odpadu alebo čo je tiež nežiaduce sa odpadové plasty likvidujú v spaľovniach za tvorby nežiaducich emisií. Plasty sa vyrábajú z látok, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v rope, ale aj v zemnom plyne a v uhlí. To sú suroviny, ktorých zásoby sa vytvárali na Zemi niekoľko tisícročí a rozhodne nie sú nevyčerpateľné.
Odpad je odpradávna verným spoločníkom človeka, ale až v 20. storočí vznikla interdisciplinárna veda o zneškodnení a zužitkovaní odpadu. Existujú viaceré spôsoby likvidácie odpadu - spaľovanie, ukladanie na skládkach ale ako najperspektívnejšia sa javí práve separácia a recyklácia odpadu.
Na záver myšlienka, ktorá určite stojí za zamyslenie: „Buď bude 21. storočie ekologickým storočím alebo 22. storočie už vôbec nemusí byť.“
Príklady tém na diskusiu o životnom prostredí
- Znečisťovanie životného prostredia: Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi stále vznáša oblak hmly. Chemikálie a odpady znečisťujú i pôdu. Zostávajú v zemi mnoho rokov.
- Ochrana ovzdušia: Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho výfukové plyny. Ak budete chodiť do školy pešo, pomôžete udržiavať čistejší vzduch.
- Ozónová vrstva: Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov aerosólov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón.
- Skleníkový efekt a globálne otepľovanie: Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade. Metán sa vytvára v niektorých odvetviach poľnohospodárstva.
- Recyklácia a triedenie odpadu: Zbieraním odpadkov udržiavame čisté životné prostredie. Pomáha separovanie odpadu a nevyhadzovanie odpadu do prírody.
- Ochrana prírody a biodiverzity: Denne vymiera až 100 rastlinných a živočíšnych druhov. Tigrovi, nosorožcovi, ázijskému leopardovi snežnému aj niektorým druhom hmyzu hrozí, že zmiznú navždy. Prírodné prostredie je najlepšie chrániť ako celok v národných parkoch.
Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo
Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je „systém, ktorý je ekonomicky životaschopný, nepoškodzuje životné prostredie, je technologicky možný a sociálne akceptovateľný“. Zohľadňuje sociálne potreby farmárov a vidieckych komunít a nárok budúcich generácií na zdravú pôdu a zdravé potraviny.
Je dôležité si uvedomiť, že hospodársky nefunkčný systém nie je schopný plniť ani klimatické a environmentálne funkcie, nebude ani sociálne akceptovateľný, ani technologicky možný. Pri ekologickom poľnohospodárstve je spotreba energie na 1 hektár síce menšia, ale pokles úrody je oveľa väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe, oproti konvenčnému poľnohospodárstvu, 1,5 krát väčšia.
Slovenská vláda pripravuje Koncepciu pôdohospodárstva SR, ktorá umožní potravinovú sebestačnosť Slovenska. Zároveň pripravuje slovenský návrh Stratégie novej SPP /Spoločnej poľnohospodárskej politiky/ a súvisiacich dokumentov. Novými prioritami SPP sa stávajú ekológia a klimatická zmena. O podiele človeka a pôdohospodárstva v týchto oblastiach, existujú protichodné názory. Zhoda je len v tom, že bude treba pokračovať v skúmaní a hodnotení týchto javov.
V intenciách novej SPP bude EK /Európska komisia/ koordinovať a členské štáty budú vykonávať ekologizáciu poľnohospodárstva. Má sa tak naplniť litera a duch Parížskej dohody, Zelenej dohody, Stratégie z farmy na stôl, Stratégie pri biodiverzite a súvisiacich národných priorít. Slovensko sa konštruktívne zapája do prác súvisiacich s prípravou Stratégie SPP po roku 2021. Podľa Programového vyhlásenia Vlády SR prioritou Slovenska je zabezpečiť potravinovú sebestačnosť.
Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je aktuálny pojem pre stav dostatočnej výživy obyvateľstva. Znamená to, že v prípade nedostatočného zabezpečenia výživy obyvateľstva, trvalá udržateľnosť prestáva platiť. Na Slovensku vyplýva z toho jednoznačné riziko nezvládnutia trvalej udržateľnosti, v dôsledku nízkej ekonomickej výkonnosti.
Hospodársky nefunkčný systém nie je schopný plniť ani klimatické a environmentálne funkcie, nebude ani sociálne akceptovateľný, ani technologicky možný. Identifikácia a eliminácia možných rizík a odbúravanie bariér je všeobecne považované za najefektívnejšiu cestu napredovania. Na nasledujúcich príkladoch faktov vidíme, že hodnotenia prírodných javov treba brať do úvahy komplexne. Inak vznikajú nové riziká a bariéry, namiesto príležitostí pre pokrok.
Pri ekologickom poľnohospodárstve je spotreba energie na 1 hektár síce menšia, ale pokles úrody je oveľa väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe, oproti konvenčnému poľnohospodárstvu, 1,5 krát väčšia.
Vplyv prežúvavcov na zmenu klímy treba posudzovať komplexne. Poukazuje sa na metán, ktorý sa rozloží za niekoľko rokov a redukciou stavov dobytka sme jeho množstvo podstatne znížili za posledných 30 rokov. Je preukázané, že krava z intenzívneho chovu, kŕmená kvalitným krmivom, vypúšťa až o tretinu menej metánu ako ekologická krava, kŕmená krmivom z ekologickej lúky, s vysokým obsahom vlákniny. Intenzívne rozširovaná pravda, že prežúvavce produkujú CO2 je násilné prekrúcanie faktu, pretože prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2, ktorý predtým prijali cez fotosyntézu rastliny z atmosféry.
Vplyv skleníkových plynov na klímu je označovaný za fatálny faktor, ktorým môže ľudstvo spôsobiť úplné zničenie života na Zemi. Bez skleníkových plynov by bola Zem zmrznutá planéta, s teplotou -18°C. Za posledných 150 rokov sa zvýšila teplota Zeme o 0,6°C. Atmosféra je zložená zo 70 % - N, 21 % - O2 a ostatných plynov, vrátane skleníkových. CO2 je v atmosfére 0,03 %, metánu 0,00018 %. Na skleníkovom efekte sa podieľa väčšinou CO2, štvrtinou halogén a šestinou metán. Najväčší skleníkový efekt má však vodná para, ktorej je v atmosfére do 4 %. Zadržuje teplo vyžarované zo Zeme a na druhej strane oblaky odrážajú slnečné lúče, čím znižujú teplotu planéty.
Kolobeh uhlíka v rôznych formách je rozhodujúci pre život. Uhlík je chemický prvok, ktorý tvorí základ všetkých organických zlúčenín, a tým aj všetkých organizmov. Je viazaný v rôznych formách v litosfére, v oceánoch, vo fosílnych palivách, v pôde, v atmosfére a v najmenšej miere v rastlinách. Medzi jednotlivými formami dochádza k vzájomným cyklickým výmenám. Geochemický cyklus uhlíka je pomalý a závisí na biologickom cykle, ktorým prejde cca za 20 rokov. Biologický cyklus prebiehajúci medzi biosférou a atmosférou zahŕňa aj potravinový reťazec. Základnou hnacou silou biologického cyklu uhlíka je fotosyntéza a dýchanie živých organizmov. Hnacou silou fotosyntézy je slnečná energia a fotosyntéza je hnacou silou kolobehu kyslíka v prírode. Rozkladom organickej hmoty sa získava akumulovaná slnečná energia a CO2 sa vracia späť do atmosféry.
Chýbajú kompletné dopadové štúdie a dôsledné komparácie finálnych kvantitatívnych aj kvalitatívnych parametrov východísk a dopadov ekologického a konvenčného poľnohospodárstva. Odborná diskusia a informačná kampaň vo verejnosti, o celom komplexe faktorov ekológie a zmeny klímy je nedostatočná. Očakávanie veľkých zmien na vidieku a záujem ľudí sťahovať sa na vidiek plniaci environmentálne funkcie pre trávenie voľného času narastá. Paradoxne chcú vidiek bez vidieka. Vadí im však trocha blata, zápach hospodárskych zvierat, ruch počas sezónnych prác. Je im ľahostajný záber pôdy, urýchľovanie odtoku vody …
tags: #znecistenie #vody #diskusny #prispevok