Zmluvná starostlivosť o zamestnancov: Komplexný pohľad na benefity, povinnosti a daňové aspekty

Starostlivosť o zamestnancov, príjemné pracovné prostredie a adekvátne pracovné podmienky sú kľúčové aspekty, ktoré výrazne ovplyvňujú spokojnosť, produktivitu a celkové zdravie zamestnancov. V súčasnom dynamickom trhu práce, kde spoločnosti súperia o prilákanie a udržanie kvalitných pracovníkov, nadobúda sociálna starostlivosť o zamestnancov čoraz väčší význam. Atraktívna mzda už nie je jediným faktorom, ktorý zamestnanci berú do úvahy. Dôležitú úlohu zohrávajú aj benefity a výhody, ktoré zamestnávateľ ponúka.

Obsahom tohto príspevku je problematika starostlivosti zamestnávateľov o ochranu a upevňovanie zdravia zamestnancov, ako aj bezpečnosť pri práci, a to aj z daňového aspektu podľa zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Súčasť tejto témy predstavuje vytváranie a zlepšovanie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Zároveň s tým súvisí problematika podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Právny rámec sociálnej starostlivosti

Problematika podnikovej sociálnej politiky je primárne upravená v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a v zákone o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z.). Pri daňovom posudzovaní poskytovaných (najmä nepeňažných, ale i peňažných) plnení sa aplikujú na strane zamestnanca ustanovenia § 5 ZDP (upravujúce príjmy zo závislej činnosti) a na strane zamestnávateľa najmä ustanovenia § 2 písm. i), § 19, resp. § 21 ZDP, ktoré upravujú daňové a nedaňové výdavky.

Medzi ďalšie dôležité zákony a nariadenia patria:

• zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“)
• zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
• nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko
• nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov
• nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov
• nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v znení zákona č. 104/2015 Z. z.
• zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.

Povinnosti zamestnávateľov a práva zamestnancov

V zmysle čl. 3 „Základných zásad“ Zákonníka práce zamestnávatelia sú povinní utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce. V uvedenom článku je zároveň uvedené, že zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj „BOZP“), na odpočinok a zotavenie po práci. V zmysle čl. 8 zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Šiesta časť Zákonníka práce (§ 146 - § 150) rámcovo upravuje základné zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom podrobnejšie a konkrétnejšie sú upravené v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v zákone o ochrane zdravia. Zamestnávateľom je uložená povinnosť vykonávať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Zamestnanci majú na jednej strane právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na strane druhej sú povinní pri práci dbať o svoju vlastnú bezpečnosť a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky s ohľadom na ich zdravotný stav. V Zákonníku práce je v § 149 obsiahnutá právna úprava kontroly BOZP odborovým orgánom. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je upravená v § 195 ZP.

Formy sociálnej starostlivosti

Sociálnu starostlivosť možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: peňažné plnenia a nefinančné plnenia (benefity).

Peňažné plnenia

Ide o finančné príspevky a dávky, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom. Medzi ne patria:

• Príspevky na stravovanie: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie formou stravných lístkov alebo priamo v závodnej jedálni.
• Príspevky na dopravu: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na cestovné náklady spojené s dochádzaním do zamestnania.
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na ich doplnkové dôchodkové sporenie.
• Sociálna výpomoc: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom finančnú pomoc v prípade ťažkých životných situácií (napr. úmrtie v rodine, živelná pohroma).
• 13. a 14. plat: Niektorí zamestnávatelia poskytujú zamestnancom koncoročné odmeny vo forme 13. a 14. platu.

Nefinančné plnenia (benefity)

Ide o rôzne výhody a služby, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom a ktoré nemajú priamu peňažnú hodnotu. Medzi príklady patria:

• Home office: Možnosť pracovať z domu alebo iného miesta mimo pracoviska.
• Rekreačné poukazy: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na rekreáciu formou rekreačných poukazov.
• Príspevky na športovú činnosť dieťaťa: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na športové aktivity ich detí.
• Možnosť využívať firemné rekreačné zariadenia: Zamestnanci majú možnosť využívať rekreačné zariadenia, ktoré vlastní zamestnávateľ.
• Firemné akcie a teambuildingy: Zamestnávateľ organizuje pre zamestnancov rôzne spoločenské akcie a teambuildingy.
• Príspevky na kultúrne a športové aktivity: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na ich kultúrne a športové aktivity.
• Poskytovanie pracovného oblečenia a obuvi: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom pracovné oblečenie a obuv, ak to vyžaduje charakter ich práce.
• Možnosť využívať firemné vzdelávacie programy: Zamestnanci majú možnosť zúčastňovať sa firemných vzdelávacích programov a kurzov.
• Parkovanie: Poskytnutie parkovacieho miesta pre zamestnancov.
• Firemný telefón a notebook: Poskytnutie telefónu a notebooku aj na súkromné účely.
• Ďalšie benefity: Flexibilná pracovná doba, sick days, dni voľna navyše, príspevky na jazykové kurzy a iné.

Stravovanie zamestnancov

Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou starostlivosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie je možné zabezpečovať:

• Vo vlastnom stravovacom zariadení (závodná jedáleň).
• V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
• Prostredníctvom subjektov, ktoré majú oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (stravné lístky).

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak je stravovanie zabezpečené prostredníctvom stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Ak podľa receptárov určených pre stravovanie zamestnancov patrí k danému jedlu vhodný nápoj, napr. k šiškám čaj, je tento nápoj súčasťou jedla a aj súčasťou ceny stravného lístka. Keďže zákon bližšie neurčuje pojem vhodného nápoja, v cene stravného lístka môže byť aj iný nealkoholický nápoj, napr. k lacnejšiemu jedlu, ak sa súčet cien za oboje vojde do ceny lístka. Ak majú niektorí zamestnanci osobitné nároky na stravu, napríklad vegetariáni, diabetici atď., zamestnávateľ nemá povinnosť starať sa o ich špeciálne požiadavky.

Sociálny fond

Sociálny fond je dôležitým nástrojom pre financovanie podnikovej sociálnej politiky. Tvorí ho každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z:

• Povinného prídelu: Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku, tvoria povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, tvoria povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 %, ak to umožňuje ich rozpočet.
• Ďalších zdrojov: Dary, dotácie, prídely z použiteľného zisku zamestnávateľa a iné.

Podnikateľské subjekty tvoria minimálny sociálny fond aj v prípade neúspešného podnikania a vykazovania straty. Ak však v predchádzajúcom roku dosiahli zisk a zároveň vysporiadali všetky svoje daňové a odvodové povinnosti, môžu tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu až vo výške 1 %.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na financovanie podnikovej sociálnej politiky nad rámec, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zo svojich nákladových prostriedkov. Konkrétne použitie sociálneho fondu je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Vzdelávanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný dbať na to, aby zamestnanci mali príslušnú kvalifikáciu na prácu, ktorú vykonávajú. Vzdelávanie zamestnancov sa delí na:

• Prehlbovanie kvalifikácie: Zlepšovanie profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve.
• Zvyšovanie kvalifikácie: Získanie vyššieho stupňa vzdelania.

Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi, aby sa zúčastnil príslušného vzdelávania za účelom prehĺbenia kvalifikácie. Účasť na takomto vzdelávaní sa považuje za výkon práce, za ktorý zamestnancovi patrí mzda. Ak získanie príslušnej kvalifikácie zamestnancov alebo jej zvyšovanie (zvýšením kvalifikácie sa rozumie aj jej získanie alebo rozšírenie) je v súlade s potrebou zamestnávateľa, účasť zamestnanca na takomto vzdelávaní bez ohľadu na jeho formu sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokom na pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Spoločnosť Geis SK napríklad vynakladá úsilie na vychovávanie vlastných odborníkov a umožňuje im profesijný rast, čo potvrdzuje Ing. Monika Švecová, HR špecialistka. Zamestnanci sú motivovaní k dlhodobej lojalite aj vďaka ponuke externých a interných školení, kariérneho rastu a jazykového vzdelávania, ako uviedla Eva Smoliarová, vedúca Zákazníckeho centra, ktorá sama zaznamenala významný kariérny postup v rámci firmy.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Výdavky (náklady) na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov, ak sú hradené v rozsahu povinností ustanovených osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon o ochrane zdravia (t. j. zákon č. 355/2007 Z. z.), zákon o BOZP (t. j. zákon č. 124/2006 Z. z.), prípadne ďalšie predpisy MZ SR. V záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ podľa § 6 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci povinný vykonávať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

Podľa § 30 ods. 3 zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok u zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, ako aj u zamestnanca alebo inej fyzickej osoby, ktorých zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis (napr. zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti). Lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú jedenkrát za rok u zamestnanca a u fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do štvrtej kategórie, a u pracovníka kategórie A podľa prílohy č. 1 časť A bod 39 nariadenia vlády SR č. 345/2006 Z. z.

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, vrátane nákladov, ktoré vznikli pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo po skončení, ak ide o práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, uhrádza zamestnávateľ. Tieto náklady sú uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 ZDP. Z hľadiska zamestnanca hodnota poskytovanej preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom nie je predmetom dane, čo vyplýva z § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

Ak zamestnávateľ uhradí preventívne prehliadky nad rámec zákonných povinností (napr. na základe kolektívnej zmluvy, ktorá nie je osobitným predpisom), tieto náklady nie sú daňovými výdavkami. Hodnota takejto prehliadky pre zamestnanca je považovaná za príjem, ktorý je predmetom dane.

Zlepšovanie pracovného prostredia a podmienok

Investovať do starostlivosti o zamestnancov sa mnohonásobne oplatí, rovnako tak do vytvárania priaznivého pracovného prostredia a podmienok. Ako tieto oblasti vo firme vylepšiť?

• Zdravie a pohoda: Zabezpečte zamestnancom rôzne wellbeing aktivity či programy. Stavte napríklad na masáže priamo na pracovisku, rôzne cvičenia a konzultácie s fyzioterapeutom.
• Vzdelávanie a rozvoj: Naučte zamestnancov, ako sa lepšie stravovať či ako si zlepšiť mentálne zdravie. Volajte si pravidelne do firmy odborníkov. Pre zamestnancov to bude motivačné a pre vás prínosné, keďže tieto aktivity môžu zlepšiť efektivitu kolektívu.
• Podpora duševného zdravia: Táto oblasť dnes dostáva v pracovnej oblasti „na frak” viac než kedykoľvek predtým. Žijeme v dobe perfekcionizmu a uponáhľanej dobe bez hraníc. Myslite preto vo zvýšenej miere na psychiku vášho kolektívu.
• Bezpečnosť a zdravie: Dbajte na dodržiavanie bezpečnostných predpisov zo všetkých strán. Zabezpečte pracovné prostredie tak, aby ste minimalizovali riziko úrazov a zdravotných problémov.
• Ergonómia pracoviska: Ako moderný a uvedomelý zamestnávateľ by ste túto oblasť mali brať do úvahy vo zvýšenej miere. Vybavte pracovisko ergonomickým nábytkom, pomôckami, zavolajte do firmy i fyzioterapeuta.
• Čistota a hygiena: Posledné roky, kedy úradovala pandémia, nás naučili vo zvýšenej miere dbať na čistotu. Doma i v práci.
• Relaxačná atmosféra: Vytvorte pre zamestnancov prostredie, v ktorom sa budú cítiť ako doma, možno ešte lepšie.
• Plat a benefity: Zamestnanci isto okrem adekvátnej mzdy ocenia aj ďalšie benefity. Organizujte pre nich rôzne podujatia, workshopy, prednášky, poskytnite im vzdelávanie i zdravotnú starostlivosť priamo na pracovisku.
• Pozor na preťaženie: Sledujte vyťaženosť vášho kolektívu. Spozorujte včas známky prepracovania či nebodaj až syndrómu vyhorenia.
• Komunikácia a spätná väzba: Udržiavajte na pracovisku otvorenú a efektívnu obojstrannú komunikáciu.

Príkladom dobrej praxe je spoločnosť Geis SK, ktorá investuje do technického vybavenia pracovísk, vrátane výškovo nastaviteľných monitorov a náhlavných súprav pre plynulé zaznamenávanie údajov. Tieto investície prispievajú k spokojnosti a stabilite tímu, čo potvrdila Eva Smoliarová.

Finančný príspevok na sociálne služby

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb a je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení.

Pre rozpočtový rok 2026 budú žiadatelia uvádzať stupne odkázanosti II. až VI., aj keď nová právna úprava podľa zákona č. 376/2025 Z. z. upravuje stupne odkázanosti od I. až po V. stupeň a nadobudne účinnosť od 1. septembra 2025.

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7 a § 78aa zákona o sociálnych službách sa poskytuje podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb a je účelovo určený na spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov.

Kto môže žiadať o finančný príspevok?

1. Obce, ktoré poskytujú sociálne služby vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb alebo obce, ktoré zriadili alebo založili vybrané druhy zariadení sociálnych služieb (nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár).
2. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár, nocľaháreň).

Podmienky poskytovania finančného príspevku

Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a § 78aa zákona o sociálnych službách na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb (ďalej len „IS SoS“). Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom IS SoS podľa § 78b Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.

Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca podľa § 78d ods. 3 zákona o sociálnych službách štvrťročne (nie jednorazovo na celý kalendárny rok) na počet kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a na počet pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby.

Okrem podstatných náležitostí zmluvy sú obsahom zmluvy aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní a poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní.

Zamedzenie duplicity podpory

Cieľom je zabrániť duplicite poberania takejto podpory na rovnaký účel z verejných zdrojov, t. j. na zabezpečenie finančnej podpory pri odkázanosti klienta na pomoc inej osoby (napr. cudzincom pri poberaní „Pflegegeld“ z Rakúska alebo „příspěvku na péči“ z Českej republiky, netýka sa to poberania starobného dôchodku).

Alternatívne zdroje financovania

V prípade, že finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby nebude z rôznych dôvodov poskytnutý ministerstvom, fakultatívne ho môže na základe písomnej žiadosti poskytnúť aj obec alebo vyšší územný celok.

tags: #zmluvna #starostlivost #o #zamestnancov