Pri skončení pracovného pomeru vzniká zamestnancovi v určitých zákonom stanovených prípadoch nárok na odstupné alebo odchodné. Odchodné plní v prípade skončenia pracovného pomeru zamestnanca akúsi úlohu odmeny za celkovú profesijnú kariéru daného zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku.
Zákonník práce (z. č. 311/2001 Z.z.) upravuje dva nároky zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, a to odstupné a odchodné v závislosti od toho, z akého dôvodu došlo ku skončeniu pracovného pomeru zamestnanca.
Nárok na odchodné
V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.
Zamestnancovi vzniká nárok na odchodné v prípade nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Podmienky nároku na odchodné:
- ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
- zamestnanec požiada o poskytnutie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení,
- zamestnancovi bol Sociálnou poisťovňou už priznaný nárok na predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti zamestnanca, ktorú podal pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení.
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Výška odchodného
Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Pracovná alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie.
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Ako začať podnikať v 2025?
Výpočet priemerného mesačného zárobku
Na výpočet sa použije priemer pre pracovno-právne účely. Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa Vášho týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).
Príklady a časté otázky
Otázka: Odchodné po skončení pracovného pomeru, ak vznikol nárok na dôchodok až na ďalší deň.
Dobrý deň, zamestnancovi skončil pracovný pomer dohodou dňa 5.6.2024 (na žiadosť zamestnanca). Zamestnanec je čiastočný invalidný dôchodca (60 %). Dňa 6.6.2024 dosiahol dôchodkový vek a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. O jeho priznanie požiadal v Sociálnej poisťovni dňa 10.6.2024. Má zamestnanec nárok na odchodné, ak v čase skončenia pracovného pomeru nespĺňal podmienku nároku na starobný dôchodok a nárok naň mu vznikol až nasledujúci deň po ukončení pracovného pomeru?
Odpoveď: Zamestnancovi patrí odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Z Vašej otázky vyplýva, že zamestnanec požiadal o starobný dôchodok dňa 10.6.2024, teda do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, čo spĺňa podmienky uvedené v zákone. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie SP o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť. Teda zamestnanec má na odchodné nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce.
Otázka: Odchodné u pracujúceho dôchodcu s viacerými zamestnávateľmi.
Dobrý deň, som pracujúci dôchodca. Mám dvoch zamestnávateľov. U prvého zamestnávateľa mám nižší príjem a končím pracovný pomer. Prvý zamestnávateľ tvrdí, že odchodné mi musí vyplatiť on, keďže ide o prvý odchod do dôchodku. Ja by som si však vzhľadom na výšku príjmu radšej uplatnil odchodné neskôr u druhého zamestnávateľa. Ďakujem za odpoveď.
Odpoveď: Odchodné v zmysle ust. § 76a Zákonníka práce je jednorazová dávka, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak máte viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer. Ak teda najskôr skončíte pracovný pomer u prvého zamestnávateľa (s nižším príjmom), nárok na odchodné Vám vznikne práve tam a druhý zamestnávateľ Vám už ani nemôže vyplatiť odchodné. Ak by ste chceli získať odchodné od druhého zamestnávateľa (s vyšším príjmom), museli by ste najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u prvého zamestnávateľa. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
Otázka: Nárok na odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku.
Dobrý deň, bola som zamestnaná u jedného zamestnávateľa 10 rokov. Podala som žiadosť o predčasný starobný dôchodok. Mám nárok na odchodné vo výške trojnásobku mojej priemernej mzdy alebo nie?
Odpoveď: Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak splníte podmienky (prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a podanie žiadosti o dôchodok pred alebo do 10 dní po skončení pracovného pomeru), máte nárok na odchodné. Jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj viac, napríklad trojnásobok, ak je to upravené v kolektívnej zmluve alebo individuálne dohodnuté.
Novela Zákonníka práce a vek
Novela Zákonníka práce priniesla okrem zmien účinných od 1.3.2021 týkajúcich sa finančného príspevku na stravovanie, telepráce a domáckej práce a brigádovania osôb starších ako 15 rokov aj ďalšiu výraznú zmenu, ktorá vchádza do účinnosti od 1.1.2022. Touto zmenou je možnosť zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom nad 65 rokov a zároveň mu vznikol aj nárok na starobný dôchodok.
Od 1.1.2022 pribudne v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce umožňujúcom zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi nové písmeno - „f) zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok“.
Zároveň dochádza k zmene súvisiacich ustanovení Zákonníka práce, a to tých, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru dohodou a odstupného.
Aktualizácia: V stredu, 15.12.2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý umožňoval zamestnávateľom po 1.1.2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť.
Čo to znamená pre zamestnanca?
Ak by Vám dal zamestnávateľ výpoveď podľa tohto ustanovenia (ak by bolo účinné), prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Vám bola výpoveď doručená, by Vám začala plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak ste však pre zamestnávateľa odpracovali viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace, počas ktorých by ste u zamestnávateľa mali ešte zotrvať a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy.
Ak by ste nezotrvali počas plynutia výpovednej doby u svojho zamestnávateľa, tento má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, ak ste sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.
Nárok na odstupné
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru.
Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
tags: #skoncenie #pracovneho #pomeru #starodobneho #dochodcov