Pracovná zmluva pri invalidnom dôchodku a materskej dovolenke: Práva a povinnosti

Táto téma sa dotýka dvoch dôležitých oblastí života mnohých ľudí na Slovensku - možnosti pracovať popri invalidnom dôchodku a práv zamestnankýň a zamestnancov v súvislosti s materskou a rodičovskou dovolenkou. Je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, aby sa predišlo nedorozumeniam a nelegálnym praktikám zo strany zamestnávateľov.

Invalidný dôchodok a práca

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Ak už máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok, aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ vám to váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch.

Práca nadčas a zdravotné obmedzenia

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže vám prácu nadčas nariadiť len s vaším súhlasom.

Pracovný čas a mzda

Zákonník práce stanovuje maximálnu dĺžku pracovnej zmeny na 12 hodín (pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase) podľa § 87. Musíte mať zabezpečený odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok. Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín máte nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ je povinný vyplácať vám mzdu podľa skutočne odpracovaných hodín a podľa dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve. Ak vám vypláca inú sumu „na ruku“ a inú „na papieri“, ide o nelegálne konanie (tzv. „šedá mzda“), čo je porušenie § 119 a nasl. Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin. Ak ste riadne prihlásená do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ za vás odvádza poistné, máte nárok na nemocenské dávky. Ak vás zamestnávateľ vedie na nižší úväzok, než v skutočnosti pracujete, okráda vás aj na odvodoch a dávkach.

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času a vydať vám výplatnú pásku. Ak vás vedie na 2 hodiny denne, hoci pracujete 14 hodín, ide o závažné porušenie zákona. Odporúčam vám obratom kontaktovať inšpektorát práce (www.ip.gov.sk), kde môžete podať podnet aj anonymne. Súčasne kontaktujte Sociálnu poisťovňu a preverte, na aký úväzok ste prihlásená.

Ochrana pred výpoveďou a zmeny pracovných podmienok

Ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. Ak podľa lekárskeho posudku je váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene." Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.

Materská a rodičovská dovolenka a práca

V praxi sa zamestnávaním osôb na dobu, počas ktorej je iný zamestnanec na materskej/rodičovskej dovolenke stretáva azda každý zamestnávateľ. Kameňom úrazu je však nastavenie doby zastupovania v pracovnej zmluve. Ak by doba zastupovania počas materskej/rodičovskej dovolenky mala presiahnuť 2 roky, potom je potrebná aktivita zo strany zamestnávateľa, a síce predĺženie pracovného pomeru nad 2 roky, napríklad uzatvorením dodatku k pracovnej zmluve ( § 48 ods. 4 Zákonníka práce). Ak by takýto úkon zamestnávateľ nevykonal, platí kogentné ustanovenie §48 ods. 2 Zákonníka práce a síce, pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na 2 roky. V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy zamestnávatelia považujú zástup zamestnanca za osobitný druh pracovného pomeru na dobu určitú, ktorý podľa niektorých trvá až do ukončenia materskej/rodičovskej dovolenky, čiže aj päť či šesť rokov.

Práca popri poberaní dávok

Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa a na tú istú pracovnú zmluvu, na ktorú pracoval zamestnanec pred nástupom na materskú dovolenku. Zamestnanec môže uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu buď u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícií, alebo uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného nového zamestnávateľa. Pre matky je najvýhodnejší variant materská dovolenka a práca na dohodu.

Podľa zákona o sociálnom poistení nemá podnikateľka povinnosť prerušiť svoju činnosť ani počas poberania materskej dávky, čo jej umožňuje ďalej podnikať bez prerušenia, prípadne sa matka môže rozhodnúť, že si počas materskej založí živnosť. Kým zamestnanec popri materskej nemôže chodiť do rovnakej práce na rovnakú pracovnú pozíciu, živnostníčka na materskej nemusí prerušiť ani rušiť živnosť. Zamestnávanie matky na materskej je výhodné aj pre zamestnávateľa, pretože počas čerpania materskej dovolenky platí odvody za matku štát.

Rozdiely v platbe odvodov

Počas obdobia materskej dovolenky je matka podnikateľka oslobodená od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. Nemusí platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ale ak má aktívne príjmy zo živnosti, môže vzniknúť výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia nedoplatok na poistnom. Rozdiel oproti materskej dávke je v tom, že živnostníčka pri poberaní rodičovského príspevku musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa.

Návrat do práce po materskej/rodičovskej dovolenke

Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné (napr. pokiaľ na pracovisku nastali zmeny, kvôli ktorým zamestnávateľ už nemôže prideľovať pôvodnú prácu), ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zároveň je možné v uvedenom prípade ukončiť pracovný pomer výpoveďou z tzv. Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nechce na toto miesto nastúpiť, musí dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu, tu už ale nárok na odstupné nevzniká.

Dovolenka a materská/rodičovská dovolenka

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v súvislosti s pojmom „dovolenka“ rozlišuje tri rôzne situácie, a to:

• dovolenku na zotavenie (ďalej aj „dovolenka“),
• materskú/otcovskú dovolenku,
• rodičovskú dovolenku.

Materská/otcovská a rodičovská dovolenka nie sú dovolenkou v pravom slova zmysle, teda dovolenkou na zotavenie, ktorej nárok je upravený pre každý rok zamestnania. Zamestnávateľ je povinný ich zamestnancovi/zamestnankyni, ktorí o to požiadajú, poskytnúť, a to v rozsahu stanovenom Zákonníkom práce.

Výmera dovolenky

Základná výmera dovolenky je 4 týždne, t. j. 20 pracovných dní. Ak zamestnanec dovŕšil vek najmenej 33 rokov alebo sa trvale stará o dieťa, má nárok na dovolenku vo výmere najmenej 5 týždňov, t. j. 25 pracovných dní. Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku je odpracovať u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, t. j. zamestnancovi vznikne u zamestnávateľa nárok na dovolenku v tom prípade, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru vykonáva prácu u tohto zamestnávateľa minimálne 60 dní.

Do počtu uvedených 60 odpracovaných dní sa započítavajú aj niektoré situácie, v ktorých v skutočnosti fyzicky zamestnanec síce prácu nevykonáva, ale Zákonník práce túto situáciu označuje ako výkon práce. Za výkon práce sa podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce považuje napríklad aj čerpanie dovolenky alebo náhradného voľna za prácu nadčas. Na druhej strane, a to konkrétne na účely dovolenky (nároku na dovolenku) sa za výkon práce nepovažuje odpracovanie neospravedlnenej absencie práce, dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo úraz alebo čerpanie rodičovskej dovolenky a pod. Teda do minimálneho rozsahu 60 odpracovaných dní pre vznik nároku na dovolenku sa nepočíta čas, počas ktorého mal zamestnanec rodičovskú dovolenku alebo bol PN.

Výmera materskej a rodičovskej dovolenky

Výmera materskej dovolenky je upravená v § 166 Zákonníka práce. Patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu:

• základná výmera 34 týždňov,
• osamelej žene 37 týždňov,
• ak porodila zároveň dve a viac detí 43 týždňov.

Mužovi patrí otcovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu:

• základná výmera 28 týždňov,
• osamelému mužovi 31 týždňov,
• pri starostlivosti o narodené dve alebo viac detí 37 týždňov.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje na prehĺbenie starostlivosti o dieťa, a to na základe žiadosti či už zamestnanca alebo zamestnankyne. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu:

• do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku,
• v prípade nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vyžadujúceho osobitnú starostlivosti do dovŕšenia 6 rokov veku.

V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o predĺženú rodičovskú dovolenku, a to najdlhšie do 6 rokov veku dieťaťa. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe podanej žiadosti. Pokiaľ úrad žiadosť schváli, zamestnanec môže byť na rodičovskej dovolenke aj naďalej a zároveň bude poberať rodičovský príspevok.

V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o neplatenú rodičovskú dovolenku, najdlhšie však do veku 6 rokov dieťaťa. V tomto prípade je potrebný súhlas zamestnávateľa a dieťa môže navštevovať škôlku maximálne na 4 hodiny denne. Hoci už zamestnanec nebude dostávať štátny rodičovský príspevok, bude zaňho odvádzané zdravotné poistenie a štát bude aj naďalej sporiť na jeho dôchodok.

Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na nárok na dovolenku

Obdobie čerpania materskej/otcovskej dovolenky podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce je považované za výkon práce. Zákonník práce uvedené obdobie súčasne považuje za výkon práce aj na účel dovolenky. To znamená, že pri výpočte dovolenky za kalendárny rok u zamestnanca/zamestnankyne, ktorí čerpali materskú resp. otcovskú dovolenku, sa bude aj toto obdobie počítať ako odpracovaný čas. Nástup na materskú dovolenku či otcovskú dovolenku tak neovplyvní nárok na dovolenku, ani nedochádza k jej kráteniu.

V prípade čerpania rodičovskej dovolenky je situácia iná. Síce podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce je rodičovská dovolenka považovaná za výkon práce, súčasne však v § 144a ods. 3 ju Zákonník práce vylučuje pri určovaní nároku na dovolenku. Teda výlučne na účel dovolenky sa čerpanie rodičovskej dovolenky nepovažuje za výkon práce. Podľa § 109 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Čerpanie rodičovskej dovolenky tak má vplyv na výšku nároku na dovolenku, nakoľko zamestnávateľ má právo v prípade absencie v práci kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky bežnú dovolenku krátiť.

Keďže rodičovská dovolenka nastupuje po materskej dovolenke, je dôvodné uviesť, ako sme spomenuli už vyššie v článku, že do 60 odpracovaných dní sa počíta aj obdobie materskej či otcovskej dovolenky. Z toho však vyplýva, že v roku, v ktorom je zamestnanec či zamestnankyňa výlučne na rodičovskej dovolenke, nárok na dovolenku nevznikne. Krátenie dovolenky za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky zamestnávateľ aplikuje len v tom prípade, ak na príslušný rok pripadne minimálne 60 odpracovaných dní, teda len v prípade, ak vôbec nárok na dovolenku vznikne. Veľmi pravdepodobne takáto situácia nastane na záver čerpania rodičovskej dovolenky pri návrate do zamestnania.

Dovolenka za kalendárny rok by sa mala čerpať práve v tom roku, za ktorý vznikla, aby efektívne splnila svoj účel, ktorým je zotavenie zamestnanca. Zákonník práce však umožňuje zamestnancovi/zamestnankyni jej dočerpanie do konca nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade nástupu na materskú/otcovskú alebo rodičovskú dovolenku býva naplnenie tohto pravidla nerealizovateľné s ohľadom na dĺžku ich trvania. Preto Zákonník práce upravuje určitú výnimku, podľa ktorej pokiaľ si zamestnankyňa alebo zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku im zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

tags: #zmluva #pry #invalidnom #a #materskej