Skončenie pracovného pomeru je situácia, s ktorou sa z času na čas stretávajú zamestnanci aj zamestnávatelia. V takýchto prípadoch je dôležité poznať všetky pravidlá a nároky, ktoré z ukončenia pracovnej zmluvy vyplývajú, najmä čo sa týka odstupného a odchodného. Tieto peňažné plnenia predstavujú finančnú kompenzáciu a ich podmienky sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru.
Podmienky nároku na odstupné
Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce (napr. pre nadbytočnosť zamestnanca) a sú splnené aj ostatné zákonné podmienky, zamestnávateľ vyplatí odstupné. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s „poslednou“ mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru.
Odstupné je vyplatené po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
O odchodnom ľudskou rečou. Ktorí zamestnanci naň pri odchode do dôchodku majú nárok a ako je to v...
Odchodné: Plnenie pri odchode do dôchodku
Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Pracovná alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie. Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovnoprávne účely.
Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 ZP. Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
Podmienky nároku na odchodné
Nárok na odchodné vzniká zamestnancom, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru. Naopak, nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Súčasný nárok na odstupné a odchodné
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučuje. Zamestnancovi môže vzniknúť nárok na odstupné a odchodné súčasne, ak splní podmienky pre obe plnenia.
Príklad
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024 (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov).
V tomto prípade zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne.
Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP:
- ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a
- o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.
Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods. 1 ZP.
Zdanenie a odvody
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie.
Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek. K výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
