Úmrtie blízkej osoby je mimoriadne náročná situácia, ktorá zásadne ovplyvní rodinný rozpočet. Napriek tomu, že sa snažíme uvažovať racionálne, zvládame ju len veľmi ťažko. Pritom musíme vybaviť pohreb a zariadiť neodkladné náležitosti na úradoch. Často ale nevieme, ako na to a kde získať potrebné informácie. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o možnostiach získania príspevku zo sociálneho fondu v prípade úmrtia člena rodiny, ako aj ďalšie relevantné informácie o sociálnej podpore v Slovenskej republike. Zameriame sa na podmienky, postupy a súvisiace aspekty, ktoré vám pomôžu orientovať sa v tejto zložitej situácii.
Čo je sociálny fond a ako funguje?
Sociálny fond je nástroj sociálnej politiky, ktorý zamestnávatelia vytvárajú na financovanie rôznych príspevkov pre svojich zamestnancov. Zásady tvorby a použitia sociálneho fondu sa dohodnú v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise. Sociálny fond slúži všetkým zamestnancom a v niektorých prípadoch, podľa zásad použitia sociálneho fondu, aj ich rodinným príslušníkom. Je určený na financovanie sociálnych, kultúrnych, telovýchovných, rekreačných a iných potrieb. Na konkrétne príspevky a hmotné požitky zo sociálneho fondu nie je právny nárok. Pri ich poskytovaní sa prihliada k sociálnym pomerom zamestnancov, k výsledkom ich pracovnej a spoločenskej činnosti a k momentálnej výške prostriedkov v sociálnom fonde.
O použití sociálneho fondu jednotlivým zamestnancom rozhoduje komisia sociálneho fondu zložená zo zástupcov zamestnávateľa a odborovej organizácie. Príspevky zo sociálneho fondu sa zamestnancom poskytujú na základe písomnej žiadosti zamestnanca doručenej komisii sociálneho fondu. Komisia sociálneho fondu prerokuje žiadosť zamestnanca a rozhodne o priznaní alebo nepriznaní príspevku.
Oblasti použitia sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže z vytvoreného sociálneho fondu poskytovať zamestnancom príspevky peňažného, nepeňažného alebo vecného charakteru na rôzne účely. Medzi najčastejšie oblasti použitia patria:
- Príspevok na dopravu: Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť, ak dochádzajú verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR.
- Príspevky na kultúru, šport a rekreáciu: Zamestnávateľ môže prispievať na účasť zamestnancov na kultúrnych alebo športových podujatiach, na rekreáciu počas dovolenky alebo na regeneráciu pracovnej sily.
- Príspevky na zdravotnú starostlivosť: Zamestnávateľ môže prispievať na preventívne vyšetrenia, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia, vyšetrenie zraku a pod.
- Sociálna výpomoc: V prípade, že sa zamestnanec dostane do ťažšej finančnej situácie, môže mu zamestnávateľ poskytnúť peňažnú alebo vecnú výpomoc.
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ môže platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov.
- Ďalšie aktivity sociálnej politiky: Zamestnávateľ môže poskytovať dary ku dňu matiek, vianočné kolekcie, balíčky deťom zamestnancov ku dňu detí, peňažný príspevok pri narodení dieťaťa, vecnú alebo peňažnú odmenu k životnému výročiu zamestnanca a pod.
Príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca
Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde.
Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov. V prípade, že rodinný príslušník, ktorému bol príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme, nemá iný zdaniteľný príjem, zamestnávateľ daň nemôže vysporiadať, ale musí postupovať podľa § 35 ods. 3 písm. Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem.
Vzor žiadosti o príspevok zo sociálneho fondu
Zákon neustanovuje pre zamestnanca povinnosť požiadať zamestnávateľa o vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu. Vzor žiadosti o príspevok zo sociálneho fondu by mal obsahovať nasledovné údaje:
- Meno a priezvisko zamestnanca
- Pracovná pozícia
- Dátum podania žiadosti
- Dôvod žiadosti (napr. žiadosť o sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia člena rodiny)
- Výška požadovaného príspevku
- Spôsob vyplatenia (napr. na bankový účet)
Príklad:
Týmto Vás žiadam o poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu z dôvodu úmrtia (uveďte vzťah k zosnulému). Požadujem príspevok vo výške (suma) a žiadam o jeho vyplatenie na bankový účet číslo (číslo účtu).
S pozdravom,
(Podpis zamestnanca)
Daňové aspekty sociálnej výpomoci
Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06.
Zánik pracovnoprávneho vzťahu a povinnosti zamestnávateľa
Základným právnym následkom smrti zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. Zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Zákonník práce neustanovuje.
Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti. V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Evidenčný list je potrebné vyhotoviť a predložiť Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie platilo, aj za poberateľa dôchodku. Evidenčný list dôchodkového poistenia pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo, sa nevyhotovuje. Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od zániku pracovnoprávneho vzťahu. V praxi dochádza k situáciám, že nie je možné v stanovenej lehote evidenčný list predložiť, pretože zamestnávateľ ešte nemá k dispozícii potrebné údaje. Preto je možné evidenčný list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods.
V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti, lebo v zmysle § 19 ods. Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, tzv. Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce).
Vzor Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2009 vydalo Ministerstvo financií SR v oznámení MF SR č. MF/11952/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaného tlačiva potvrdenia v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009. Ak dôjde k úmrtiu zamestnanca v priebehu roka 2010 a vzor potvrdenia pre rok 2010 nebude ustanovený a uverejnený vo Finančnom spravodajcovi, zamestnávateľ použije tlačivo potvrdenia platného pre rok 2009. V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca.
Smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu
V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť. Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely výkonu úrazového poistenia ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Povinnosti súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu je voči Sociálnej poisťovni povinný plniť vždy zamestnávateľ. Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z.
Vysporiadanie peňažných nárokov
Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca
Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca z pracovného pomeru upravuje § 35 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnanca nezanikajú. Peňažnými nárokmi sú mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca. Do peňažných nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod.
Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Čo sa rozumie pod spoločným žitím v domácnosti, upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva. Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.
Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa
Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa upravuje § 35 ods. Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a o zodpovednosti zamestnanca a povinnosti nahradiť zamestnávateľovi škodu rozhodol súd a rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale zamestnanec zomrel a škodu do svojej smrti neuhradil, zamestnávateľ si musí uplatniť svoj nárok ako pohľadávku v dedičskom konaní. Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za ne zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť. Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie mobilný telefón a notebook. Zamestnanec zomrel. Zamestnávateľ môže vrátenie zverených predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa uvedené predmety nachádzajú v jeho domácnosti. Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.
Vysporiadanie daňovej povinnosti z príjmov zo závislej činnosti
Vo všeobecnosti platí, že daňovník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, má dve možnosti vysporiadania daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, a to požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo podaním daňového priznania. Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov bude dedič alebo zástupca podávať za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa §...
Čo je potrebné vybaviť po úmrtí blízkeho
-
Oznámenie úmrtia
Ak váš blízky umrie mimo zdravotníckeho zariadenia, musíte skutočnosť bezodkladne oznámiť. Zavolajte na tiesňovú linku 112, ktorá na miesto vyšle obhliadajúceho lekára. Privolaný lekár vykoná obhliadku a vystaví list o prehliadke mŕtveho v troch vyhotoveniach. Budete ho neskôr potrebovať, preto si ho odložte. Ak dôjde k úmrtiu vášho blízkeho v nemocnici alebo inom zdravotníckom zariadení, personál zabezpečí obhliadku zosnulého lekárom. Úmrtie v zdravotníckom zariadení oznamuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak osoba zomrie mimo zdravotníckeho zariadenia, je potrebné kontaktovať linku 112 alebo 155.
-
Nahlásenie úmrtia na matrike a cirkevnej matrike
Ako prvé musíte nahlásiť úmrtie vášho blízkeho na matrike. Ohlasuje sa na matričnom úrade v obci alebo v mestskej časti, kde úmrtie nastalo. Vydanie úmrtného listu má na starosti matrika, ktorá aj zapíše skutočnosť do knihy úmrtí. Zároveň oznámi úmrtie aj ďalším inštitúciám, ako je okresný súd, Sociálna poisťovňa či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vydanie jedného vyhotovenia úmrtného listu je zadarmo. Každá ďalšia úradne overená kópia je spoplatnená sumou 7 eur. O vydanie duplikátu úmrtného listu môže oprávnená osoba požiadať aj elektronicky, ak má občiansky preukaz s čipom. Budete k tomu potrebovať List o prehliadke mŕtveho, váš občiansky preukaz a občiansky preukaz zosnulého. Matrika raz mesačne oznamuje úmrtia Sociálnej poisťovni, úmrtia zdravotnej poisťovni oznamuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ak bol váš zosnulý blízky členom cirkevnej spoločnosti, k povinnosti pozostalého po smrti patrí aj informovanie príslušného farského úradu. Zápis môžete vykonať len osobne (nemôže vás zastúpiť napríklad splnomocnený pracovník pohrebnej služby, ako je to možné na štátnej matrike). Je to preto, lebo do cirkevnej matriky je potrebné doplniť informácie, ktoré nie sú uvedené v žiadnom dokumente, napríklad sviatostné zaopatrenia.
-
Ďalšie úradné formality
Úmrtie vášho blízkeho musíte nahlásiť len na príslušnom matričnom úrade. Matrika ďalej upovedomí všetky ostatné úrady. Oznamovaciu povinnosť vykonáva matričný úrad len raz za mesiac. Inštitúciám, ku ktorým mal zosnulý nejaké záväzky, by ste sami mali čo najskôr nahlásiť úmrtie vášho blízkeho. Oznámenie o úmrtí Sociálnej poisťovni nie je zákonnou povinnosťou, no odporúča sa nahlásiť ho čo najskôr, najmä ak zosnulý poberal dávky alebo bol SZČO. Ak váš blízky poberal dôchodok alebo dávky (napr. v nezamestnanosti), nárok na ich vyplatenie zaniká dňom jeho úmrtia.
- Sociálna poisťovňa: Vyplácanie poštou v hotovosti - ak dôchodok chodil poštou, pošta ho vráti Sociálnej poisťovni. Vyplácanie na účet - pozostalí nemajú oprávnenie vyberať peniaze po úmrtí.
- Doplnková dôchodková spoločnosť (DSS): O úmrtí vášho blízkeho informujte i príslušnú DSS, v ktorej si váš blízky sporil na dôchodok. Je potrebné predložiť kópiu úmrtného listu.
- Zdravotná poisťovňa: Úmrtie blízkeho nie je potrebné oznamovať do zdravotnej poisťovne. Preukaz poistenca vášho zosnulého blízkeho môžete odniesť do pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne, aby nedošlo k jeho zneužitiu. Vrátiť treba aj požičané zdravotné pomôcky.
- Polícia: Oznamovať úmrtie vášho blízkeho na polícii nemusíte. Osobné doklady (občiansky preukaz, vodičský, preukaz, cestovný pas, zbrojný pas) zosnulého strácajú dňom úmrtia platnosť a je potrebné ich odovzdať bezodkladne ktorémukoľvek okresnému riaditeľstvu Policajného zboru.
- Banky: Po úmrtí klienta banka automaticky zablokuje jeho účet, akonáhle dostane túto informáciu z matriky. Z účtu nie je možné nič vyberať ani platiť. Väčšinou sa zruší aj poplatok za vedenie účtu a zasielanie výpisov. Účet zostáva zablokovaný až do ukončenia dedičského konania. Pri hypotéke úročenie pokračuje, preto je potrebné úver ďalej splácať.
- Poskytovatelia energií a mobilní operátori: Odporúčame pozostalým, aby čo najskôr po úmrtí blízkeho kontaktovali konkrétneho poskytovateľa služieb, ktorého zomrelý využíval. Oznámením úmrtia zmluva zaniká. Prípadné nedoplatky sú predmetom dedičského konania.
-
Dedičské konanie
Dedičské konanie vedie súdom poverený notár, dedičia si notára nemôžu vybrať.
-
Zabezpečenie pohrebu
Po vystavení listu o prehliadke mŕtveho môžete kontaktovať vybranú pohrebnú službu. „V rámci možností sa snažíme vyhovieť všetkým, aj nezvyčajným nárokom. Administratíva a vybavenie dokladov (napr. Takmer každé rozhodnutie a úkon, ktoré urobíte po úmrtí vášho blízkeho, sú spoplatnené. Začína to odvozom zosnulého do priestorov pohrebnej služby a končí úpravou hrobového miesta po pohrebnom obrade. V rozpočte treba počítať i s prenájmom hrobového miesta, ktorý je stanovený na 10 rokov dopredu, a s náhrobným kameňom. Najdrahšou položkou na zozname je bezpochyby rakva. Taktiež sa platí za vykopanie hrobu a následnú úpravu hrobového miesta. Zákony presne určujú, kedy a za akých podmienok sa má pochovávať do zeme, a celý obrad sa riadi určitým protokolom. Hneď pri prvom kontakte je vhodné odovzdať oblečenie pre zosnulého. Malo by obsahovať spodnú bielizeň, ponožky alebo pančuchy a vhodný odev - oblek s košeľou a kravatou alebo šaty/kostým s blúzkou.
„Obstarávateľ pohrebu spravidla dostane v pohrebnej službe informácie, aby sa spolu s pohrebnou službou podieľal na príprave obradu. Rozhodnite, či si prajete klasický pohreb do zeme alebo kremáciu. V prípade kremácie sa urna s popolom ukladá na cintoríne, do kolumbária alebo si ju môžete ponechať doma - záleží na dohode s pohrebnou službou. „Zákon neukladá povinnosť uložiť urnu nejakým oficiálnym spôsobom a na určené miesto. Pozostalí ju môžu mať uloženú aj doma. Zvoľte aj typ obradu - cirkevný alebo občiansky - podľa želania zosnulého. Od typu obradu sa odvíja jeho priebeh a dĺžka. Vyhnite sa pestrofarebnému, vyzývavému alebo nevhodnému oblečeniu (napr. Malo by byť úprimné, stručné a dôstojné. Nemusí byť formálne - stačí krátko vyjadriť, že si vážite prejavenú podporu. Potvrdenie o pohrebe je oficiálny dokument, ktorý potvrdzuje, že obrad prebehol. Jednotný štátny formulár neexistuje.
Finančné príspevky a dôchodky po úmrtí
Po úmrtí blízkej osoby máte právo na finančné príspevky.
Príspevok na pohreb
Príspevok na pohreb je sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zosnulého. Maximálna výška príspevku je 79,67 EUR a nárok na tento príspevok zaniká uplynutím jedného roku od pohrebu zosnulého. O príspevok na pohreb vo výške 79,67 eur môže požiadať plnoletá osoba, do 1 roka odo dňa pohrebu zosnulého, ktorá zabezpečila pohreb, má trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a zosnulý mal v čase smrti trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. Oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok na pohreb podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta posledného trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomretého. Nárok na príspevok si oprávnená osoba môže uplatniť aj žiadosťou podanou elektronickými prostriedkami a podpísanou zaručeným elektronickým podpisom oprávnenej osoby. Žiadosť potvrdzuje pohrebná služba, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta úmrtia. Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny alebo si ho môžete vytlačiť tu. Ak však chcete prísť pripravený, môžete si stiahnuť rovnaké tlačivo vopred, vytlačiť ho a priniesť so sebou. Tip: Skontrolujte, či všetky predložené účty a faktúry sú vystavené na vaše meno (žiadateľa).
Úrazová renta
Môžete si ju uplatniť, ak váš blízky zomrel na následky pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Finančný príspevok by mal pokryť všetky výdavky spojené s pohrebom. Poisťovňa z jeho priemerného zárobku vypočíta výšku mesačnej renty a vypláca ju dovtedy, kým trvajú zákonné podmienky (vdovec/vdova do nového sobáša, dieťa do skončenia štúdia).
Jednorazové odškodnenie
Aj na tento príspevok máte nárok len v prípade, že úmrtie blízkeho nastalo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Maximálne jednorazové odškodnenie je 77 195,70 eura. Vypláca ho Sociálna poisťovňa.
Vdovský a vdovecký dôchodok
Vdovský dôchodok je dôchodková dávka, ktorej účelom je zabezpečiť vdove príjem v prípade úmrtia jej manžela. Vdovecký dôchodok je dôchodková dávka, ktorej účelom je zabezpečiť vdovcovi príjem v prípade úmrtia jeho manželky. Tieto dôchodky poskytujú finančnú pomoc priamym pozostalým v prípade úmrtia osoby, ktorá mala nárok na starobný alebo invalidný dôchodok. Nárok na tento dôchodok má osoba, ktorá bola manželom alebo manželkou zosnulého. Ak máte nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok, musíte preukázať niekoľko kľúčových dokumentov, aby ste mohli nárok uplatniť a začať s procesom vyplácania dôchodku.
- Po zbere potrebných dokumentov môžete podať žiadosť o vdovský alebo vdovecký dôchodok. Tento proces prebieha na pobočke Sociálnej poisťovne. Žiadosť o priznanie vdovského dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľky. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú. Žiadosť o priznanie vdoveckého dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.
- Na pobočke Sociálnej poisťovne si vypýtajte tlačivo žiadosti o vdovský alebo vdovecký dôchodok. Tlačivo obsahuje rôzne údaje, ktoré budete musieť vyplniť (napr. údaje o zosnulom a žiadateľovi).
- Po podaní žiadosti Sociálna poisťovňa začne proces posudzovania. Na základe poskytnutých dokumentov a žiadosti bude rozhodnuté o výške dôchodku, ktorý vám bude vyplácaný.
- Ak bude žiadosť schválená, vdovský alebo vdovecký dôchodok vám bude vyplácaný pravidelne na účet, ktorý uvediete v žiadosti.
- Po vyplatení dôchodku sa nezabudnite informovať, či sú potrebné ďalšie doklady alebo akékoľvek aktualizácie. Sociálna poisťovňa môže požadovať ďalšie informácie alebo potvrdenia v prípade zmeny okolností (napr. nový sobáš).
Sirotský dôchodok
Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorej účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča alebo osvojiteľa. Sirotský dôchodok je určený deťom zosnulých, ktoré nemajú iný príjem od príbuzného. Tento dôchodok sa vypláca v prípade, že zosnulý mal nárok na starobný alebo invalidný dôchodok. Dieťaťu môže vzniknúť nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. To znamená, že dieťa môže mať nárok na dva sirotské dôchodky. Žiadosť o priznanie sirotského dôchodku spisuje príslušná pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú. Proces vybavovania sirotského dôchodku je podobný ako pri vdovskom alebo vdoveckom dôchodku, avšak existujú určité rozdiely. Ďalším rozdielom je, že pri sirotskom dôchodku je potrebné predložiť rodný list dieťaťa, ktorý dokazuje priamy vzťah medzi dieťaťom a zosnulým rodičom.