Zmeny v stupňoch invalidity: Komplexný prehľad a dopady

Invalidita predstavuje významnú sociálno-ekonomickú udalosť v živote jednotlivca. Vzhľadom na jej závažnosť je dôležité, aby proces posudzovania invalidity bol spravodlivý, transparentný a efektívny. Na Slovensku prebiehajú a plánujú sa zmeny v systéme posudzovania invalidity, ktorých cieľom je zlepšiť a zjednotiť tento proces. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto zmenách, ich dôvodoch a potenciálnych dopadoch.

Invalidný dôchodok je dôležitá sociálna dávka, ktorá má za cieľ kompenzovať stratu príjmu osobám, ktorých zdravotný stav im obmedzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na invalidný dôchodok, spôsobe určenia miery invalidity, ako aj o aktuálnych zmenách a novinkách v tejto oblasti.

Reforma posudzovania invalidity od roku 2025

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) plánuje rozsiahlu reformu posudzovania invalidity, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od 1. septembra 2025. Cieľom tejto reformy je zjednotiť a zefektívniť posudkový systém, ako aj zrýchliť proces posudzovania na úradoch práce.

Kľúčové aspekty reformy:

• Jeden posudok pre viaceré účely: Reforma má zabezpečiť, aby jeden posudok slúžil na viaceré účely, čím sa zníži administratívna záťaž pre osoby so zdravotným znevýhodnením.
• Sociálna posudková činnosť v domácom prostredí: Podľa návrhu MPSVR by sa mala najskôr vykonávať sociálna posudková činnosť v domácom prostredí žiadateľa a až potom lekárska posudková činnosť.
• Zastupovanie pri žiadosti o posudok: Zmena by mala nastať aj v prípade, keď si osoba zo zdravotného dôvodu nemôže sama požiadať o integrovaný posudok. Po novom by to mohla za ňu urobiť iná fyzická osoba na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára.

Prehodnocovanie invalidity Sociálnou poisťovňou

Sociálna poisťovňa (SP) pravidelne prehodnocuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity) u poberateľov invalidných dôchodkov. Toto prehodnocovanie vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení a jej Prílohy č. 4.

Dôvody prehodnocovania:

• Aktualizácia medicínskych poznatkov: Príloha č. 4 sa mení a dopĺňa, aby percentá invalidity zodpovedali najnovším medicínskym poznatkom.
• Zobjektívnenie posudzovania invalidity: Cieľom je zabezpečiť, aby posudzovanie invalidity bolo čo najobjektívnejšie a aby sa predišlo nutnosti porovnávania niektorých chorôb s inými.

Zmeny v Prílohe č. 4:

Príloha č. 4 obsahuje rozsiahly zoznam ochorení a zdravotných postihnutí s priradenými percentami invalidity. Po novele obsahuje 654 položiek.

• K zvýšeniu percenta invalidity dochádza v 141 položkách.
• Do jednotlivých kapitol boli zaradené nové oddiely a vytvorené nové kapitoly, napríklad Kapitola XVI - Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory a Kapitola XVII - Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe.

Príklady zmien:

• Mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín: Hranica sa zvýšila zo 70 % na 75 %. Doteraz mohli byť posúdené maximálne na 70 %, to znamená na úrovni čiastočnej invalidity. Podľa novely sa hranica zvýšila na 75 %, to znamená na úroveň plnej invalidity.
• Ľahká mentálna retardácia: Pri IQ 50-54 môže byť posúdená až na 75 %. Bola doteraz posudzovaná v pásme 40 až 60 %.
• Trvalá tracheostómia, stavy po operačnom odstránení hrtana: Hranica sa zvýšila zo 70 % na 75 %. Boli doteraz posudzované maximálne na 70 %.
• Chronické ochorenia podžalúdkovej žľazy - ťažké poruchy výživy až kachektizácia, zníženie výkonnosti organizmu: Maximálna hranica sa zmenila zo 70 % na 75 %.
• Chondrodystrofia: Jednotná hodnota 75 % pre prípady s ťažkými deformáciami končatín, hrudníka a obmedzením výkonnosti organizmu, zníženou pohyblivosťou, poruchami ventilácie. Odstránilo sa meranie výšky v centimetroch a posúdenie v rozmedzí 40 až 50 %.

Proces prehodnocovania:

Sociálna poisťovňa bude prehodnocovať percento invalidity tých poberateľov invalidného dôchodku, ktorých sa zmena Prílohy č. 4 týka, a to z vlastného podnetu (EX OFFIO). Nie je potrebné, aby si poberatelia invalidného dôchodku podávali vlastnú žiadosť. Sociálna poisťovňa bude mať na prehodnotenie percenta invalidity tých, ktorých sa zmeny týkajú, dva roky.

Ak poberatelia invalidného dôchodku chcú mať informáciu, či sa zmena Prílohy č. 4 týka aj ich zdravotného postihnutia, môžu sa obrátiť priamo na posudkového lekára v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bol posudzovaný ich zdravotný stav. Po prehodnotení percenta invalidity Sociálna poisťovňa vydá v lehote 90 dní rozhodnutie.

Právna úprava garantuje, že ak v dôsledku zmeny Prílohy č. 4 dôjde k zníženiu percenta invalidity, výška invalidného dôchodku sa nezníži.

Dopady novely:

Novela by sa mala dotknúť približne 21 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Sociálna poisťovňa predpokladá, že prehodnotí zdravotný stav u približne 20-25 % dotknutých poberateľov invalidného dôchodku do konca roka 2023. V priebehu roku 2024 to bude ďalších 50 % a do 30. júna 2025 zvyšných 25 %.

Nové žiadosti o invalidný dôchodok sa budú posudzovať automaticky už podľa novej Prílohy č. 4.

Zmeny by sa mali týkať približne 5 300 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov (v kategórii „do 70 %“). V priemere si k dôchodku mesačne prilepšia o vyše 22 eur. Okrem toho sa ďalších 16 100 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov stanú poberateľmi plného invalidného dôchodku, teda dôjde k ich „preklasifikácii“ z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“. Novela zákona o sociálnom poistení zároveň predpokladá nárast novopriznaných invalidných dôchodkov, a to ročne o 476 nových poberateľov.

Tabuľka 1: Predpokladané dopady novely zákona o sociálnom poistení

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:

1. Byť uznaný za invalidného.
2. Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
3. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Kedy je osoba invalidná?

Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti, podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.

Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:

• menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
• najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
• najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
• najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
• najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
• najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
• najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Výška invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca, ktorý zohľadňuje priemerný osobný mzdový bod (POMB), obdobie dôchodkového poistenia (ODP) a aktuálnu dôchodkovú hodnotu (ADH).

• POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (plný invalidný dôchodok).
• (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu - ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (čiastočný invalidný dôchodok).

Kde:

• POMB je priemerný osobný mzdový bod.
• ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.

Zmena výšky invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne.

Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidný dôchodok.

Ako si vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne.

Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav. Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.

Zníženie miery invalidity ako zásah do sociálnych práv občana

Zníženie invalidného dôchodku je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky. Tento zásah (do sociálnych práv poberateľa) je obzvlášť citeľný pri znížení invalidity, ktorá spôsobí prechod z tzv. "celej invalidity", kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje 70%, do čiastočnej invalidity kedy je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť "len" na úrovni 70% a menej. Uvedené zníženie má samozrejme výrazný dopad na výšku dôchodkovej dávky poberateľa, aj s ohľadom na rozdielny mechanizmus výpočtu dôchodkovej dávky.

Zníženie miery invalidity a jeho odôvodnenie

Zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné, avšak musí byť náležite odôvodnené. Zmena invalidity na čiastočnú invaliditu musí byť v posudku náležite odôvodnená a vyvodená z porovnania zdravotného stavu dôchodcu v čase uznania invalidity so zdravotným stavom v čase jej zániku.

Povinnosť orgánov verejnej moci riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je jednou zo záruk vylúčenia ľubovôle pri rozhodovaní. Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia správneho orgánu.

Zjednodušenie posudzovania zdravotného stavu autistov

Od 1. novembra 2021 je posudzovanie zdravotného stavu autistov, ktoré je jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok, jednoduchšie. Národná rada prijala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá poruchy autistického spektra zakomponovala priamo do prílohy č. 4 tohto zákona.

Aktuálne Sumy Invalidných Dôchodkov

Výška invalidného dôchodku sa môže výrazne líšiť. Závisí najmä od toho, ako dlho ste boli poistení, koľko ste v minulosti zarábali a aký stupeň invalidity vám uznali.

Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur.

K 30. júnu 2023 poberalo invalidný dôchodok s invaliditou do 70 % 142 278 ľudí v priemernej výške 260,72 eura.

Zmeny v Sociálnom Poistení

Valorizácia Dôchodkov

Od 1. januára 2024 Sociálna poisťovňa automaticky zvýši (valorizuje) všetky dôchodkové dávky. V roku 2024 sa dôchodky priznané pred rokom 2024 zvýšia o 3,6 % mesačnej sumy dôchodku. Dôchodky priznané v roku 2024 sa zvýšia o 14,5 % mesačnej sumy dôchodku.

Aktuálna Dôchodková Hodnota

Sociálna poisťovňa stanovila aktuálnu dôchodkovú hodnotu (ADH) platnú od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 na 17,7688 eur.

Elektronický Účet Poistenca (EUP)

Sociálna poisťovňa nahradí doterajšie vedenie Individuálneho účtu poistenca vedením Elektronického účtu poistenca (EUP). Na vyžiadanie poistenca mu bude zasielať raz ročne Výpis z EUP.

Zmeny pre SZČO a DPO

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) budú od roku 2024 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie a s tým spojené nové výšky poistného.

tags: #zmeny #stupne #invalidity